20,114 poslanciPS/SPOLU
15,723 poslanciSmer
12,072 poslanciĽSNS
9,692 poslanciKDH
9,622 poslanciSaS
5,251 poslanecOĽaNO
4,960 poslancovSMK
4,090 poslancovSNS

Jar na Slovensku pripomína polopúšť, ovocinári musia krotiť mráz

, 19.04.2019 07:00

Od nedele doslova v priamom prenose sleduje celé Slovensko zápas ovocinárov s jarnými mrazmi. Štyri z posledných piatich jarí boli mrazivé, pričom najmä aprílové mrazy v rokoch 2016 a 2017 úplne zdecimovali úrodu ovocia. Zdá sa, že tohto roku sa misky váh priklonia na stranu pestovateľov. Jedna víťazná bitka však ešte neznamená, že ovocinári majú úrodu vo vrecku.

Generácia šesťdesiatnikov plus spomína, že jarné obdobie ich mladosti sa nieslo v znamení úplne iného počasia, ako je to, čo prežívajú v súčasnosti. Podstatu zmeny výstižne vyjadril Ondrej Korpás, živá legenda slovenského vinohradníctva, ktorého profesionálna kariéra sa začala pred polstoročím na družstve v Strekove na južnom Slovensku. Typická pre jarné počasie sedemdesiatych a osemdesiatych rokov bola vyššia vlhkosť vzduchu.

"Človek sa nadýchol a v pľúcach cítil vlahu v ovzduší. Tak sa neklamne začínala jar. V posledných rokoch je však málo prírodných zrážok, aj teraz vládne na celom Slovensku veľké sucho, niekde chýba aj sto milimetrov vlahy, čo sa prejavuje nízkou vlhkosťou vzduchu,“ porovnáva minulosť so súčasnosťou Ondrej Korpás.

Vyššia vlhkosť ovzdušia pôsobila podľa Korpása ako izolant a tlmila výkyvy teplôt. Teraz je jarný vzduch suchý, cez deň sa prehrieva takmer na úroveň letných teplôt a v noci ochladzuje až k mínusovým hodnotám. Mráz môže pripraviť kvitnúce stromy bez ochrany človeka o úrodu.

Korpás hovorí o tom, že klíma na Slovensku začína pripomínať podmienky typické pre polopúštne podmienky, a nie mierne podnebné pásmo. Ovocinár Marián Varga z Veselého pri Piešťanoch dodáva, čo je za touto zmenou. Kým v minulosti sa ľadovce za severným polárnym kruhom topili neskôr a pomalšie, teraz sa roztápajú rýchlejšie. Svet akoby stratil svoj rytmus a pôvodnú mieru pre obdobia roka.

Studený vzduch, ktorý prichádzal v máji, sa stretal na Slovensku s teplejším prostredím, preto májové mrazy na Pankráca, Serváca a Bonifáca mávali hodnotu okolo mínus jeden až tri stupne Celzia. Lenže tento týždeň z pondelka na utorok namerali v sadoch mínus sedem stupňov Celzia a v apríli roku 2016 to bolo dokonca mínus deväť stupňov, pričom mrazy vtedy trvali deväť dní. O rok sa situácia zopakovala.

VIDEO: Od sucha už začína praskať zem! Pozrite si video z juhozápadu Slovenska

Istota stojí tisíce eur

Takto vyzerá globálna klimatická zmena v praxi očami ovocinárov a vinohradníkov, ktorí, ak nechcú prísť o úrodu, musia využiť na elimináciu mrazu všetky moderné technické prostriedky. Ponúka sa ich viacero, ale všetky čosi stoja, sú energeticky aj ľudsky náročné. V konečnom dôsledku sa premietajú do cien ovocia. Marián Varga hovorí, že výrobné náklady na kilogram jabĺk sa zvyšujú o celú jednu pätinu. Plus 20 percent, to už je citeľné zdraženie, ale garantuje po prvé istotu úrody a po druhé aj jej vyššiu kvalitu.

Televízne zábery sprostredkovali divákom v akcii protimrazové závlahy, horiace parafínové sviece, veterné mlyny a vrtuľníky stláčajúce teplý vzduch z horných vrstiev atmosféry do korún stromov, postrekovače obaľujúce stromy protimrazovou zmesou potravinárskeho glycerínu, nastielanie textílií na jahodové plantáže. Cieľ bol jediný: nedopustiť, aby mráz spálil kvet jahôd, jabloní, hrušiek, sliviek alebo spálil plôdiky marhúľ.

Všetkým týmto technickým opatreniam by však malo predchádzať to, ktoré by minimalizovalo drahé doplnkové technické riešenia. Tým najdôležitejším je výber polôh, ktoré nevymŕzajú. Paradoxne práve to sa podceňuje. Sady vznikajú na vymŕzajúcich rovinách, čo pripomína výstavbu domov v záplavových územiach riek. Takíto nevedomí ovocinári či vinohradníci privolávajú na seba pohromu v podobe istého rizika jarného mrazu.

"Keď sme zakladali najnovšie sady, pozreli sme sa do starých máp, kde všade sa nachádzali ovocné aleje, a rozprávali sa s pamätníkmi o rozmiestnení ovocných stromov v chotári,“ hovorí Marián Varga. Vhodnej lokalizácii sadov pomohli aj pozemkové úpravy. Kým väčšina vlastníkov pôdy túžila dostať pozemky na rovinách, ovocinári z Plantexu Veselé si vybrali polohy vyčnievajúce z roviny, z ktorých prirodzene steká chladný vzduch do údolných partií chotára. Napriek tomu sa vo Veselom poistili tým, že vybudovali v sadoch protimrazovú závlahu.

Momentálne je to najúčinnejší a na ľudskú prácu najmenej náročný protimrazový technický prostriedok. Lenže hektár protimrazovej závlahy vyjde na 18– až 20-tisíc eur. Na protimrazovú závlahu stavili aj ovocinári v družstve Emilove sady vo Dvoroch nad Žitavou neďaleko Nových Zámkov. Keďže ide o obrovské financie, zainteresovali do ochrany aj svojich zákazníkov.

„Vydali sme poukážky v hodnote 20, 30 a 300 eur, ktoré si ľudia mohli kúpiť prostredníctvom nášho e-shopu alebo priamo v našich podnikových predajniach. Ohlas, s ktorým sme sa stretli, predstihoval všetky očakávania. Predali sme 1 500 poukazov a získali takmer 20 percent peňazí potrebných na vybudovanie protimrazovej závlahy v jabloňovom sade,“ zhrnul do lakonickej skratky príbeh o veľkej spoločenskej dohode medzi ovocinármi a ich vernými zákazníkmi Milan Broškovič.

Pestovateľ ako partner prírody

Mrazivé noci by sa mali s blížiacou sa Veľkou nocou pominúť, ale ovocinári zostávajú v pohotovosti. Ako vraví Broškovič, aj keď by mali nočné teploty byť vyššie, nedá sa vylúčiť, že nadránom klesnú pod bod mrazu. V tej chvíli písknu vo Veselom poplach 150 pracovníkom a vo Dvoroch zhruba dvadsiatke.

Myslieť na mráz a jeho dôsledky na jar však podľa Mariána Vargu nestačí. Prvým protimrazovým opatrením moderného ovocinára je jesenné prihnojenie stromov dusíkatým hnojivom. Cieľom je zvýšiť obsah bunečných štiav v strome, teda svojím spôsobom zvýšiť prirodzenú odolnosť stromu proti chladu. Aj z tohto vidno, že ovocinárstvo je celá veda a že si zaslúži poctivú a kvalitnú prípravu na stredných a vysokých školách.

"Kvalitným vzdelaním sa vlastne začína cesta k úspešnému podnikaniu v ovocnom sade,“ hovorí Marián Varga, ktorý je členom vedeckej rady Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.

Na otázku, aká bude tohtoročná úroda ovocia, Varga, Korpás aj Broškovič vravia, že pred pestovateľmi je ešte dlhé obdobie nevyspytateľného počasia. Podľa pranostiky sa môžu objaviť ešte traja zmrznutí muži spolu so Žofiou, ktorá svojím mrazivým dychom vypíja víno vinohradníkom. Neskôr môžu prísť ľadovce, ale aj proti nim existujú už siete zachytávajúce krúpy poškodzujúce ovocie.

"Počasie si nevyberáme. Sú roky, keď je naším spojencom a roky, keď skúša trpezlivosť a pestovateľskú vyspelosť. Nech zvíťazí ten či onen variant, stále sa učíme, ako byť prírode dobrým partnerom,“ zhrnul Marián Varga.

.....

VIDEO: Vyprahnutá pustatina. Hladina vodnej nádrže Domaša klesla o osem metrov a na niektorých miestach možno po jej dne prejsť suchou nohou. Domáci hovoria o katastrofe, vodohospodári však stoja za svojím – situácia nie je taká dramatická. Podľa klimatológa sa však sneh už roztopil a tak možno len čakať na dážď.

#sucho #poľnohospodárstvo #ovocinári #JAR
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
22,7
Ruža farebná v celofáne

Ruža farebná v celofáne

34,99
Kytica Zimona 10

Kytica Zimona 10

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk