Máčaj: Peniaze, naliate do poľnohospodárstva, treba investovať s rozumom

Juraj Máčaj stojí na čele na Slovensku ojedinelého rodinného poľnohospodárskeho podniku - z celkovej výmery päťtisíc hektárov pripadá na zemiaky 1 050 hektárov. Zeleninu pestujú na ďalších tisíc hektároch. Na slovenské pomery je to unikát. Dopestuje sa tu bezmála jedna tretina súčasnej slovenskej produkcie zemiakov aj najviac cibule. Pýtame sa ho, prečo poľnohospodári utekajú od pestovania zemiakov aj zeleniny.

14.04.2019 16:00
debata (9)

Je problém v peniazoch, teda v tom, kam a na čo idú podpory?

Áno. Peniaze, ktoré lejeme do poľnohospodárstva, treba investovať s rozumom a nieže ich rozhadzujeme po poli, ako kedysi naši pradedovia, keď rozsievali pšenicu do oráčiny z plachtičky uviazanej okolo pása. Jednoducho podpory musia mať cielené smerovanie. Z analýz vychádza, že zemiaky a zelenina patria medzi najmenej podporované plodiny. Nečudujme sa, že nikto sa do ich pestovania nehrnie.

Juraj Máčaj Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Juraj Máčaj Juraj Máčaj

Buďte konkrétnejší.

Pri ovocí, zemiakoch a zelenine bezmála 40 percent pridanej hodnoty odkroja mzdy, osobné náklady. Musíme pozerať, koľko dotácií zoberie plodina na pracovné miesto, ktoré potrebuje na to, aby sa dopestovala. Dotácia na hektár vôbec nič nehovorí. Všimnime si, ovocinári majú 16-tisíc eur prevádzkových nákladov na hektár, cesnak 12-tisíc eur , zemiaky 8-tisíc eur, ale pšenica iba 600 eur. A čo takmer všetci pestujú? Obilniny.

Prečo potom pestujete zemiaky a zeleninu?

Pretože do zeleninárstva sme zainvestovali toľko peňazí, že už niet cesty späť. Keby mala naša spoločnosť všetky úvery splatené, potom ekonomika velí robiť len pšenicu, kukuricu a repku, nijaké ovocie, zeleninu či zemiaky. Všetok zisk, ktorý vyrobíme, musíme reinvestovať a ešte si aj požičať, aby sme sa udržali v biznise. Našimi konkurentmi nie sú slovenskí susedia, ale veľké firmy z Poľska, Nemecka, Francúzska. Reťazce v zásade chcú slovenských pestovateľov, ale udržať sa v nich znamená byť konkurencieschopný s firmami zvonka. V porovnaní s pestovateľom pšenice mi to občas pripadá, akoby som rozum nechal kdesi inde.

Máte predstavu, ako naspäť pritiahnuť poľnohospodárov k pestovaniu zeleniny a zemiakov?

Mám. Predovšetkým ľudia sa k ich pestovaniu vrátia, keď to bude výnosné. Ešte v roku 1989 bolo na Slovensku 300-tisíc pestovateľov zeleniny, dnes nás nie je ani 50…

Mali ste na mysli tých, čo pestovali zeleninu popri hlavnom zamestnaní v záhradách vo fóliových tuneloch?

Áno, môj otec, naša rodina takto začínala. Všetci vtedy mali rovnakú podporu a možnosti.

Kto má byť hlavným prúdom oživenia slovenského poľnohospodárstva: malé či veľké podniky?

Nemôžete povedať, chceme mať len malé farmy. Systém musí byť nastavený nehľadiac na to, či je farma malá alebo veľká. Veľká farma nesmie byť pokutovaná a malá farma nemôže mať horšie podmienky ako veľká.

Ako konkrétne rozhýbať zeleninárstvo a zemiakarstvo?

Čo robí Európska únia? Podporuje odbytové organizácie pestovateľov ovocia a zeleniny. Na Slovensku musíme podporiť aj odbytové organizácie pestovateľov zemiakov, tie Brusel nepodporuje, lebo ich považuje za vyriešený problém. Nie však na Slovensku. Ako pestovatelia jednotlivo nič nezmôžeme, musíme sa spájať, ale spájať sa budeme len vtedy, keď to prinesie nejaký efekt. Preto sme ako Zväz zeleninárov a zemiakarov Slovenska nastolili požiadavku, aby vláda uznala medzi podporované plodiny v rámci odbytových organizácií aj zemiaky. Uvidíme, ako to dopadne. Veríme si.

Ale veď tu boli odbytové organizácie, dokonca aj na zemiaky. Ako funguje Zeleninárska, družstvo pestovateľov, kde ste predsedom predstavenstva?

Máme 12 členov a robíme zemiaky, cibuľu, cesnak, petržlen, mrkvu, zeler a ideme do papriky. Fungujeme. Odbytovka je v zásade dobrá vec. Len ide o to, aby vládli ustálené pravidlá. Tie, ktoré sa rozbiehali aj tu v Senci, využili podpory, no po piatich rokoch upadli, a tým sa rozbila aj súdržnosť ľudí. Som presvedčený, že či už budú na Slovensku jedna, dve alebo tri odbytovky, bez finančnej motivácie nemajú budúcnosť. Jedno, či malí alebo veľkí pestovatelia, noví jednoducho neprídu. Matematika nepustí.

Ak budete vyslyšaní a podpory budú premyslene nasmerované do produkcie ovocia, zeleniny a zemiakov, ako rýchlo môže prísť obrat?

Osobne si myslím, že potrebujeme na Slovensku zvýšiť aktuálnu plochu 5-tisíc hektárov o nejakých 1 500 hektárov za predpokladu, že nikto neprestane s pestovaním zemiakov, a udržať ju. Na to potrebujeme postaviť skladové kapacity. Analýzu, koľko by to stálo, na ministerstve už majú. Možno už v apríli bude vyhlásená výzva na sklady, čo by bol ohlas na analýzu, ktorú sme vypracovali. Uvidíme. Treba niečo robiť, aby sa ľady pohli.

.....

VIDEO: Prečo sa výrazne znížilo pestovanie zemiakov na Slovensku? Koľko by sme potrebovali polí na ich na pestovanie? Aké podmienky? Bude tohtoročná úroda lepšia ako vlaňajšia? Pozrite si video na TV Pravda.

Video

© Autorské práva vyhradené

9 debata chyba
Viac na túto tému: #Potraviny #poľnohospodárstvo #zelenina #zemiaky