Ženy sú pri penzii ukrátené

Ak žena strop využije, pôjde síce do penzie skôr, ale zároveň bude mať nižší dôchodok. Ženy sú pri výške penzií pritom už teraz diskriminované, keďže zarábajú menej ako muži a na materskej za nich štát neodvádza na dôchodok toľko, ako keď pracujú.

"Tým, že do výpočtu dôchodku vstupuje okrem počtu odpracovaných rokov aj aktuálna dôchodková hodnota, skorší vek odchodu do dôchodku sa u žien prejaví ešte výraznejšie,” hovorí prodekan pre rozvoj Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Ján Šebo. Pri skoršom odchode do dôchodku stratí žena aj na raste aktuálnej dôchodkovej hodnoty, vysvetľuje. Tá totiž kopíruje rast mzdy v ekonomike a rastie priemerným tempom 4 percentá ročne.

Ženské dôchodky sú citeľne nižšie už teraz. Stačí si dlhšie pobudnúť doma s deťmi. Zaváži aj to, že ženy, žiaľ, zarábajú stále o 21 percent menej ako ich mužskí kolegovia na rovnakej pozícii. "V dôsledku nižšej mzdy majú ženy dôchodok nižší približne o 22 percent oproti mužom a skorší vek odchodu do dôchodku o jeden rok im dôchodok zníži o ďalších približne 6 percent,” hovorí Šebo.

Matematika totiž nepustí – ak muž zarobí tisícku mesačne, na dôchodok si odvedie okolo 40 eur mesačne a ďalších 140 eur mu prispeje zamestnávateľ. Jeho kolegyňa na rovnakej pozícii však dostane len 790 eur. Na dôchodok tak odvádza len 31,60, firma jej pridá ďalších 110,60. Náskok mužov sa však postupne len zvyšuje, ženy totiž v kariére pribrzdí materská a rodičovská. Na dôchodok im vtedy prispieva štát. No ide len o necelé dve tretiny sumy, ako keď pracovali. Pri nezmenenom plate sa im na dôchodok odkladá mesačne len 85,32 eura. A to sme ešte nebrali do úvahy zvyšovanie mzdy ich mužských kolegov.

Argumenty typu, že ženy aj tak žijú dlhšie, a preto sa im vyplatí viac. v tejto kalkulácii neobstoja. Spoliehať sa nedá ani vdovské, veď stačí, ak sa žena rozvedie a nárok naň stráca. Okrem toho na sumu po manželke majú nárok aj muži.

"Jedným z parametrov výpočtu sumy starobného dôchodku je obdobie dôchodkového poistenia, pričom platí, čím kratšie obdobie dôchodkového poistenia, tým nižší dôchodok,“ priznáva aj hovorca ministerstva práce Michal Stuška. Ešte väčší vplyv na výšku dôchodku má však podľa neho príjem človeka počas pracovnej kariéry, ktorý tvorí vymeriavací základ na platenie poistného.

Ešte v roku 2007 bol síce v rámci novelizácie Zákonníka práce doplnený paragraf, ktorý v slovenskej legislatíve zakotvuje rovnakú mzdu za rovnakú prácu a za prácu rovnakej hodnoty pre ženy a mužov. No jedna vec je to, čo je na papieri, druhá vec je prax. A tu, žiaľ, zlyhávajú firmy, ale aj samotné ženy. "Napriek modernej a vyhovujúcej legislatíve aj na Slovensku rozdiely v odmeňovaní žien a mužov síce kontinuálne klesajú, ale stále pretrvávajú,“ hovorí Stuška. Pomôcť by mohlo aj zverejňovanie výšky mzdy v pracovných inzerátoch, dodáva.

A hoci štát platí ženám poistné aj v čase, keď sú na rodičovskej a materskej dovolenke, no len vo výške 60 percent ich priemernej mzdy spred dvoch rokov. Dobehnúť tak náskok mužov skrátka nejde. O zmene vymeriavacieho základu pritom ministerstvo práce zatiaľ neuvažuje.

"Okrem výšky budúceho doživotného dôchodku žien, ale aj mužov, je totiž dôležitá predsa aj otázka rodiny, teda hodnoty rodiny, sociálneho a medzigeneračného zdieľania,“ hovorí Stuška. Dodáva, že v rámci únie máme najnižší rodový rozdiel v dôchodkoch práve vďaka sociálnym transferom. Okrem toho odchod do dôchodku nevylučuje podľa neho ďalšiu prácu, a teda zvyšovanie svojho dôchodku. Priznáva však, že to samozrejme závisí od kondície a zdravotného stavu.

Už pri prezentácii zastropovania veku odchodu do dôchodku však ministerstvo hovorilo, že v budúcnosti bude treba analyzovať a prinášať kompenzačné opatrenia vo viacerých oblastiach. Kľúčový je podľa Stušku vývoj pôrodnosti, zamestnanosti, produktivity práce či rastu miezd. Dôchodkom nateraz totiž praje hlavne ekonomika. Čo však príde, keď sa spomalí?

Šité horúcou ihlou?

Ženy súčasný dôchodkový systém aj podľa Maroša Ovčarika zo spoločnosti Finančný kompas reálne znevýhodňuje, čo im spôsobí nižší životný štandard na dôchodku. "Paradoxne, nižší vek odchodu dôchodku ženám garantuje nižšie dôchodky,“ hovorí. Zároveň platí, že ženy majú v priemere nižší plat, a teda aj materskú. Riešenie vidí v dobrovoľnom sporení, aby si dokázali v budúcnosti aspoň čiastočne kompenzovať nižšiu sumu dôchodku.

Požiadavka zo strany obyvateľstva na zastropovanie dôchodkov je logická, hodnotí Andrej Révay zo Slovenskej asociácie podnikových finančníkov, otázna však je výška dôchodkov. "Ak vláda neurobí opatrenia v tomto smere, vznikne veľké pnutie a nespokojnosť ľudí v čase, keď príde k vyplácaniu dôchodkov,“ hovorí. Ide však podľa neho aj o celkové nastavenie ekonomiky, tak aby vytvárala vyššie zdroje na napĺňanie dôchodkových fondov v jednotlivých pilieroch. Cestu preto Révay vidí aj v orientácii ekonomiky na podporu odvetví s vyššou pridanou hodnotou, ktoré cez vyššie príjmy prinesú vyššiu tvorbu dôchodkových fondov.

Zastropovaniu dôchodkového veku vyčíta prodekan Šebo aj to, že mu nepredchádzala žiadna odborná diskusia a predkladatelia neprišli s podrobnou analýzou spôsobov financovania jeho dosahov.

VIDEO: Všetko o odchode do dôchodku si môžete pozrieť vo videu TV Pravda.

Sporím, sporíš, sporíme

Riešenie vidia odborníci v sporení. "Sporením 3 percent zo mzdy počas 30 rokov môže človek získať doživotný dôchodok vo výške približne 6 percent svojej poslednej mzdy,“ hovorí Šebo. Toto je však cesta skôr pre ľudí, čo zarábajú viac, inak je úspora pomerne skromná. Hoci aj tá môže pomôcť. Zaujímavou cestou by podľa Šeba bolo zavedenie rodinného poistenia. V ňom by najlepšie zarábajúci člen rodiny platil poistné aj príspevky na sporenie za horšie zarábajúceho člena rodiny a tiež by mohol sporiť aj deťom.

"Na prvý pohľad dôchodkový strop ženy zvýhodňuje skorším odchodom do dôchodku. V skutočnosti je to skôr nevýhoda,“ hovorí finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik. Štát za ženy počas materskej a rodičovskej platí odvody len zo 60 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov. Pričom väčšina z nich si počas materskej a rodičovskej preruší súkromné sporenie na dôchodok. Pri dvoch deťoch to znamená výpadok až 6 rokov sporenia.

Zo všetkých faktov podľa analytika jasne vyplýva, že ženy potrebujú vyššie dôchodkové úspory ako muži. "Ak by na dôchodku potrebovali mesačne čerpať zo svojich úspor na prilepšenie 200 eur, potrebujú mať pri odchode do dôchodku nasporených až o 17¤000 eur viac ako muži,“ hovorí Búlik. Sporiť by tak mali začať ideálne už od prvej výplaty. Riešenie problému vidí Búlik aj vo vystriedaní sa na materskej dovolenke. Odporúča, aby z domáceho rozpočtu aj počas materskej a rodičovskej dovolenky plynul žene pravidelný príspevok na súkromné dôchodkové sporenie. "Ak by sa napríklad manželia v budúcnosti rozviedli, žena získa kompenzáciu za to, že sa niekoľko rokov starala o deti a muž zatiaľ mohol robiť kariéru a zarábať,“ hovorí Búlik.

Starneme, lepšie to už nebude

Starnutie obyvateľstva je jedným z najpálčivejších problémov vyspelých ekonomík, vysvetľuje analytička Poštovej banky Lucia Dovalová. "V súčasnosti na jedného dôchodcu pripadá zhruba 2,5 pracujúceho človeka a o 50 rokov to už podľa odhadov bude len 1,5 pracujúceho človeka,“ hovorí. To naznačuje, aký veľký kameň pred sebou tlačíme. A spoliehať sa len na to, že ekonomika bude šliapať ako posledné roky, sa nedá. Už teraz je jasné, že sa začalo spomaľovanie.

Podľa prognózy Európskej komisie sa Slovensko do roku 2070 z hľadiska vekovej štruktúry stane ôsmou najstaršou krajinou v únii. Narastať má aj stredná dĺžka života – ľudia tak budú poberať dôchodok dlhšiu dobu. Aj preto by hlavne mladí ľudia mali podľa Dovalovej myslieť na to, z čoho budú žiť, keď už nebudú pracovať a nechcú byť odkázaní iba na to, čo im štát pridelí. Dvojnásobne to platí pre ženy. Dôchodky žien sú v súčasnosti nižšie, ak sa nič nezmení, naďalej aj budú. "Ženy menej zarábajú a časť svojho produktívneho veku strávia na materskej dovolenke, čo taktiež znižuje výšku dôchodku,“ hovorí analytička.