Bratislavčania sa zadlžujú viac. Majú vraj na to

Spoločnosť, ktorá sa zameriava na správu pohľadávok finančných ústavov a korporátnych zákazníkov, dospela k záverom, že súčasný priemerný dlh Slovákov je ešte väčší ako v roku 2016, keď jeho výška dosahovala 845 eur. Dlhy majú opäť skôr muži, ktorí tvoria až 56 percent dlžníkov a ktorí si zároveň požičiavajú aj vyššie sumy – v priemere viac ako 950 eur. Dlh žien na Slovensku sa pohybuje priemerne okolo necelých 760 eur.

Prečo muži a Bratislavčania?

„Muži majú v priemere vyššie platy a aj ich zamestnanosť je vyššia. Zároveň v rodinách muži často rozhodujú o nákupe nehnuteľností, dopravných prostriedkov a elektroniky. To sú položky, pre ktoré sa ľudia najviac zadlžujú,“ vraví analytik spoločnosti Finlord Boris Tomčiak.

„Muž sa považuje za hlavu rodiny, čo znamená, že by sa mal vedieť postarať o svoju rodinu. A preto dôvodom vyššieho zadlžovania mužov môže byť fakt, že práve oni sú prvými žiadateľmi o spotrebný úver či hypotéku,“ vysvetľuje analytička Poštovej banky Lucia Dovalová. „Je to aj tým, že keď je žena na materskej dovolenke, nemala by dostatočný príjem na takéto splácanie. Tiež vyššie mzdové ohodnotenie mužov zvýhodňuje muža ako žiadateľa,“ vraví.

Ani najvyšší priemerný dlh v Bratislave nie je podľa Tomčiaka prekvapujúci. Dôvodom sú výrazne vyššie ceny nehnuteľností v porovnaní so zvyškom Slovenska. „Trend vo svete je jednoznačný. Objem dlhu sa zvyšuje. To však nemusíme brať tragicky, keďže sa zvyšujú aj príjmy domácností a predlžuje sa aj priemerná dĺžka života. Okrem niekoľko regionálnych výnimiek je zadlženie na prijateľnej úrovni. To platí aj o Slovensku, kde je priemerná miera zadlženia domácností veľmi nízka. Samozrejme, nájdu sa prípady rodín, ktoré sa doslova topia v dlhoch, ale to sú špecifické situácie,“ vraví Tomčiak.

Nižší podiel dlžníkov v Bratislave vysvetľuje Dovalová vyššími zárobkami v porovnaní s inými regiónmi. „Ceny nehnuteľností či služieb v Bratislave sú mnohokrát aj výrazne vyššie ako v iných veľkých mestách a neporovnateľne vyššie ako v menších obciach. Tieto cenové rozdiely sú dané hlavne odlišnou mzdovou úrovňou. Vyššie zárobky Bratislavčanov následne vedú k vyššej kúpyschopnosti obyvateľstva, ktorá tlačí ceny smerom nahor,“ vysvetľuje analytička.

Cenové rozdiely medzi Bratislavou a ostatnými regiónmi sa podľa nej líšia aj pri jednotlivých tovaroch a službách. „Napríklad ceny potravín sú takmer identické. Pomerne veľké rozdiely sú však často v cenách služieb. Povedzme za služby v hoteloch a reštauráciách, v kaderníctvach alebo za služby súvisiace s opravami bytu a domu, opravami elektrospotrebičov a v autoservisoch zaplatíme v Bratislave výrazne viac ako v menších mestách,“ vraví Dovalová. Najvýraznejšie cenové rozdiely medzi regiónmi nájdeme podľa nej na trhu nehnuteľností. Byty a domy v hlavnom meste sú 2– až 3-násobne vyššie ako v ostatných našich regiónoch.

Pripomína, že zadlžovanie slovenských domácností dnes v rámci EÚ rastie najrýchlejším tempom. „Je to spôsobené viacerými faktormi, ktoré majú spoločného menovateľa v ekonomickom vývoji – klesajúca nezamestnanosť, rastúce mzdy a nízke úrokové sadzby z úverových produktov. To zvyšuje záujem žiadateľov o úver, pretože chcú využiť priaznivé podmienky na úverovom trhu. Na Slovensku zadlženosť podporuje aj fakt, že našinci zväčša chcú vlastniť nehnuteľnosť, v ktorej bývame,“ dodáva analytička.

.....

TV Pravda: Pre ťažkosti so splácaním dlhov má exekútora na krku každý piaty občan Slovenska. Pre koho je dobrý osobný bankrot? Pozrite si video.

Najviac dlžníkov je v Banskobystrickom kraji

Najviac dlžníkov stále pochádza z Banskobystrického kraja, kde býva takmer 21 percent slovenských dlžníkov s priemerným dlhom necelých 730 eur, čo je zároveň najmenej z krajov Slovenskej republiky. Nasleduje Nitriansky kraj s 18 percentami dlžníkov a priemerným dlhom 830 eur a Košický kraj so 14 percentami dlžníkov a priemerným dlhom takmer 830 eur. Z Bratislavy pochádza síce len 8 percent dlžníkov, ale ich priemerný dlh je zároveň najvyšší z celej republiky – takmer 1 130 eur.

„Po minuloročnom poklese sa zadlženie Slovákov pomerne zásadne zvýšilo, a to vo všetkých regiónoch. V prípade Bratislavčanov môže byť vysoké zadlženie dôsledkom vyšších životných nákladov. Slováci sa zadlžujú najmä v produktívnom veku, keď majú ešte dostatok času splatiť svoje záväzky z príjmov zo zamestnania,“ vraví Jana Žaludová, hovorkyňa spoločnosti KRUK.

.....

VIDEO: Zadlžovania pod vplyvom emócií sa Slovensko akosi nevie zbaviť. Podľa prezidenta Slovenskej komory exekútorov Miroslava Pallera by sa mali ľudia poučiť z minulosti. Zbytočné úvery sú časté najmä pred sviatkami akými sú Vianoce. Čoho sa vyvarovať? Pozrite si vo videu TV Pravda.