Na členstve v únii krajina výrazne získala, myslí si analytik spoločnosti Finlord Boris Tomčiak. "Životná úroveň a mzdy by rástli i bez členstva, ale rast by bol pomalší,” hovorí. Okrem toho Slovensko je čistý príjemca eurodotácií, vysvetľuje – bez členstva by sme jednoducho tieto prostriedky nezískali. Z eurofondov sa stavali diaľnice, obnovovali obce, nemocnice či pamiatky.
Slovensko vstupovalo do únie už pomerne ekonomicky stabilizované. Divoké deväťdesiate roky s vyše 20-percentnou infláciou boli v tom čase za nami. Samostatné Slovensko totiž štartovalo z ekonomicky nie veľmi priaznivej pozície. Začínali sme prakticky od nuly. Pre rýchly rast ekonomiky po miléniu sme si vyslúžili prezývku Tatranský tiger. Vo vstupovom roku 2005 si ekonomický rast pripísal 5,2 percenta. Ceny však rástli o 7,5 percenta. Nezamestnanosť bola stále dvojciferná.
Po vstupe do európskeho bloku pokračoval prudký ekonomický rozmach. "Členstvo v EÚ k nám prilákalo predovšetkým firmy z automobilového sektora. Ale tiež elektrotechnické či IT spoločnosti,“ hovorí Tomčiak. Tesne pred krízou v roku 2007 slovenská ekonomika rástla rekordným 10,7-percentným tempom. Inflácia bola pritom 3,4 percenta. Samozrejme, nie všetkým sa darilo rovnako. Našli sa aj firmy, čo v európskej konkurencii neobstáli. Mnohé závody tak zatvorili svoje brány či ich zhltli zahraničné spoločnosti.
Vlani dosiahlo Slovensko pravdepodobne svoj ekonomický pokrízový vrchol, keď ekonomický rast dosiahol viac ako štyri percentá. Na tento rok sa počíta s rastom nad tri percentá, čo je síce spomalenie, no aj tak ide v rámci únie o rýchle tempo. Ekonomiku bude zachraňovať aj vysoká zamestnanosť a rast platov. Tie by mali aj v tomto roku rásť o viac ako šesť percent. Popasovať sa však budeme musieť s prechodom na oblasti s vyššou pridanou hodnotou, upozorňuje Tomčiak. "Na Slovensku potrebujeme viac vývojových a technologických centier. Vláda a vysoké školy musia pružne reagovať na dopyt po špecialistoch,“ hovorí.
V rámci únie totiž máme stále čo doháňať. Resty má Slovensko aj v porovnaní s ostatnými krajinami V4. Výhodou je naša poloha v strede regiónu. "To je lukratívna charakteristika pre zahraničné spoločnosti, ktoré zvažujú umiestnenie výrobného či administratívneho centra do V4,“ hovorí Tomčiak. Do budúcnosti totiž očakáva rozmach celej V4.
Od nášho vstupu sme sa však podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Kataríny Muchovej výrazne zlepšili, hoci stále zaostávame za priemerom EÚ. Podľa údajov Eurostatu za rok 2017 bol slovenský HDP na obyvateľa v štandarde kúpnej sily na úrovni 76 percent EÚ, dodáva. Pre českých susedov to bolo 89 percent premieru únie. Pri našom vstupe to však bolo len 57 percent priemeru EÚ. Pre Česko 79 percent. "Priestor na ďalšie zlepšenie ale ešte ostáva a v konvergencii by sme mali pokračovať aj formou podpory vedy, výskumu a inovácií,“ hovorí analytička.
Zarábame viac
Vstup do únie potiahol aj slovenské platy. Kým ešte v roku 2004 sa priemerný zárobok pohyboval len niečo vyše 500 eur, vlani prekročil tisícku. Výrazne poskočila za tie roky aj minimálna mzda. Pred pätnástimi rokmi bola na úrovni 216 eur. To je suma, ktorú si dnes už nevieme ani predstaviť ako najmenší mesačný príjem. Samozrejme, pod to sa podpisuje aj inflácia. Aktuálne sa minimálna mzda pohybuje na úrovni 520 eur.
Infláciu tlmí aktuálne aj rast platov. Na platy tlačí nielen rast minimálnej mzdy, ale aj zvyšovanie príplatkov za prácu v noci, vo sviatok či v niektorý z víkendových dní. Ďalšie zvýšenie čaká zamestnancov už tento týždeň od 1. mája. Platy však ťahá hore aj nedostatok kvalitných ľudí. Miera nezamestnanosti v roku 2018 klesla na 6,6 percenta. Tento rok by mohla podľa Muchovej dosiahnuť priemer 6,3 percenta a 5,8 percenta v roku 2020. "Uťahovanie na trhu práce vytvára silnejšie tlaky na rast nominálnych miezd, ktoré zrýchľujú svoje tempo rastu na nové rekordné úrovne od roku 2008,“ hovorí Muchová. Vlani nominálne mzdy vzrástli o 6,2 percenta. V tomto roku by sa tempo rastu nominálnych miezd mohlo mierne zrýchliť na 6,4 percenta, odhaduje analytička, následne sa zmierniť tesne pod šesť percent v roku 2020. Rast platov zmenil aj prístup k práci v zahraničí. Povstupové roky totiž charakterizoval hromadný odchod ľudí za prácou do cudziny. Posledné roky sa rozdiel v zárobku znížil a ľudí odchádza menej.
Problémom však zostáva rozdiel v odmeňovaní mužov a žien. Kým pred rokom 2010 sa rodové rozdiely v mzdách zmenšovali, aktuálne opäť rastú. V roku 2010 totiž klesli pod 20 percent, vlani sa však dostali opäť na 21 percent. V skratke, ak muž zarobí tisíc eur v hrubom, jeho kolegyňa na rovnakej pozícii len 790 eur.
Euro – alfa a omega našej ekonomiky
Slovensko platí eurom od roku 2009. Jednou z nesporných výhod spoločnej európskej meny je podľa analytičky Poštovej banky Jany Glasovej zníženie transakčných nákladov. To bolo pre Slovensko veľmi dôležité, nakoľko sme malá a proexportne orientovaná ekonomika. "Pred prijatím eura museli mnohé slovenské exportné firmy platiť za výmenu zahraničných mien do slovenských korún alebo napríklad aj za poistenie proti kurzovým výkyvom,“ hovorí analytička. "Bez vstupu do EÚ by naša krajina nezískala toľko zahraničných investícií vrátane napríklad tých v automobilovom priemysle,“ hovorí Glasová.
Spoločná mena výrazne zjednodušila aj cestovanie po Európe. Porovnateľnejšie sa pre ľudí stali aj ceny v krajinách eurzóny. "Spotrebitelia totiž dokážu jednoduchšie porovnávať domáce ceny tovarov a služieb s cenami v krajinách, v ktorých sa tiež platí eurom,“ hovorí Glasová. Slovensko prijalo euro pri silnom kurze, vysvetľuje Muchová. To pomohlo zvýšiť aktíva slovenských obyvateľov.
Nevýhody spoločnej meny sme však pocítili v krízových rokoch. "Exportujúce firmy boli v roku 2009 počas krízy vďaka silnému euru oproti susedným krajinám s vlastnou menou znevýhodnené,“ hovorí Muchová. Meny okolitých krajín oproti euru oslabli, čo tamojším exportérom pomohlo, dodáva.
Slovensko totiž pripojením k eurobloku stratilo kontrolu nad samostatnou monetárnou politikou. A to nemusí byť vždy pre našu ekonomiku výhodné. "Jednotná politika ECB platí pre všetky krajiny eurozóny a nie vždy je tou najlepšou voľbou pre jednotlivé krajiny, keďže ekonomiky eurozóny sa navzájom líšia,“ upozorňuje Muchová. Do krízy bolo euro aj zárukou stability, to sa zmenilo po problémoch s Gréckom. Reputáciu si euro podľa Muchovej nenapravilo v plnej miere.
| Hodinová cena práce v roku 2004 a 2018 (v eurách) | ||
|---|---|---|
| Rok | 2004 | 2018 |
| Slovensko | 4,1 | 11,6 |
| Česko | 5,8 | 12,6 |
| Poľsko | 4,7 | 10,1 |
| Maďarsko | 5,9 | 9,2 |
| Rakúsko | 25,2 | 34 |
| EÚ-priemer | 19,8 | 27,4 |
| Zdroj: Eurostat |
VIDEO: Čo sme premárnili počas pätnástich rokov členstva v Európskej únii? Prečo politici nevyužili všetky príležitosti? Budeme pre Brusel zaujímaví, aj keď sme vyčerpali zdroje lacnej pracovnej sily? Čo nové ponúkneme únii? Pozrite si rozhovor TV Pravda s analytikom portálu Euractiv.sk Radovanom Geistom, v ktorom sa dozviete, čím si Slovensko v EÚ prešlo a čo nás ešte čaká.