Budú Rakúšania dochádzať za prácou na Slovensko?

Bratislava vraj môže pomôcť Viedni vyriešiť nezamestnanosť mladých. Tvrdí to rakúsky ekonóm a výkonný riaditeľ Viedenského inštitútu pre medzinárodné ekonomické porovnávanie Mario Holzner. Pre agentúru TASR uviedol, že hlavné mesto Rakúska tak môže prispieť k zmierneniu nedostatku pracovných síl na západe Slovenska.

20.04.2019 06:00
vlak Foto:
Ilustračné foto.
debata (51)

Nebude to také jednoduché

Rastislav Bednárik z Inštitútu pre výskum práce a rodiny slová rakúskeho ekonóma trochu koriguje.

„Pred desiatimi rokmi robil náš inštitút v spolupráci s Paul Lazarsfeld Gesellschaft für Sozialforschung z Viedne sériu prieskumov o cezhraničnej spolupráci medzi regiónmi Viedne a západného Slovenska, teda Bratislavského a Trnavského kraja. Z prieskumov vyplynulo, že existuje potenciál pre pendlovanie za prácou na dennej i týždennej báze. Vtedy vzhľadom na obrovské mzdové rozdiely vôbec nepripadala do úvahy bežná práca Rakúšana na Slovensku, záujem bol jedine o expertné a špecializované práce,“ vraví Bednárik.

Úvaha, že sa bratislavský a viedenský región prepoja, je tu už dlho, objavila sa v 90. rokoch minulého storočia. „Nevidel by som to však v jednostrannej polohe,“ podotýka Bednárik. Podľa neho to neznamená, že pracovať sa bude v Bratislave a žiť vo Viedni. „Isteže, oficiálne údaje o HDP na obyvateľa Bratislavy sú impozantné, ale skresľuje ich domestikácia podnikov – zisky materských podnikov sídliacich v Bratislave zahŕňajú aj zisky z regiónov, čo dosť skresľuje celkovú silu Bratislavského kraja,“ pripomína. Okrem toho kúpna sila Bratislavčanov nie je v porovnaní s kúpnou silou obyvateľov iných hlavných či veľkých európskych miest taká vysoká.

Za prácou sa sťahujú aj do Prahy

Bednárik upozorňuje aj na ďalšiu drobnú nepresnosť, týka sa údajov o koncentrácii obyvateľov vo Viedni a v Bratislave. „Bratislavský región dnes zažíva veľký nárast obyvateľov v satelitných mestečkách a obciach. Vzápätí sa buduje a ešte výrazne sa bude budovať cestná, a vôbec celková infraštruktúra. Bratislavská aglomerácia zažíva kompletný stavebný boom so všetkými pozitívami aj negatívami. Tento rozkolísaný stav nebude asi veľmi vyhovovať potenciálnym pracovníkom z Viedne. Navyše, na Slovensko a aj do bratislavského regiónu prichádzajú pracovníci z tretích krajín – Ukrajiny, Srbska, Bulharska aj Rumunska, čo vytvára ďalšiu konkurenciu pre drahú rakúsku pracovnú silu,“ pripomína Bednárik. Holznerov názor na budúcu spolupráci oboch miest v horizonte najbližšieho desaťročia teda spresňuje. „Efektívnejšia by bola sektorová deľba výroby a služieb, čo by zvýšilo jednak individuálny potenciál oboch aglomerácií, posilnilo by väzby medzi nimi a skvalitnilo by tiež prostredie pre život a prácu v oboch lokalitách. Bratislava sa asi nestane výrobným doplnkom viedenského života,“ myslí si Bednárik.

VIDEO: Slovák o rakúskych dávkach: Slováci sú utláčaní. Rakúšania chcú krátiť dávky aj pre Slovákov a sporné je aj to ako využívajú lacnú pracovnú silu z okolitých štátov. Viac si pozrite vo videu TV Pravda.

Video

Analytik Boris Tomčiak zo spoločnosti Finlord je väčší optimista. „Ekonomický rozvoj celého Bratislavského kraja je v posledných rokoch veľmi silný. Príchod nadnárodných firiem značne zvýšil životnú úroveň a príjmy domácností. Tento trend bude určite pokračovať aj v najbližších rokoch a predpoveď, že Viedenčania začnú do Bratislavy chodiť za prácou, je skutočne reálna,“ vraví. Podotýka, že už teraz sú mzdy v niektorých odboroch, napríklad v oblasti informačných technológií, porovnateľné so mzdami vo Viedni. „Pre nadnárodné firmy je Bratislava stále atraktívna, keďže celkové náklady na prevádzku firiem sú tu v porovnaní s Viedňou či inými západoeurópskymi metropolami nižšie. Bratislava a i slovenská vláda by určite mohli podporiť príchod kvalifikovanej pracovnej sily z Rakúska, napríklad propagáciou Slovenska na vysokých školách vo Viedni,“ myslí si analytik. Už teraz je podľa neho v Bratislave nedostatok ľudí na špecializované pozície, čo sa tento rok ešte prehĺbi. Podobný trend možno sledovať aj v susednej Českej republike. Do Prahy sa za prácou sťahuje mnoho cudzincov, ktorí si v strednej Európe dokážu vyjednať i západoeurópske platy, ale životné náklady sú v Českej republike stále významne nižšie,“ vraví Tomčiak.

Viedeň trápi nezamestnanosť mladých

„Problémom bratislavského regiónu je nedostatok pracovnej sily. Je to dané aj tým, že Slovensko stráca populáciu v produktívnom veku, a tá sa v najbližších desaťročiach môže znížiť až o tretinu. Viedeň trápi nezamestnanosť mladých ľudí. Doteraz chodia skôr Slováci pracovať do Viedne, no vzhľadom na súčasný vývoj a trendy si viem predstaviť niečo opačné, a síce, že mladí Rakúšania budú chodiť za prácou na Slovensko. Tým by sa vyriešil problém s nedostatkom pracovnej sily na západe Slovenska,“ tvrdí Holzner.

Viedeň a Bratislava zaznamenali v posledných desaťročiach odlišný trend. „Viedeň zaznamenáva masívny rast populácie. Kým pred tromi desaťročiami mala 1,5 milióna obyvateľov, teraz sa už blíži k hranici dvoch miliónov. Mesto priťahuje ľudí najmä vysokou kvalitou života, čo potvrdzujú mnohé štúdie. Bratislava nezažíva populačný, ale ekonomický boom. Pred finančnou krízou dosahoval ročný rast bratislavského regiónu aj 20–25 percent hrubého domáceho produktu ročne, čo je neskutočné číslo. V rámci ukazovateľa HDP na obyvateľa patrí k najsilnejším regiónom v celej Európskej únii,“ upozornil Holzner. Slovensku predpovedá podobný osud, aký malo Rakúsko po druhej svetovej vojne, keď sa stalo imigrantskou krajinou, a to nielen pre ľudí z Východu, ale aj zo Západu.

„Problém môže byť v rozdieloch v nominálnej mzde. No vzhľadom na rýchlejší rast bratislavského regiónu očakávame, že sa tento ukazovateľ vyrovná do roku 2030. A tak už počas nasledujúcej dekády bude mať zmysel chodiť pracovať do Bratislavy a žiť vo Viedni,“ spresnil svoj odhad Holzner.

Priemerná mzda v roku 2018

  • Rakúsko 3 632 eur
  • Slovensko 1 013 eur
Zdroj: priemernamzda.sk

Medián za rok 2016

  • mesačná mzda Slováka 580 eur
  • mesačná mzda Rakúšana 1 974 eur
Zdroj: Eurostat

Platy v Rakúsku

  • Chyžná 1 200 až 1 300 eur
  • Kuchár, čašník/servírka, predavačka, pracovník v sklade, recepčná od 1 300 eur vyššie
  • Vodič, sekretárka, pekár, mäsiar, maliar od 1 500 eur
  • Elektrikár, zvárač, automechanik, tesár, murár okolo 2 000 eur
  • Zdravotná sestra, účtovník, správca počítačovej siete od 2 000 eur
  • Programátor, farmaceut, fyzioterapeut, kontrolór od 2 500 eur vyššie
  • Lekári, právnici, manažéri a ďalší špičkoví odborníci nad 3 000 eur
Zdroj: pracavonku.sk

© Autorské práva vyhradené

51 debata chyba
Viac na túto tému: #Rakúsko #Viedeň #nezamestnanosť mladých