Organizovaná mafia vo vede?

Školám putujú milióny na výskum aj na základe predátorských publikácií.

30.04.2019 06:00
vedec, veda Foto:
Zaradenie konkrétneho časopisu medzi predátorské nemusí byť podľa rezortu školstva bezproblémové - často môže ísť o len podozrenie z účelového správania, vybočenie z dobrej praxe, čo sa každý rok môže aj meniť.
debata (56)

Veda stojí a padá na peniazoch. Tie sa na Slovensku rozdeľujú podľa výsledkov, ktoré sa merajú aj počtom a kvalitou publikácií. Dostať svoj článok do karentovaného, čiže zaručene seriózneho vedeckého časopisu však vôbec nie je hračka.

Mnohé majú nielen vysoké nároky, ale to aj dlhšie trvá. Bohužiaľ sa tak medzi akademikmi nájdu aj čierne ovce, ktoré si chcú prácu uľahčiť. O vedecké peniaze bojujú aj publikovaním v takzvaných rýchloobrátkových – teda predátorských časopisoch. Tým nejde o kvalitu a články vydávajú ako na bežiacom páse. Za publikovanie si totiž dávajú platiť. A nejde vôbec o malé sumy. Za jeden článok sa platí okolo sto až tristo eur. No aj na základe takýchto článkov sa školám delia milióny eur.

"Takí akademici dostávajú nezaslúžene finančnú podporu, ktorá mala ísť z peňazí daňových poplatníkov na rozvoj skutočnej vedy. Na podvodne splnených parametroch vedeckého profilu majú založenú aj celú vedeckú kariéru,“ hovorí pre Pravdu profesor a vedúci Katedry logiky a metodológie vied na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského František Gahér. Obstáť v takejto konkurencii je podľa neho čoraz ťažšie. A to aj napriek tomu, že tí poriadni sú stále v prevahe. Na Slovensku totiž chýba definícia takýchto publikácií a správania sa v legislatíve. Dôkladnú kontrolu nerobí ani rezort školstva. Je tak na univerzite či vedeckom pracovisku, čo svojim ľuďom uzná. A to sa môže naprieč školami veľmi líšiť.

Podvodne vykázané výstupy neboli doteraz skontrolované, vysvetľuje Gahér, mnohé školy tak dostali finančné prostriedky neoprávnene. Odhaduje, že ide zhruba o 1,5 milióna eur. Tieto peniaze by mali vrátiť, dodáva Gahér. Predátorské časopisy pritom stále pribúdajú. Odhady sa pohybujú od stoviek k tisícom titulov. Stačí si vybrať, a to aj na Slovensku.

Na to, či sa chystajú zmeny, sa denník Pravda pýtal ministerstva školstva. To odpovedalo, že problematiku sleduje. "Doteraz odhadované podiely sledovaných publikačných výstupov v rámci našich vysokých škôl v potenciálne predátorských časopisoch nepreukázali, že by išlo o významný podiel,“ tvrdí komunikačný odbor ministerstva školstva.

Zaradenie konkrétneho časopisu medzi predátorské nemusí byť podľa rezortu školstva bezproblémové – často môže ísť o len podozrenie z účelového správania, vybočenie z dobrej praxe, čo sa každý rok môže aj meniť. "Niekedy nie je ľahké odlíšiť neprofesionálne vedený časopis od predátorského,“ tvrdí komunikačný odbor ministerstva školstva. Overovaním zdrojov vedeckých informácií sa zaoberá Centrum vedecko-technických informácií.

Riešenie vidí ministerstvo v zdokonaľovaní existujúceho systému – teda v procese hodnotenia tvorivej činnosti vysokej školy. Konkrétna implementácia je však podľa rezortu školstva aj na vedeckých radách vysokých škôl. "Ministerstvo novelou zákona o vysokých školách z minulého roka vytvorilo podmienky na zavedenie nového systému hodnotenia tvorivej činnosti vysokej školy,“ dodal komunikačný odbor. Ten je založený na britskom modeli RAE/REF a predstavuje hodnotenie excelentných tímov či jednotlivcov vybraných vysokými školami. Hodnotitelia by mali byť pritom prevažne zo zahraničia.

"V prípade publikovania v predátorských vydavateľstvách a časopisoch ide o sofistikovaný systém, kde si často sami zdanliví akademici vytvoria časopisy, vzájomne sa citujú a vzniká dojem vážnej vedeckej práce. Je to organizovaná vedecká mafia, ktorá koordinovane útočí na finančné prostriedky“ hovorí Gahér. Prirovnáva to k neslávne preslávenému cyklistovi Lance Armstrongovi. Ten vyhrával preteky za pretekmi aj vďaka nedovolenému dopingu, ku ktorému nútil aj členov svojho tímu. Aj tu skupina vedcov postupuje rovnako organizovane s cieľom odtrhnúť si čo najviac z finančného koláča, dodáva.

Nejde pritom len o peniaze pre školy za publikačné výstupy. Ide aj o peniaze na vedu z grantových agentúr. "Najľahšie sa o vedecké peniaze bojuje, ak vytvoríme sieť skupín na dvoch-troch univerzitách a začneme podávať tematicky podobné projekty s inými názvami,“ vysvetľuje Gahér. V projektoch sa tak striedajú na rôznych pozíciách tie isté mená, vysvetľuje profesor. "V jednom je X hlavným riešiteľom a Y je zástupcom a Z je členom riešiteľského kolektívu, v druhom či treťom si pozície vymenia,“ hovorí Gahér. Celkové publikácie a citácie sú však stále tie isté, dodáva. A drvivá väčšina z nich je pritom práve v podvodných predátorských časopisoch, tvrdí Gahér. "Je to uzavretá sieť podvodníkov, ktorí sa vzájomne citujú. Pôsobte v takejto komunite, súťažte s nimi,“ hovorí.

Ako to celé funguje?

Systém je jednoduchý. "Tie časopisy poľujú na vás. Stačí, že zistia, že ste publikovali vedecký článok v serióznom časopise a priam v momente posielajú vtieravú ponuku s lichotením, aký to je fantastický článok, publikujte podobné články u nás,” hovorí Gahér. Priznáva, že takéto ponuky dostáva takmer každý týždeň. Za tieto publikácie sa však platí. Obvyklá taxa za článok v periodiku, čo sa tvári ako vedecké, sa pohybuje v stovkách eur. To však mnohých akademikov neodradí a uprednostnia rýchle vydanie článku, ktorý je recenzovaný len zdanlivo či len formálne.

Podľa Gahéra ide pritom o závažnejší problém, ako je plagiátorstvo. To je totiž dnes už najľahšie odhaliteľný spôsob podvádzania. Hoci stále ešte nie celkom dokonalý – ťažšie sa stále odhaľuje plagiovanie pri prácach v cudzom jazyku. Na Univerzite Komenského fungoval systém odhaľovania plagiátorstva už viac rokov pred zavedením celoštátnej kontroly originality záverečných prác. Dnes je už samozrejmosťou, že k obhajobe záverečnej práce treba pripojiť protokol o posúdení originality.

Spoznať predátorský titul je podľa Gahéra čoraz ťažšie, pretože predátori svoje maskovanie stále zlepšujú. No niekedy je to jasné aj na prvý pohľad. Stačí sa lepšie prizrieť názvu časopisu, sídlu či porovnaním názvu a jazyka, v ktorom publikuje. Predátorské časopisy sa totiž snažia nalákať vedcov takmer zo všetkých disciplín.

"Chcú sa nazvať tak, aby sa tam zmestilo čo najviac,“ hovorí Gahér. Neštítia sa tak spojiť vedu a teológiu ani ukradnúť identitu uznávaných periodík takmer nebadateľnou zmenou ich názvu. Ide im predsa o poplatky za publikácie. Odhaliť ich môže aj bližší pohľad na adresu vydavateľstva. To, že niečo nie je v poriadku, môže ukázať aj počet publikácií. Ak ich je priveľa, je vážne podozrenie, že vedec si svoju prácu zľahčuje. "Napísať za rok 16 karentovaných článkov ako jediný autor je takmer nemožné,“ hovorí.

Jednotné pravidlá chýbajú

Ako sa publikácie kontrolujú? Ako kde. Veľa zaváži od prístupu samotnej školy či pracoviska. "U nás na fakulte takmer nemáme tých, čo by publikovali v predátorských časopisoch, lebo to dôsledne kontrolujeme,“ hovorí Gahér. Škola má vlastný systém kontroly aj kódex.

Podobne je to aj v Slovenskej akadémii vied. Tá vlani do svojho Etického kódexu dala aj nový odsek k publikovaniu v pochybných tituloch. "Výskumní pracovníci nepublikujú pochybným spôsobom a nevyužívajú nedôveryhodné publikačné platformy, ako napríklad tzv. predátorské časopisy,“ píše v ňom akadémia.

Zatiaľ však stále nejde o univerzálne pravidlo. Stačí totiž, že článok bol chybne zaradený a predátorský časopis sa posudzuje ako etablovaná publikácia. Otázna je aj vedecká hodnota údajne zahraničnej monografie, ktorú autor vydá po slovensky pár kilometrov za hranicami.

To, či ide o seriózny vedecký časopis, sa dá overiť vo vedeckých databázach, ako je Web of Science alebo Scopus. No ani tie nemusia byť zárukou, upozorňuje Gahér. Práve druhá spomínaná je totiž podľa neho benevolentnejšia. Niektoré predátorské periodiká sa tak do nej už dostali a boli vyhodené až na základe upozornení.

"Univerzita má už za informovanie o predátorských publikáciách na krku predžalobnú výzvu, a keďže zotrvala na svojom stanovisku, môžeme očakávať aj žalobu,“ hovorí Gahér. Vlani totiž nedávno zosnulý dekan Filozofickej fakulty Univerzity Komenského Martin Slobodník spolu s prodekanom pre vedu Mariánom Zouharom publikovali dokument o predátorských vydavateľstvách. Medzi predátorské zaradili aj časopis, kde za recenzné konanie v prípade prijatia článku žiadajú 290 eur. Neskôr spoluorganizovali konferenciu o predátorských časopisoch.

Pre žaloby pravdepodobne skončil predvlani aj zoznam predátorských časopisov, ktorý zostavil knihovník Jeffrey Beall – takzvaný Beallov zoznam. Neaktualizovaný sa dá však stále nájsť.

Zákaz na päť rokov

Riziko, že sa predátorský časopis dostane do databázy overených publikácií, je podľa Katarzyny Gaca-Zajacovej z vydavateľstva vedeckej literatúry Elsevier, ktorá spravuje databázu Scopus, minimálne. Na to, aby bol nový titul zaradený do ich zoznamu, musí splniť prísne kritériá. To posudzuje medzinárodná rada expertov. Predátorské časopisy to teda skúšajú inak. "Boli však prípady, keď dobrý časopis, overený a indexovaný v Scopuse, bol predaný predátorskému vydavateľovi a zmenil svoje publikačné postupy na neetické alebo vyložene predátorské,“ hovorí Gaca-Zajac. Takéto tituly však boli po ich odhalení z databázy vylúčené, dodáva. To však neznamená odstránenie ich celého obsahu, ten minulý zostáva, ďalší sa však už nesleduje.

Tituly v databáze sú ročne preverované, vysvetľuje Gaca-Zajac. Používa sa na to takzvaný radar, ktorý vie zachytiť zvláštne správanie niektorého z titulov. "Tento nástroj identifikuje časopisy, ktoré demonštrujú extrémne správanie, ako je náhly a exponenciálny rast produkcie produktov alebo vysoké miery autocitácie časopisu,“ hovorí Gaca-Zajac. Keď časopis z databázy vypadne, nemôže o zaradenie požiadať ďalších päť rokov. Ak sa potom rozhodne o znovuzaradenie požiadať, musí pripojiť vysvetlenie, aké zmeny urobil a ubezpečiť, že situácia sa nebude opakovať.

"Sledujeme ukončené časopisy a zverejňujeme zoznam týchto titulov s informáciami o dôvodoch prerušenia, ako aj podrobnosti o vydavateľovi a problém, z ktorého sa zastavila indexácia,“ hovorí Gaca-Zajac. Aktuálne je v databáze 558 titulov. Vyradených bolo doteraz 349 titulov pre publikačné nedostatky, 167 z dôvodu nedostatočnej výkonnosti z hľadiska metriky a 42 bolo detekovaných radarom.

Ako spoznať predátorský časopis:

  • rýchle publikovanie prác bez posúdenia kvality či originality štúdie; jediným kritériom je poplatok – publikuje sa všetko, za čo autor zaplatí,
  • úplne chýba alebo je len fiktívne recenzné konanie,
  • agresívne získavanie príspevkov cez nevyžiadané e-maily či spam,
  • nedodržiavanie publikačných štandardov,
  • uvádzanie mien vedcov v redakčných radách bez ich vedomia a súhlasu, resp. uvádzanie fiktívnych mien,
  • absencia štandardných kontaktných údajov,
  • multispektrálne zameranie s množstvom článkov/príspevkov z rôznych, často nesúvisiacich disciplín,
  • uvádzanie zavádzajúcich scientometrických ukazovateľov ako vlastný impakt faktor, tiež nepravdivé informácie, čo sa týka indexovania v databázach.
ZDROJ: Portál Midas.uniba.sk

© Autorské práva vyhradené

56 debata chyba
Viac na túto tému: #veda #publikácia #vedecké časopisy