Pokračovalo pritom aj znižovanie verejného dlhu v porovnaní s HDP, ktorý vlani klesol na 48,94 % výkonu ekonomiky oproti 50,95 % spred roka.
Ako ďalej vyplýva z informácií, ktoré zverejnil Štatistický úrad SR, európski štatistici budú ešte dodatočne preverovať verejné výdavky v objeme niekoľkých desatín HDP. „Pri preverovaní jednotlivých zaznamenaných transakcií je potrebné dodatočne preveriť určité výdavky sektora verejnej správy v kontexte ich vplyvu na deficit sektora verejnej správy. Ide o výdavky v približnej hodnote 0,3 % HDP,“ uvádza štatistický úrad s tým, že výsledok tohto preverovania zverejní v definitívnej jesennej notifikácii.
Ministerstvo financií v reakcii na zverejnené dáta pripomína, že dlh verejnej správy v pomere k HDP sa tak vlani dostal mimo sankčných pásiem dlhovej brzdy. Zároveň pripomína aj fakt, že výsledné hospodárenie verejnej správy bolo podľa jarnej notifikácie o 0,1 % HDP lepšie, ako predpokladal schválený rozpočet. „Na dosiahnutie nižšieho dlhu a deficitu mal pozitívny vplyv nižší hotovostný schodok štátneho rozpočtu,“ uviedla hovorkyňa ministerstva financií Alexandra Gogová.
Lepšie ako pôvodné očakávania boli podľa rezortu financií v minulom roku aj daňové a odvodové príjmy, ktoré prevýšili schválený rozpočet o 0,45 % HDP, resp. 407 mil. eur. Pozitívne sa skončilo aj hospodárenie Sociálnej poisťovne a oblasti verejného zdravotného poistenia, na ktoré mali vplyv najmä vývoj zamestnanosti a rast miezd. Zdravotnícke zariadenia zaradené do verejnej správy dosiahli podľa ministerstva prebytok 142 mil. eur. „Oproti plánovanému schodku, na úrovni 16,6 mil. eur, tak dosiahli výrazné zlepšenie hospodárenia, aj vďaka prvej vlne oddlženia,“ dodala Gogová.
Spomínané dodatočné preverovanie výdavkov v objeme 0,3 % HDP pritom podľa nej súvisí s novelou zákona o rozpočtových pravidlách, na základe ktorej sa od roku 2018 zmenilo zaznamenávanie niektorých výdavkov štátnych rozpočtových organizácií, ktorých čerpanie spočíva v prevode na samostatné účty a v následnej realizácii z týchto účtov. „Za posledných 10 rokov sa so situáciou potreby dodatočného preverenia zo strany Eurostatu stretlo viac ako 10 krajín, medzi inými napríklad Luxembursko, Belgicko, Rakúsko, Francúzsko a ďalšie,“ konštatuje hovorkyňa rezortu financií.
Vyjadrenie ministerstva, že rozpočtu v minulom roku pomohol aj pozitívny vývoj ekonomiky, potvrdzuje aj analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová. „Priaznivá fáza ekonomického cyklu spojená s oživením trhu práce pomáha zvyšovať daňové a odvodové príjmy, čo do značnej miery pomohlo v konsolidácii verejných financií,“ tvrdí. Tento vplyv by mal podľa nej pokračovať aj v tomto roku, preto dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu považuje za realistické. Určitým rizikom však podľa nej môže byť fakt, že rozpočet počíta so značným rastom prebytkov ostatných subjektov verejnej správy. „Náš odhad deficitu verejných financií na rok 2019 je preto konzervatívnejší a počíta s miernym deficitom,“ dodala Muchová.