Baláž: Kontaminovaná ropa môže vyvolať reťazovú reakciu

, 26.04.2019 15:59
baláž, ekonóm
Profesor a vedúci Katedry medzinárodného obchodu na Obchodnej fakulte na Ekonomickej univerzite v Bratislave Peter Baláž. Autor: ,

Ak by situácia okolo ruskej ropy trvala dlhšie, následky nenechajú na seba čakať, upozorňuje profesor Peter Baláž, vedúci katedry medzinárodného obchodu z Ekonomickej univerzity v Bratislave. „Pokiaľ sa ropa dostane do trubiek, ktoré sú na území Slovenskej republiky, tak sa jej treba zbaviť. To znamená, že by ju bolo potrebné dostať do nejakých núdzových zásobníkov,“ hovorí. V tomto momente podľa neho v Rusku prebiehajú analýzy ťažiarov ropy a pátra sa po tom, čo sa vlastne stalo.

Spoločnosť Transpetrol pozastavila dodávku ruskej ropy na Slovensko, dôvodom je znečistenie suroviny organickým chlórom. Ako dlho vydržíme bez ruskej ropy?

Celý kontrakt, ktorý je medzi Ruskom a Slovenskom, funguje na báze dlhodobých dohôd. Súčasťou celého projektu je, že máme strategické zásoby ropy. Tie musia mať krajiny EÚ – všetky musia potvrdiť, že ich majú minimálne na 90 dní. Pri súčasnom tempe spotreby by mal Transpetrol voči štátu deklarovať, že zásoby sú zhruba na 90 dní. Faktom je, že my ich máme sčasti uložené v Českej republike, museli by sme ich teda odtiaľ nejako stiahnuť. Ale zásoba tu v každom prípade je a – pokiaľ ide o našu závislosť od ruskej ropy – určite v priebehu najbližších týždňov nehrozí žiadne riziko.

Čo ak by však problém s kvalitou pretrval?

Samozrejme, pokiaľ by bol tento proces trvalý, bolo by to niečo iné. To, že sa v ruskej rope objavili prímesi na báze chloridnanov, je v konečnom dôsledku veľmi nebezpečné nielen z hľadiska spracovania, ale aj z hľadiska transferu. Znečisťuje to totiž jednotlivé turbíny, ktoré posúvajú ropu ďalej. Znečisťuje to trubky. Môže vzniknúť veľká škoda, ktorá sa musí riešiť, lebo by sa znehodnocovali aj ostatné dodávky ropy.

Čiže k škode ešte nedošlo?

Pokiaľ hovoríme o transfere, treba si uvedomiť, že ropa ide na Slovensko z Ruska niekoľko dní, zhruba päť. Takže pokiaľ dnes ukrajinské kontrolné orgány zachytili, že ropa je vysoko znečistená, kým by sa ropa dostala na Slovensko, trvalo by to tých päť dní. Je otázne, či už Transpetrol na svojich odberných staniciach zistil, že tá ropa má iné kvalitatívne parametre ako predchádzajúca. Máme stanicu Brody, ktorá by to mala pre Slovensko kontrolovať a garantovať.

Problém s kvalitou ruskej ropy je dlhodobejší alebo je to iba výnimočná situácia?

Teraz to dosť ťažko vyhodnotiť hlavne z toho dôvodu, že my ropu berieme prakticky odjakživa z Ruska – 100 percent ropy spotrebovanej na Slovensku bolo vždy ruského pôvodu. Aj keď išla na Slovensko rôznymi cestami. A vždy mala vysoký obsah síry. No technológie, ktoré má Slovnaft, boli na to nastavené. Či už išlo o hydrokrak alebo ďalšie technológie, všetky sú v konečnom dôsledku nastavené na to, že do nich prichádza ropa, ktorá má vysoký obsah síry. V tom problém nebol.

A ten aktuálny problém?

Teraz ide o to, že sa v ruskej rope objavili nové chemikálie. Podľa neoficiálnych zdrojov sa hovorí, že ide o chemikálie, ktoré pomáhajú zdvihnúť výťažnosť nálezísk ropy. Sú technológie, ktoré dokážu chloridnan eliminovať, ale to sa buď nestalo, alebo je tam ešte nejaký ďalší problém. Nemyslím si, že by to ruský dodávateľ urobil zámerne, pretože si komplikuje situáciu. My za dodávky platíme priebežne a nevyplatí sa platiť za niečo, čo sme nedostali, takže je to pre nich komplikácia. Oni tú ropu totiž vyťažia a tiež ju musia niekde skladovať. Podľa mňa teraz prebiehajú veľmi intenzívne rokovania medzi Transpetrolom a ruskými dodávateľmi a pravdepodobne aj s ukrajinskou medzispojkou o tom, kde vlastne prišlo k znečisteniu a čo s tým všetkým robiť.

Keby to malo trvať dlhšie ako 90 dní a ukázalo by sa, že je to závažnejší problém, aké máme možnosti?

Je to v princípe dosť komplikované. Hlavne preto, že pokiaľ sa ropa dostane do trubiek, ktoré sú na území Slovenskej republiky, tak sa jej treba zbaviť. To znamená, že by ju bolo potrebné dostať do nejakých núdzových zásobníkov, vypustiť ju a potom by muselo prísť k reverzu. Čiže ropa by sa tlačila na Slovensko z Českej republiky alebo z Rakúska cez trubky, ktoré sú dnes k dispozícii, alebo cez ropovod Adria alebo cez iné ropné terminály. Núdzovo by sa to vlastne dalo robiť aj v železničných vagónoch alebo by sa na Slovensko dovážal benzín a nevyrábalo by sa z ropy ruského pôvodu. To by, samozrejme, spôsobilo komplikácie, pretože na to je Slovnaft nastavený. Musel by stáť, boli by problémy so zamestnanosťou a s finančnými záväzkami. Samozrejme, niekto by za to musel niesť zodpovednosť, čo by spôsobilo aj určité politické napätie. Myslím si, že v konečnom dôsledku je to taká výnimočná situácia, na ktorú budú okamžite reagovať jednak ruské ropné spoločnosti, jednak prepravcovia a tiež Transpetrol.

Mohla byť mať teda celá situácia aj politické dosahy?

Takto krátkodobo nie. No pokiaľ by prišlo k tomu, že sme platili za niečo, čo sme nedostali, alebo by nasledovalo nejaké presviedčanie o tom, že tá ropa je vlastne v poriadku, bol by to problém. Ropa je surovina. Vždy je pri nej nejaká odchýlka, to je normálne, lebo ropa, ktorú my dostávame z Ruska, je vlastne zmeska z viacerých nálezísk. Roky sa nejako kombinuje a my nevieme, či jedna z tých ropných spoločností, ktorá dotláča ropu do ropovodu, neurobila kroky, ktoré by boli, takpovediac, na úkor ostatných spoločností. Myslím si, že v tomto momente určite v Rusku prebiehajú analýzy ťažiarov ropy na miestach ťažby a identifikuje sa, čo sa vlastne stalo a v konečnom dôsledku sa to všetko vyrieši. Myslím si, že aj medzinárodná zmluva, ktorú podpísalo Slovensko s Ruskom, resp. na úrovni Transpetrolu a ruských spoločností, je pripravená sa s tým vyrovnať.

Je Slovnaft schopný spracovať aj inú ropu ako ruskú?

Slovnaft viackrát deklaroval, že áno. Bolo to hlavne v súvislosti s často spomínanou iránskou ropou a s ropou, ktorá by mala dôjsť cez nejaké južné terminály. Určite by to stálo peniaze. Spracovať iné typy ropy, ľahkú ropu, prejsť povedzme na ropu z Kataru alebo Dubaja, to nie je iba tak, že sa otočí kohútik. Tie ropy majú iné kvalitatívne vlastnosti z hľadiska svojho spracovania a aj produkty z nich sú iné. Niektoré typy ropy sa hodia na výrobu asfaltu alebo mazutu, iné sú zase výborné pre chémiu a keďže na Slovnaft sú zavesení odberatelia, ktorí sú nastavení na tú pôvodnú produkciu, mohli by sa porušiť alebo spochybniť niektoré kontrakty Slovnaftu a ten by zase uplatnil zodpovednosť u niekoho iného. Čiže je to všetko reťazová reakcia. Subdodávateľské reťazce sú dnes veľmi komplikované, všetky sú vykryté medzinárodnými zmluvami a dohodami. Malo by to na konci viacnásobné efekty.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#ropa
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku