Kedysi sme viac prejedli, dnes viac míňame na bývanie

, 08.04.2019 06:00

Pred tridsiatimi rokmi bola spotreba domácností v bývalom Československu pomerne závislá od vtedajšej cenovej politiky štátu. Podiel výdavkov na potraviny presahoval tretinu všetkých výdavkov a výdavky na bývanie tvorili len asi 15 percent – čo je spolu asi polovica všetkých výdavkov.

„Dnes, teda podľa údajov za rok 2015, podiel súčtu týchto výdavkov znovu dáva asi 50 percent – čo je dosť podobné vtedajšej štruktúre, len v opačnom garde. Podstatne viac sa minie na bývanie a menej na potraviny. V štruktúre výdavkov sme blízko ostatným ekonomicky vyspelým krajinám,“ vraví Rastislav Bednárik z Inštitútu pre výskum práce a rodiny.

„Spotreba domácností je citlivou témou, je to jeden z hlavných ukazovateľov životnej úrovne, a tak má aj silný politický náboj,“ vraví Bednárik.

Najviac peňazí sa v Európe míňa na bývanie a Slováci nie sú výnimkou. Najväčšiu položku, až 24,4 percenta výdavkov, predstavujú voda, elektrina a plyn. Nasleduje doprava s 13 percentami, potraviny a nealkoholické nápoje s 12,2 percenta, účty za návštevu reštaurácií a využívanie hotelových služieb s 8,8 percenta a 8,5 percenta tvoria výdavky na kultúru. Údaje vychádzajúce zo štatistiky Eurostatu priniesla TASR. Slováci minú na bývanie, teda na vodu, elektrinu a plyn, takmer štvrtinu výdavkov a posledných dvanásť rokov tieto položky rastú.

Celková úroveň výdavkov je však podľa Bednárika iná. „V tomto smere zaznamenávame kontinuálny nárast všetkých druhov výdavkov. Napríklad podľa Eurostatu v roku 1999 slovenské domácnosti priemerne na jednu domácnosť dali za rok na spotrebné výdavky 10¤545 tzv. PPS, čiže Purchasing Power Standard, čo je štandard kúpnej sily. V roku 2015 to narástlo na 19 340 PPS, pri domácnostiach dvoch dospelých s nezaopatrenými deťmi až na 22¤664 PPS. Treba poznamenať, že PPS je lepší ukazovateľ aj z historického hľadiska, aj z hľadiska porovnania situácií v rozličných ekonomikách,“ pripomína odborník. PPS predstavuje kúpnu silu krajiny pri rovnakých cenách a zohľadňuje teda rast ekonomiky, platov a výdavkov.

Dynamika rastu výdavkov na jednotlivé položky je evidentná pri bývaní (teda 2,7-krát), pri doprave (2,3-krát), pri spojoch a komunikáciách (3,4-krát), pri reštauráciách (1,5-krát), ale evidentný nárast zaznamenali aj výdavky na potraviny (1,2-krát).

Ekonóm predpovedá trend rastu výdavkov na bývanie aj v budúcnosti. „Áno, výdavky na bývanie budú naďalej najväčšou položkou rodinných rozpočtov, čo je stav, ktorý sledujem v celom vyspelom svete,“ vraví analytik spoločnosti Finlord Boris Tomčiak. „Vo výdavkoch na bývanie sú zahrnuté nielen energie, ale napríklad aj nájom či drobné stavebné úpravy. Ceny nehnuteľností na Slovensku výrazne rastú, čo znamená, že sa budú zvyšovať aj nájmy a ceny drobných opráv. V oblasti bývania je tiež silná neflexibilita cien nadol. I pri spomalení hospodárskeho rastu ostávajú nájmy na stabilnej úrovni. Potraviny, oblečenie či rekreácie sa dajú nakupovať v zľavách a za diskontné ceny, ale vlastné bývanie v zľave nekúpite. To by musel prísť významný prepad ekonomického rastu,“ hodnotí situáciu Tomčiak.

Na druhej strane je podľa neho rigidné správanie cien v oblasti bývania dobré pre investorov. „Dlhodobé výnosy z nájmu a investície do nehnuteľností budú stále na atraktívnej úrovni. Ak by chceli ľudia ušetriť náklady na bývanie, tak sa musia nasťahovať do lacnejších lokalít a do menších domov či bytov,“ podotkol analytik.

Najťažšie to majú mladí a „single“

„Údaje sú príliš stručné, nie je napríklad jasné, do akej miery sa do výdavkov na bývanie zarátavajú splátky hypoték – napríklad Eurostat v EU SILC do výdavkov na bývanie zarátava len splácanie úrokov, nie istiny – ale tak či onak môžeme usudzovať, že pod nárast tohto podielu sa podpísala nutnosť zaobstarať si samostatné bývanie jeho kúpou a to väčšinou vyžaduje branie úveru a následnú záťaž splácaním hypoték,“ komentuje dáta o spotrebe Zuzana Kusá zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied.

Kusá tiež pripomína, že v posledných rokoch na Slovensku raketovo rástlo zadlžovanie domácností, a to práve pre nutnosť brať si hypotéky na zaobstaranie bývania. „Na Slovensku chýba cenovo dostupné nájomné bývanie. Tento spôsob nadobúdania bytu je typický pre mladú generáciu, teda pre ľudí vo veku 30 až 40 rokov. Ich výdavky na bývanie vysoko prekračujú slovenský priemer,“ vraví sociologička. Vysoký podiel výdavkov na bývanie majú aj jednočlenné domácnosti a domácnosti s jedným príjmom. Kusá pripomína, že situácia jedného príjmu je pomerne bežná práve v mladých domácnostiach, zaťažených splácaním hypoték. Podobne sú na tom domácnosti odkázané na dávky pomoci v núdzi.

Nárast kúpnej sily na domácnosť

položka 1999 2015
potraviny a nealkoholické nápoje 3 142 3 767
alkohol, tabak a narkotiká 380 517
odevy a obuv 981 907 (jediný pokles)
bývanie, energie, voda 1 666 6 119
zdravotníctvo 158 535
doprava 907 2 083
spoje a komunikácie 274 936
rekreácie a kultúra 875 1 160
vzdelávanie 53 132
reštaurácie a hotely 580 885
rozličné tovary a služby 875 1 387

Zdroj: Inštitút pre výskum práce a rodiny

VIDEO: Rekordné dlhy slabšie zarábajúcich Slovákov

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#výdavky #ceny potravín #ceny nájmu
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku