Stredná vrstva je ohrozená aj na Slovensku

, 02.05.2019 12:00
Francúzsko, prvý máj, demonštrácie, Paríž
Príliš vysoké nájomné zhltne veľkú časť príjmov strednej triedy. Kvôli tomu už protestujú ľudia nielen v Paríži, ale aj v Berlíne. Autor: ,

Ekonómovia upozorňujú, že stredná trieda sa stráca a globalizácia ju dokonca postihuje viac ako ľudí s nižšími príjmami. Aspoň také sú závery najnovšej štúdie OECD s názvom Pod tlakom: Stenčujúca sa stredná trieda.

Podľa nej sa rozdiely v príjmoch budú naďalej len zväčšovať a náznaky sociálnych problémov už je vidieť aj v bohatých západných krajinách. V Berlíne a ďalších nemeckých mestách ľudia protestovali proti vysokému nájomnému. Zatiaľ čo totiž príjmy strednej vrstvy vzrástli v Nemecku za desať rokov iba trochu, ceny nájomného sa zdvojnásobili. Aj v Paríži protestujúce hnutie žltých viest tvoria väčšinou pracujúci Francúzi, ktorí pre príliš vysoké nájomné ledva pokrývajú výdavky na jedlo.

„Na Slovensku mzdy dlhodobo rastú a výskum ukazuje, že tu stále existuje priestor pre ich rast v prípade, že sa ľudia budú viac odborovo organizovať. V tomto zmysle očakávam nárast miezd a aj zvýšenie životnej úrovne strednej triedy, ktorú však ohrozujú vysoké ceny bývania,“ komentuje situáciu na Slovensku politológ z Pražského ústavu medzinárodných vzťahov Tomáš Profant. „Z dlhodobého hľadiska na Slovensku podobne ako inde vo svete rastie nerovnosť, preto možno očakávať, že postavenie strednej triedy sa voči triede bohatých a majiteľov kapitálu bude zhoršovať. Na strednú triedu na Slovensku tiež môže mať vplyv postupná automatizácia výroby. Miznutie tradičných plných pracovných úväzkov by mohlo posunúť vývoj na Slovensku smerom k bohatším krajinám OECD, v ktorých stredná trieda slabne,“ vraví Profant.

„Vo vyspelých krajinách západnej Európy sledujeme trend zväčšovania medzery medzi chudobnými vrstvami a bohatými. Stredná vrstva sa pri konštantnej definícii štatisticky zmenšuje s tým, že viac ľudí spadá do chudobnej vrstvy. To však ešte neznamená, že sa majú zle. Len sú štatisticky zaradení inde,“ tvrdí analytik spoločnosti Finlord Boris Tomčiak. Veľkým problémom väčšiny populácie podľa neho je, že nedokáže investovať a odkladať si prostriedky bokom. Väčšinu príjmov 90 percent populácie spotrebuje. „Je to dané tým, že 90 percent najchudobnejších sa chce mať tak isto dobre ako 10 percent najbohatších. Týchto 90 percent si však vôbec neuvedomuje, že ich príjmy na luxusný život rozhodne nestačia. A nemám na mysli len nízkokvalifikované pracovné pozície, ale aj ľudí s mierne nadpriemernými platmi. Značná časť z nich zo svojho platu nedokáže vyžiť, pretože si chcú podľa vzoru superboháčov dopriať luxusné dovolenky, prémiové vozidlá, väčšie domy a tak ďalej,“ myslí si Tomčiak.

Aj do budúcnosti to vidí tak, že rozdiely medzi najbohatšími a chudobnejšími ľuďmi sa budú zväčšovať. „Bohatí totiž vlastnia firmy, nehnuteľnosti, nehmotné aktíva. Chudobnejší si ich potom budú od nich draho prenajímať či kupovať,“ vraví. Uvádza príklad Billa Gatesa, ktorý patrí medzi najbohatších ľudí planéty. „Bez problémov by mohol ceny produktov Microsoftu znížiť plošne aj o 20 percent. Ale neurobí to, pretože vie, že prakticky celý svet je závislý od Windowsu a kancelárskeho balíčka Office. A za túto závislosť platia firmy i jednotlivci pomerne vysoké sumy. Riešenie však existuje. Každý, kto nakúpi akcie spoločnosti Microsoft, tiež zarába na predaji produktov spoločnosti,“ vysvetľuje Tomčiak.

VIDEO: Sociálne rozdiely medzi ľuďmi sa nezmenšujú, bohatí sú stále bohatší a chudobní chudobnejší. O tom, či by svet mohol fungovať spravodlivejšie sa TV Pravda rozprávala s Tomášom Profantom, politológom z Ústavu medzinárodných vzťahov v Prahe.

Čo je stred?

Stredná trieda je v sociológii označenie pre tých, ktorí nie sú ani chudobní, ani bohatí, ktorí vykonávajú prácu prevažne duševnú a manažérsku. „Z povolaní by sme mohli do strednej triedy zaradiť lekárov, učiteľov, vedúcich pracovníkov, ale aj odborných pracovníkov, projektantov, právnikov a mnoho ďalších povolaní,“ vysvetľuje Rastislav Bednárik z Inštitútu pre výskum práce a rodiny.

Pojem stredná trieda sa však najviac spája s príjmovým a majetkovým rozvrstvením spoločnosti. „A tu sa dostávame do kontroverznej situácie. Ako posúdiť stred príjmového rozvrstvenia? Logika hovorí, že stred je bezpečný, netreba sa obávať nedostatku. Súčasný stav však vyvracia túto logiku,“ mieni sociológ. Stredný príjem, resp. priemerná mzda je u nás okolo tisíc eur mesačne v hrubom. Bednárik však upozorňuje, že v porovnaní s ďalšími krajinami Európskej únie je takáto úroveň príjmov nedostatočná pre spôsob života nezaťaženého splátkami vysokých pôžičiek.

„Z aritmetického uhla pohľadu to vyzerá tak, že stredná trieda je síce príjmovo v strede – čo by malo byť ďaleko od príjmových rizík, ale to nezodpovedá očakávaniam dôsledkov tohto stavu. Stredný príjem u nás nie je spájaný s predstavou o "správnej“ strednej triede. Reálne je to tak, že v postkomunis­tických krajinách EÚ má stredná trieda iné charakteristiky ako v ekonomicky vyspelejšej časti Európskej únie. Nemožno od nej čakať, že bude pilierom spoločnosti. No dalo by sa očakávať, že sa aspoň dokáže postarať sama o seba a svojich potomkov – čo sa týka prístupu k vzdelaniu a životného štýlu," vraví Bednárik.

Povolanie, ktoré si vyžaduje dlhú vysokoškolskú prípravu, by si podľa neho zaslúžilo náležité ohodnotenie, teda vyššie, ako je priemerný zárobok v spoločnosti. „No úprimne: je to reálne?“ pýta sa. Ekonomickí analytici v blízkej budúcnosti nepredpokladajú prekvapujúci nárast príjmov, ani zamestnávatelia sa nehrnú do radikálneho rastu miezd. „Stredná trieda aj naďalej zostáva stredom na príjmovej škále, s atribútmi práce ohodnotenej nižšie ako v Nemecku či vo Francúzsku, a s vyššími rizikami prepadu pri strate zamestnania či zdravia. Vynára sa teda otázka – z čoho sa postarať o nižšiu triedu,“ vraví Bednárik. Možno by ju mohla sanovať pomoc vyššej triedy, zatiaľ sa však o tejto otázke u nás diskusia nerozvinula. Francúzsko je krajinou, kde sú všetky tri príjmové a majetkové triedy, teda vyššia, stredná a nižšia, silne zastúpené.

„Tu logicky možno očakávať pomoc vyššej triedy tej nižšej. A Francúzi to tak aj cítia a dávajú to aj najavo. Mohli sme pozorovať nesúhlas hnutia žltých viest s preferenčným vynakladaním obrovskej sumy peňazí miliardárov na iné ako sociálne ciele – napríklad na obnovu baziliky Notre-Dame. Na Slovensku vodcovský prístup vyššej triedy k fungovaniu spoločnosti chýba. Aj tí, ktorí sa radia do vyššej triedy, sa v prvom rade snažia postarať o seba samých, a podobne je to aj v prípade príslušníkov strednej triedy. Chýba u nich najmä snaha a konanie zodpovedajúce prevzatiu zodpovednosti za starostlivosť o chudobnejšiu časť populácie,“ zhrnul Bednárik.

Náklady rástli rýchlejšie

Podľa analytičky Poštovej banky Lucie Dovalovej je prirodzené, keď sa spoločnosť rozvrstvuje. „Ideálny stav je, keď je stredná trieda je čo najširšia, pretože do nej patria bežné priemerné domácnosti. Zároveň by bolo vhodné, aby nižšia trieda bola čo najmenšia,“ podotýka analytička. Naša spoločnosť sa podľa nej takto rozvrstvila v 90. rokoch, vtedy vznikla vyššia a nižšia trieda, kam spadlo viac ľudí. „Za komunizmu si boli ľudia viac-menej rovní, boli na tom plus-mínus rovnako. Hospodárska kríza z roku 2009 zase rozšírila nižšiu triedu, lebo viedla k rastu nezamestnanosti. Dnes, keď sa ekonomike darí a situácia na trhu práce sa vyvíja pozitívne, sú vytvorené predpoklady, aby sa aj viac ľudí z nižšej triedy presunulo do tej strednej. No podľa správy OECD sa stredná trieda s každou nastupujúcou generáciou zmenšuje a hlavnú príčinu vidí hlavne v stagnujúcom príjme. Nástup automatizácie na pracovný trh ovplyvní aj strednú triedu,“ vraví Dovalová.

Mnohí zo strednej vrstvy vo vyspelých ekonomikách minú viac, ako zarobia a v dôsledku toho rastie aj zadlženosť. Analytička pripomína, že zvyšujúce sa životné náklady na bývanie, vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť nepokrýva dostatočné tempo rastu miezd, preto si ľudia na zachovanie životného štandardu musia požičiavať. „Práve bývanie je tým najväčším kľúčovým výdavkom, ktorý za posledné roky najvýraznejšie rástol, a to rozvrstvuje domácnosti. Náklady domácností za toto obdobie rástli podstatne rýchlejšie ako inflácia,“ vysvetľuje analytička.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#globalizácia #príjmové rozdiely #stredná vrstva
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku