Absurdný vývoj na Slovensku? Zemiaky nahrádza pizza a cestoviny

, 14.04.2019 14:00, aktualizované: 15.04.2019 08:30

Slováci stále viac uprednostňujú pizzu a cestoviny namiesto tradičnej slovenskej potraviny ako sú zemiaky. Šetria tým čas aj peniaze - zemiaky sú drahé, ako ešte neboli.

Vlaňajšie sucho aj tohtoročná zatiaľ suchá jar neveštia pre spotrebiteľov nič dobré. Potraviny tento rok dražejú o viac ako dve percentá a dostávajú sa tak ešte nad vlaňajšiu úroveň, keď bol nárast cien v niektorých mesiacoch až 5-percentný. Za všetko hovoria ceny zemiakov – niekdajšieho slovenského chleba.

VIDEO: Prečo sa výrazne znížilo pestovanie zemiakov na Slovensku? Koľko by sme potrebovali polí na ich na pestovanie? Aké podmienky? Bude tohtoročná úroda lepšia ako vlaňajšia? Pozrite si video na TV Pravda.

Zemiaky sú rekordne drahé a z vreciek ľudí ťahajú s každým kúpeným kilogramom jedno euro. Za prudkým rastom cien zemiakov je neúroda nielen na Slovensku, ale v celej Európe. Tridsaťročné sucho zdecimovalo úrody na celom starom kontinente a vyhnalo ceny do výšok, za aké sa ešte pod Tatrami nepredávali.

Najlacnejšie sú veľké rodinné balenia, kde kilogram vyjde na 90 centov, ale už dvojkilové vrecko stojí v reťazcoch okolo 2,30 eura. Naposledy boli extrémne drahé zemiaky v roku 2011, ale v tom čase neprekonali hranicu jedného eura a desiatich centov ako dnes. V Európe na zemiakoch najviac zarábajú francúzski farmári, ktorí majú relatívne najväčšie zásoby. Aj slovenské obchodné siete dovážajú najmä z Francúzska.

Zemiaky síce už nehrajú dobrých dvadsať rokov takú rolu vo výžive obyvateľstva, aby sa o nich hovorilo ako o druhom chlebe, ale medziročné zdraženie o viac ako 50 percent si všimli všetci spotrebitelia. Aj to môže viesť k ďalšiemu poklesu ich spotreby.

Ľudia by pritom mali jesť viac zemiakov. Lekári odporúčajú ročne skonzumovať 80 kilogramov priemerne na jedného obyvateľa. V roku 2017 však štatistiky zaznamenali zníženie ročnej spotreby pod 49 kilogramov – nahradili ich predovšetkým cestoviny a pizza.

Pestovateľov zemiakov na Slovensku trápi sucho...
Pestovateľov zemiakov na Slovensku trápi sucho a nízke dotácie. Snímka je zo Senca. Autor: Ľuboš Pilc, Pravda

Ľudia napriek tomu, že sa usilujú stravovať zdravšie, vyhľadávajú pokrmy, ktoré sa pripravujú rýchlejšie a šetria čas. To napriek popularite zemiakových hranolčekov pripravilo zemiaky o výsadné postavenie hlavnej prílohy. Stále sú však pre väčšinu ľudí kľúčovým „partnerom“ mäsových pokrmov alebo si z nich pripravujú rôzne iné jedlá. Preto tým, čo zemiaky obľubujú, nie je jedno, koľko za ne platia.

„Slovenské zemiaky už v skladoch nemáme, museli sme siahnuť k dovozom,“ povedal Viliam Bezák, konateľ zemiakarskej spoločnosti Triana. Vlastné zemiaky už nepredáva ani Zeleninárska, družstvo pestovateľov, ktoré zoskupuje intenzívnych producentov zemiakov najmä z okolia Senca. Stalo sa už pravidlom, že Slovensko na prelome zimy a v prvých jarných mesiacoch dováža zemiaky. Od roku 2000 sústavne klesajú pestovateľské plochy. Je to preto, lebo poľnohospodári z tradičných zemiakarských regiónov, akými boli Liptov, Spiš, Šariš či Turiec, sa takmer vzdali pestovania zemiakov.

Dôvodom bolo masové rozkrádanie úrody, ale aj to, že vlastníckymi zmenami prechádzajúce družstvá či sprivatizované štátne majetky nezachytili technologické inovácie a nevybudovali vnútorne silné odbytové organizácie, ktoré by efektívne predávali zemiaky.

Pestovanie zemiakov sa sústredilo na juhozápadné Slovensko, kde sa ho chytili rýchlo rastúce farmárske spoločnosti. Tým sa síce podarilo v krátkom čase aj vďaka využívaniu závlah zintenzívniť úrody často na úroveň špičkových holandských či belgických pestovateľov zemiakov, ale nebolo ich toľko, aby nahradili výpadok produkcie zo severných zemiakarských regiónov.

.....

VIDEO: Pozrite si popraskanú zem na poliach na juhozápade krajiny. Kde zavlažujú, tam zo semien vyklíčia rastliny, inak majú farmári veľký problém. Pocítia to ľudia na cenách potravín? Ktorých? Pozrite si viac vo videu TV Pravda so seneckým farmárom Zdenkom Černayom.

Od desiatich k piatim

Prudký pokles pestovateľských plôch ilustruje štatistika, ktorú zverejnila analytička Slovenského farmárskeho družstva Eva Sadovská. Kým ešte v roku 1999 sa na Slovensku pestovali zemiaky na výmere 32 500 hektárov, v roku 2009 to už bolo len 17 800 hektárov a v roku 2017 klesli plochy na 7 500 hektárov.

Na pohľad ide o dramatický pokles pestovateľskej výmery, ale aj pri tejto relatívne malej ploche by krajina mohla byť sebestačná, to by však poľnohospodári museli dosahovať iné úrody. Stačilo by 40 ton zemiakov priemerne z hektára a Slovensko by nemuselo doviezť ani kilogram zvonka. Pravda, všetci pestovatelia by museli preskladniť zemiaky až do novej úrody, väčšine však sklady chýbajú.

Do hry vstupuje nielen počasie, ale aj slabá organizovanosť pestovateľov, ktorí podnikajú radšej na vlastnú päsť, predávajú úrodu rovno z poľa (popri cestách), a nie cez spoločné odbytové družstvá, ako je to bežné v starých členských krajinách EÚ. Zemiakari nie sú jednotní, majú, ako je to na Slovensku už zvykom, dva samosprávne zväzy. A je tu tiež dlhoročný dlh štátu v podobe jasnej zemiakarskej a zeleninárskej koncepcie s presne definovanými pravidlami a podporami.

Neúroda má za následok vždy vzdutie cien, ale slovenskí zemiakari na aktuálnom cenovom boome nezarobili. Väčšina predala zemiaky na prelome rokov a tí, čo mali sklady, ich vypredali na konci zimy. Na zemiakoch teda zarábajú lepšie zorganizovaní konkurenti zvonka.

Po neúrode býva spravidla väčší záujem o pestovanie deficitnej plodiny. "Neočakávam razantný nárast plôch zemiakov, chýba dostatok domáceho sadiva. Domáca výroba pokrýva len jednu tretinu výsadbovej plochy " povedal Viliam Bezák z Triany. Okrem toho, ako dodal zemiakar Juraj Máčaj, sadivo zo zahraničia zdraželo o 30 až 35 percent, čo odrádza od zvyšovania výmery zemiakov. Je tu predsa len zopár svetlých výnimiek, medzi ktoré patrí farmár Juraj Máčaj. Ním vedená rodinná spoločnosť Agromáčaj zvyšuje lanskú výmeru zemiakov z 800 hektárov na 1 050 hektárov. Ide však o jeden z mála podnikov, ktorý sa od založenia hneď po revolúcii úzko špecializoval na pestovanie zeleniny a zemiakov.

Podpory pre organizovaných farmárov

Jednou z príčin úteku poľnohospodárov od zemiakov je podľa Máčaja slovenská agrárna politika. Tá síce formálne už takmer jedno desaťročie hovorí o podpore špeciálnej rastlinnej výroby, teda ovocinárstva, zeleninárstva a zemiakarstva, ale „reálne pestovatelia zemiakov dostávajú nízku podporu“, hovorí Juraj Máčaj.

Máčaj porovnáva, že kým pestovatelia pšenice majú pri nákladoch 600 eur na hektár podporu 213 eur, zemiakari dostanú síce 400 eur, ale pri nákladoch 8¤000 eur. Za tejto situácie aj podniky, ktoré sa špecializovali na zemiaky, sa od nich odvracajú a stavajú na pestovanie obilnín, olejnín a kukurice.

Zväz zeleninárov a zemiakarov Slovenska vypracoval teraz analýzu podpôr podľa odvetví rastlinnej a živočíšnej výroby. Navrhuje, aby zeleninárstvo a zemiakarstvo, ktoré je náročné na kapitál a pracovnú silu, dostalo podstatne vyššie podpory z národných zdrojov.

„Cítime, že na pôde rezortu padol náš návrh na úrodnú pôdu,“ povedal Máčaj. Za kľúčové považuje, aby zemiaky boli zaradené medzi plodiny podporované v rámci tzv. štátnej pomoci, pričom jej poberateľmi by sa mali stať odbytové organizácie pestovateľov. „Čím viac by pestovatelia vyprodukovali, tým väčšiu podporu by dostali, a tým viac farmárov by malo záujem stať sa ich členmi,“ myslí si Máčaj.

#Potraviny #sucho #farmári #zemiaky
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku