Mikloš: Životná úroveň na Ukrajine je vyššia ako pred Majdanom

20.04.2019 18:31

Životná úroveň na Ukrajine sa počas dvoch rokov po protestoch na Euromajdane v roku 2014 značne zhoršila, no za uplynulé tri roky sa zas výrazne zlepšila a už presiahla úroveň spred Majdanu. Tvrdí to šéf tímu ekonomických poradcov ukrajinskej vlády Ivan Mikloš, ktorý v Kyjeve poskytol rozhovor TASR.

Protestujúci na Majdane aj ukrajinská verejnosť však pred piatimi rokmi očakávali okamžité uväznenie oligarchov a skokový nárast životnej úrovne.

„Prvé dva roky – 2014 a 2015 – poklesla ukrajinská ekonomika o 17 percent. Devalvácia bola takmer 300-percentná, inflácia bola takmer 100-percentná,“ povedal Mikloš. Výsledkom bol výrazný prepad životnej úrovne.

Ukrajinský HDP za posledné tri roky však rástol každoročne približne o tri percentá, pričom mzdy sa zvyšovali ešte výraznejšie. „V dolárovom vyjadrení priemerná mzda za tri roky vzrástla zo 182 dolárov na 343 dolárov (mesačne),“ zdôraznil Mikloš s tým, že minimálna mzda sa zvýšila až trojnásobne. Ľudia však stále vnímajú najmä pomajdanský prepad životnej úrovne, poznamenal.

Ukrajina sa reálne mení, tvrdí Mikloš

Systém od oligarchickej ekonomiky smerom k trhovej ekonomike sa na Ukrajine podľa Mikloša reálne mení, mnohé deformácie však boli príliš hlboké. Viaceré makroekonomické oblasti zaznamenali výrazný pokrok: znížil sa napríklad verejný dlh a deficit verejných financií, stabilizoval sa kurz hrivny, znížila a stabilizovala sa inflácia, vyčistil sa bankový sektor. V krajine už funguje nezávislá a profesionálna centrálna banka.

Ako tvrdí bývalý slovenský minister financií, podarili sa aj niektoré štrukturálne reformy, ako dôchodková reforma a prvá časť reformy zdravotníctva a vzdelávania, čiastočne tiež deregulácia a reforma energetického sektora.

Nedávno bola na Ukrajine spustená malá privatizácia cez elektronické dražby. „Tá ide, avšak veľká privatizácia nič,“ kritizoval Mikloš.

Jedným z najväčších ekonomických problémov na Ukrajine je podľa neho slabá vymožiteľnosť práva a ochrana vlastníckych práv.

„Čo sa týka trestania korupcie – málo, ale čo sa týka zužovania priestoru na korupciu, bolo urobené veľmi veľa,“ skonštatoval Mikloš.

K výraznému zníženiu korupcie prispelo aj vyčistenie bankového sektora. Predtým podľa Mikloša mohol oligarcha Ihor Kolomojskyj vykradnúť vlastnú banku.

„Ľudia obyčajne nechápu, ako môže niekto vykrádať vlastnú banku,“ poznamenal Mikloš. „Veľmi jednoducho: banka totiž väčšinou nakladá s cudzími zdrojmi, len menšinovo so zdrojmi svojich vlastníkov. Banka prijímala vklady od ľudí a firiem, no a potom tie peniaze dávala ako úvery firmám spojeným so svojimi vlastníkmi,“ vysvetlil Mikloš. Tieto firmy banke peniaze nikdy nevrátili a vkladateľom ich musel kompenzovať štátny fond ochrany vkladov.

Podobne podľa Mikloša fungovalo viacero bánk. Centrálna banka ich po reforme zatvorila vyše 90. Privatbank oligarchu Kolomojského však bola príliš veľká, aby to krajina prežila bez otrasov, a tak ju prevzal štát.

„Zaviedli sa prísne kritériá kapitálovej primeranosti a úverovania spriaznených osôb,“ pokračoval bývalý slovenský minister financií.

.....

VIDEO: Ukrajina sa nikdy nezmieri s ruskou anexiou Krymu. Jej najväčšie prírodné bohatstvo černozem si cudzinci nemôžu kúpiť, ale iba prenajať, hovorí v rozhovore pre Pravdu ukrajinská ministerka poľnohospodárstva a potravinárstva Olga Trofimceva. Pozrite si v TV Pravda exkluzívny rozhovor s ministerkou.

Kanálov korupcie bolo veľa

Ďalším kanálom korupcie boli podľa Mikloša regulované ceny plynu pre domácnosti. Tie boli na úrovni 12 percent skutočných trhových cien. Oligarchovia za takéto ceny nakupovali plyn a predávali ho ďalej firmám alebo vyvážali do zahraničia, čím oberali štát o miliardy eur ročne. Zvýšenie regulovaných cien obmedzilo podľa Mikloša priestor na korupciu aj v tejto oblasti.

„Tretím kanálom bolo verejné obstarávanie. Už tretí rok funguje elektronické verejné obstarávanie Prozorro, kde jediným kritériom je cena, ktorá je objektívna, a kde priestor na korupciu nie je,“ podčiarkol Mikloš.

Štvrtou oblasťou ekonomickej korupcie boli vratky DPH. Automatický elektronický systém zúžil podľa neho priestor na nečestné praktiky aj v tejto sfére.

„Ostali dva veľké kanály korupcie: jedným sú štátne podniky, kde k privatizácii nedošlo – a Ukrajina má tisíce štátnych podnikov: neefektívne, zle riadených a tunelovaných – a colnice, kde ešte k výraznej reforme nedošlo,“ poukázal hlavný ekonomický poradca ukrajinskej vlády.

Upozornil, že zavedené reformy nie sú imúnne voči populistickým návrhom, ktoré by mohli znovu otvoriť priestor na korupciu. Populisti napríklad tlačia na zníženie regulovaných cien plynu pre domácnosti a obmedzenie nezávislosti centrálnej banky.

Podľa Mikloša sa jeho poradcovská misia na Ukrajine, ktorú financuje EÚ a Európska banka pre obnovu a rozvoj, pravdepodobne skončí tento rok. Zmluvu, ktorú od roku 2015 vždy podpisoval na jeden rok, má do konca júna. Avšak aj v súvislosti s októbrovými parlamentnými voľbami a očakávanými zložitými koaličnými rokovaniami mu ju zrejme predĺžia do konca roka. „S najväčšou pravdepodobnosťou sa tá moja misia skončí, ale nie je vylúčené ani to, že bude pokračovať,“ uzavrel.

#Ivan Mikloš #Ukrajina #Majdan
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku