Na udržateľnosť verejných financií bude potrebný rozpočet v prebytku

02.05.2019 12:23

Dlhodobá udržateľnosť verejných financií sa v minulom roku opäť zhoršila. Podľa správy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) dosiahol v roku 2018 ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti verejných financií úroveň 1,32 % z upravených 1,2 % hrubého domáceho produktu (HDP) v roku 2017. V strednodobom horizonte bude musieť Slovensko zvýšiť príjmy, alebo znížiť výdavky štátneho rozpočtu vo výške 1,32 % HDP, uviedla vo štvrtok RRZ.

Správa RRZ za rok 2018, ktorá hodnotí stabilitu verejných financií v časovom horizonte 50 rokov, vychádzala z demografického vývoja, výsledkov hospodárenia verejných financií v roku 2018 a aj v tomto roku prijatých politík. „Hodnotenie nezahŕňa negatívny vplyv zavedenia stropu dôchodkového veku, ktorý by zhoršil udržateľnosť o dodatočných 1 % HDP. Tento vplyv bude zohľadnený až v hodnotení za rok 2019,“ upozornili analytici rady.

Podľa predsedu RRZ Ivana Šramka zohľadnila pri svojich predpokladoch ako jednorazový vplyv aj preverovanie výšky deficitu Slovenska za rok 2018 Európskym štatistickým úradom. Prípadné potvrdenie nárastu deficitu o 0,3 % HDP sa v hodnotení RRZ dodatočne neprejaví.

„V prípade, že by to preverovanie nepotvrdilo, že je to jednorazový vplyv alebo zmenilo jeho rozsah, ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti by sa mierne zlepšil a bol by mierne lepší, ako bol ten v poslednej správe a dosiahol by hodnotu asi 1,12 % HDP,“ dodal Šramko. Zo správy vyplýva, že na dosiahnutie stavu dlhodobej udržateľnosti je treba zabezpečiť do roku 2022 štrukturálny prebytok vo výške 0,5 % HDP, čo by sa malo zohľadniť pri stanovovaní strednodobých rozpočtových cieľov.

Stanovené ciele programu stability schváleného vládou v apríli podľa analytikov nestačia. „Napriek tomu, že dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti verejných financií je hlavným cieľom ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti a vládou deklarovaný hlavný cieľ fiškálnej politiky, kľúčové rozpočtové dokumenty vlády tento cieľ nezohľadňujú,“ upozornil Šramko.

Ústavný zákon predpokladal, že nástrojom na operatívne riadenie rozpočtu by mali byť záväzné výdavkové limity. Podľa RRZ by sa mali tieto limity po nevyhnutnom otestovaní rôznych variantov zaviesť.

„Limit na dlh je v ústavnom zákone považovaný za posledný nástroj, ktorý by mal zabrániť nadmernému nárastu dlhu s potenciálnymi negatívnymi dôsledkami na životnú úroveň obyvateľov Slovenska. Cieľom hospodárskej politiky by preto malo byť udržiavanie dlhu pod sankčnými pásmami s dostatočnou rezervou, aby negatívne vplyvy na rozpočet mohli byť absorbované bez nevyhnutnosti prijímať mimoriadne opatrenia na stabilizáciu dlhu,“ dodal Šramko.

#rozpočet #verejné financie #Rada pre rozpočtovú zodpovednosť
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku