Pred 24 rokmi založilo Združenie pezinských vinohradníkov a vinárov najpopulárnejšiu súťaž slovenských vín. Za necelé štvrťstoročie si Vínne trhy Pezinok – v skratke VTP – vybudovali takú autoritu a popularitu, akej sa medzi ľuďmi kedysi tešila bratislavská výstava kvetín Flóra. O prestíž značky VTP sa postarala výbušná energia mladej vinárskej vlny, ktorá začala tvoriť vína, aké Slovensko dovtedy nepoznalo.
Foto: Jozef Sedlák, Pravda
Práve to priťahovalo pozornosť k Pezinku, mestu so stáročnou vinárskou tradíciou – pred očami ľudí sa rodila plejáda dnes už známych vinárov, akými sú Vladimír Mrva, Milan Pavelka, Peter Matyšák, manželia Ladislav a Margita Šebovci, Roman Janoušek a ďalší. Nevyrástli sami od seba, formovali ich ľudia, ktorí tvorili prózu vína, vychovávali mladých na strednej a vysokej škole, šľachtili odrody, sami svojimi produktmi tvorili etalón.
Bol to predovšetkým profesor vína Fedor Malík, pod ktorého taktovkou prebehlo hodnotenie aj 24. ročníka. V porotách sa objavili také autority vína ako Miroslav Petrech a Ondrej Korpás, známy učiteľ modranskej vinohradníckej a vinárskej školy Jozef Kováč.
A nezabudnime na Oľgu Bejdákovú, predsedníčku organizačného výboru VTP, ženu s veľkým manažérskym talentom a horúcim vinohradníckym a patriotickým srdcom. Práve táto dáma spolu s inou nezištnou, vínu oddanou ženou Annou Hanúskovou rozhýbali záujem o víno – nielen v Pezinku, ale vlastne na celom Slovensku. Lebo tak sa zrodila autorita značky VTP, podľa ktorej sa začalo merať, kto je kto v slovenskom víne.
Duch človeka a priestoru
Nuž teda kto je kto po 24 rokoch? Zdá sa, že tvorivá energia niektorých vinárskych hviezd je nevyčerpateľná. Richard Tóth, vinosadský vinár, ktorý sa vynoril na scéne pred zhruba desiatimi rokmi, sa predstavil Sauvignonom, na ktorý nemalo žiadne iné biele suché víno. V polosuchých a polosladkých dominoval Peter Matyšák s Pálavou, medzi prírodne sladkými vínami Ladislav a Margita Šebovci s Aureliusom, odrodou vypiplanou vlastnými rukami vo vlastnej vinici aj pivnici. Vladimír Mrva odštartoval pred desiatimi rokmi na Slovensku éru ružového vína. Tohto roku získal hneď dvoch šampiónov a oboch z Vinodolu, kde sa narodil aj jeho svetový šampión z Paríža.
V šumivých vínach sa potvrdila takmer dvestoročná kontinuita živej legendy šumivého vína – na trón opäť zasadol Hubert L'Original Brut. A máme tu pre širšiu verejnosť nové meno – vzdelaného obchodníka a zároveň inteligentného tvorcu vína Miroslava Fondrka. Jeho Hron pripomenul znovu genialitu šľachtiteľky Doroty Pospíšilovej. Nádherné červené víno z krajiny, ktorá ťaží z globálneho oteplenia a Pospíšilovej odrôd schopných vyjadriť genia loci slovenských viníc.
Ostatný ročník Vínnych trhov Pezinok akcentoval dôraz na pôvod vína. Ak ho poznáme, potom lepšie poznáme zákutia krajiny. Veď práve ony tvoria podstatu lásky k domovine. A k nej patrí aj nezameniteľná farba, vôňa a chuť vína. Ako vraví Oľga Bejdáková, nestačí povedať, že víno pochádza z Malokarpatskej oblasti, tá sa predsa delí na rajóny a tie zasa na vinohradnícke hony. Najlepšie hony ležia na oslnených svahoch s osobitným zložením pôdy, vlastnosti ktorej určuje raz žula, inokedy bridlica, piesok, íl. Čo miesto, to iná mikroklíma, a teda aj iný prejav vína.
Svet dnes hľadá inakosť, originalitu a tú sa usilovali odmeniť aj na VTP. Na súťaži porotcovia ochutnali 553 vzoriek od 94 vystavovateľov prevažne zo Slovenska a z Moravy. S istou dávkou zveličenia by sme mohli povedať, že to boli vína z čias Veľkej Moravy. Boli to skvelé moky, veď 82 si odnieslo zlatú a 91 striebornú medailu.
Klapky na očiach
V každom víne sa zračí osud človeka a osud územia. Najstaršia slovenská vinohradnícka oblasť Malokarpatská prechádza možno najkomplikovanejším obdobím vývoja od čias, čo pri Smoleniciach našli keltské vinohradnícke nože. Z vyše päťtisíc hektárov vinohradov zostalo menej ako tritisíc hektárov. Mnohé malokarpatské vinárstva žijú z hrozna z Juhoslovenskej oblasti. Aj preto, lebo malokarpatské vinohrady sa premenili na vilové štvrte.
V samotnom Pezinku sa tiež zvádza ľúty zápas o budúcnosť vinohradov, ktorý niekedy nadobúda tragikomickú podobu. Jedno z najkrajších vinohradníckych území Kamenice pod Starou horou vyslobodili desiatky nadšencov z objatia samonáletu šípok a trniek. Postavili tu sochu patróna vinohradníkov sv. Urbana, vysadili 70 pôvodných druhov ovocných stromov. Vinice naostatok nadobudli tvár, akú im vtlačili naši predkovia.
Čuduj sa svete, teraz niektorí nadšení ochrancovia prírody píšu udania na vinohradníkov, lebo vraj ničia prírodu. Tam, kde po stáročia rástol vinič a opäť rastie, by niekto rád videl divočinu. Využijúc zákon o ochrane pôdy združenie vinohradníkov dosiahlo, že dediči viníc ich začali obrábať. Pôda, to vraví zákon, nesmie zarastať burinou ani divými kríkmi, mladí zelení fanatici si to však predstavujú inak. Nuž nezaškodilo by im pozrieť sa na to, ako vyzerá dobre spravovaná vinohradnícka krajina v okolí rakúskeho Golsu alebo na južnej Morave.
Dorobiť dobré víno nie je jednoduché, je za ním more práce, um aj šťastie v podobe žičlivého ročníka. A tiež rešpekt a úcta voči práci vinohradníkov a vinárov.