Šéf výskumu Železiarní Podbrezová: Firmy sú vyčerpané daňami

, 25.04.2019 13:00
Železiarne Podbrezová
Valcovanie a dierovanie v železiarňach Podbrezová Autor:

Úspech domácich firiem nemôže donekonečna stáť na lacnej pracovnej sile. Inak životná úroveň Slovákov nikdy nedosiahne štandard vyspelých západných štátov Európskej únie. O problémoch transformácie slovenskej ekonomiky postavenej na lacnej pracovnej sile na ekonomiku zameranú na vedu a výskum sa denník Pravda rozprával s profesorom Ľudovítom Parilákom, ktorý je dlhé roky zodpovedný za výskum v Železiarňach Podbrezová.

"Je potrebné vytvoriť také spoločensko-ekonomické podmienky, aby iniciatíva nebola len na strane podnikateľov, ale naopak, aby univerzity, prípadne Slovenská akadémia vied prichádzali priamo s ponukou uplatnenia ich výskumu a vývoja v podnikateľskom prostredí,“ povedal.

Zvláda Slovensko transformáciu z výrobnej ekonomiky na hospodárstvo postavené na vede a výskume?

Odpoveď na túto otázku je jednoznačná, ak chce SR skutočne patriť medzi vyspelé ekonomiky s primeraným sociálnym zabezpečením svojho obyvateľstva, tak musí túto úlohu zvládnuť. Nepoznám pojem výrobná ekonomika, ale problematika našej konkurencieschop­nosti postavená na lacnej pracovnej sile nie je vyvolaná len nedostatkom sofistikovaných výrobných procesov, ale je daná historickým vývojom ekonomík v strednej a vo východnej Európe. Je známe, že mzdové prostriedky, respektíve náklady na pracovnú silu v týchto krajinách sa pohybujú v rozpätí od troch do 8 percent z celkových výrobných nákladov, pričom vo vyspelých ekonomikách je to okolo 12 percent.

Profesor Ľudovít Parilák
Profesor Ľudovít Parilák Autor: Železiarne Podbrezová

O tejto úrovni nerozhodujú vždy len otázky reálnej produktivity práce a podiel sofistikovanej výroby, ale vstupujú do toho aj politické aspekty, trhové mechanizmy, pričom významným faktorom je aj globalizácia svetovej výroby a trhu. Na Slovensku máme množstvo firiem, ktoré využívajú najvyspelejšie technológie pri realizácii vlastnej výroby. V ich produkcii je vysoká pridaná hodnota, ktorá sa nevyužíva na úpravu ceny pracovnej sily, ale zvýšenie zisku. To sa týka väčšiny zahraničných firiem, ktoré dislokovali výrobu v Slovenskej republike. Tieto spoločnosti vo väčšine prípadov mali podporu politickú a finančnú zo strany vlády, aby preklenuli obdobie vstupných investícií na realizáciu výroby. Na druhej strane sú v tejto oblasti diskriminované slovenské firmy, ktoré nie sú takto intenzívne podporované štátom. Najväčšie riziko tejto situácie je v tom, že v mnohých firmách máme zastarané technológie, ktoré je nutné inovovať. V tejto prvej etape vidíme priame uplatnenie vedy a výskumu cestou masívnej podpory štátu pre investície a zavedenie najvyspelejších technológií a výrobných procesov v týchto firmách.

Prijatím akých opatrení môže slovenská vláda podporiť transformáciu slovenskej ekonomiky?

Tento proces najmä nemôže byť náhodný, ale systematický. Slovenská vláda musí mať vypracovanú jasnú koncepciu priorít, ktoré zabezpečia hospodársky rozvoj Slovenska. Musí byť postavená na kľúčových odvetviach, ktoré prinášajú zamestnanosť a sociálne istoty pre obyvateľov. V prvom rade sú to priemysel, stavebníctvo a poľnohospodárstvo. V rámci týchto troch odvetví musia byť definované priority, ktoré budú pre Slovensko nositeľom vysokej pridanej hodnoty a budú ho reprezentovať vo svetovej globálnej ekonomike. Jedným z dôležitých nástrojov je zníženie daní a odvodov. V súčasnosti najvýznamnejšie podnikateľské subjekty, okrem tých, ktoré časť svojich daní odvádzajú do zahraničia, sú vyčerpávané vysokým daňovým a odvodovým zaťažením. Je potrebné ponechať väčší priestor podnikateľskému sektoru v oblasti ziskov tak, aby mohol profesionálne rozhodovať o ich využití, hlavne do nových technológií a výrobných postupov, aj do oblasti vedy a výskumu s cieľom zvyšovania produktivity a pridanej hodnoty. V opačnom prípade sú už v súčasnosti firmy ohrozené a často pracujú v podmienkach z ruky do úst.

Môže pomôcť pripravované zvýšenie super odpočtu?

Myšlienka super odpočtu dane za výskum a vývoj je veľmi dobrá myšlienka. Nie je to nič nové a v prechodných obdobiach podpory ekonomického rozvoja sa využíva aj v zahraničí. Napríklad v Českej republike je to 110 percent a v Maďarsku až 300 percent. Súčasný odpočet 100 percent je pre podnikateľský sektor prakticky nezaujímavý, pretože je administratívne náročný a neprináša významné ekonomické efekty. Za minimálny pokladáme 200-percentný odpočet, ale je nutné celý proces odbyrokratizovať, hlavne v oblasti posudzovania, čo je výskum a vývoj. Toto by mali zabezpečovať vždy renomovaní vedecko-výskumní pracovníci, respektíve organizácie. Na druhej strane však stále pokladáme za jednoduchšie výrazné zníženie daní, tak aby každý podnikateľský subjekt mal dostatočný priestor a finančné prostriedky na podporu vedy a výskumu vo vlastnej firme alebo v spolupráci s univerzitami a inými výskumnými organizáciami.

Prečo sa nedarí viac zapojiť slovenské vysoké školy do podpory firemného výskumu?

Nechcem sa vyjadrovať za vysoké školy, ale myslím si, že súčasný vysokoškolský zákon, ale hlavne ich hospodárske a ekonomické podmienky nemotivujú k tomu, aby vstúpili do priamej výskumno-vývojovej činnosti pre konkrétne firmy.

Viac sa staráme o karentované časopisy, ale mnohokrát na univerzitách neexistuje výskumné zameranie.

Viac sa staráme o karentované časopisy, publikovanie na svetových kongresoch, čo je síce tiež dôležité, ale mnohokrát na univerzitách neexistuje výskumné zameranie, ktoré si vyžadujú konkrétne podnikateľské subjekty na Slovensku. Napriek tomu z vlastných skúseností poznám veľmi veľa príkladov vynikajúcej spolupráce univerzít a podnikateľských subjektov s priamym prepojením základného výskumu do priemyselného výskumu a vývoja.

Prijatie akých opatrení môže slovenské vysoké školy motivovať k väčšiemu prepojeniu so slovenským priemyslom?

Myslím si, že zákon o vysokých školách by mal vytvárať väčší priestor aj pre ekonomickú samostatnosť v hospodárskej činnosti jednotlivých fakúlt a univerzít. Finančné zdroje postavené na počte študentov na financovanie projektov VEGA, KEGA, prípadne APVV a v neposlednom rade zo štrukturálnych fondov Európskej únie sú nepostačujúce. Ako rovnocenná činnosť by mala byť definovaná takzvaná hospodárska činnosť postavená na zmluvách o výskume a vývoji pre konkrétne podnikateľské subjekty. Realizácia takéhoto výskumu jednoznačne preverí vedecko-výskumný potenciál danej univerzity a čo je dôležité, príslušná výskumná tematika sa dostáva priamo do učebného procesu, čo garantuje výchovu bakalárov, inžinierov, prípadne doktorandov, ktorí budú mať uplatnenie v hospodárstve.

Aké sú vaše skúsenosti s realizáciou výskumu priamo na Slovensku a čo by mohlo pomôcť jeho rozvoju?

Vzhľadom na skutočnosť, že sme nenašli pochopenie, či už na univerzitách alebo v Slovenskej akadémii vied, pre riešenie našich výskumno-vývojových úloh, založili sme v roku 2008 vlastné výskumno-vývojové centrum a všetky náklady spojené s jeho činnosťou sme hradili z vlastných zdrojov. V posledných piatich až siedmich rokoch sa nám podarilo získať pre spoluprácu vybrané fakulty. Následne sme vybudovali spoločné laboratóriá na Fakulte materiálov, metalurgie a recyklácie TU v Košiciach – Ústav metalurgie a Ústav recyklačných technológií. Spoločné laboratórium máme aj na Strojníckej fakulte STU Bratislava. Najnovšie sme podpísali zmluvu o združení s Materiálovo-technologickou fakultou STU Bratislava. Všetky spomínané pracoviská financujeme z prostriedkov našej firmy a toto je jeden z možných modelov zaradenia priamej realizácie univerzitného výskumu do výrobného procesu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#firmy #Železiarne Podbrezová
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku