Slovensko na križovatke. Mzdy stúpajú, časť investorov môže odísť

„Tou pomyselnou hranicou, keď sa zahraničným firmám oplatí hľadať krajiny s lacnejšou pracovnou silou, je stúpnutie priemernej mzdy na 1 200 eur v hrubom,“ myslí si ekonóm Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž. Podľa Štatistického úradu vlani v priemere slovenskí zamestnanci zarábali 1 013 eur v hrubom. Dosiahnutie kritickej hranice je tak otázkou možno dvoch rokov.

„Slovensko sa preto musí transformovať z výrobnej ekonomiky na hospodárstvo postavené na vede a výskume. V opačnom prípade skončíme ako Portugalsko, ktoré v 80. rokoch minulého storočia bolo ekonomickým tigrom Európskej únie a počas poslednej krízy muselo byť rovnako ako Grécko zachraňované z eurovalu,“ dodal Baláž.

Podľa ekonóma pritom Portugalci na rozdiel od Grékov peniaze neprejedli a doplatili na to, že po páde železnej opony začali investície vo veľkom smerovať do nových členských krajín Európskej únie. O pár rokov môže podobný osud postihnúť aj Slovensko v prípade, že sa do Európskej únie podarí vstúpiť dnes ekonomicky sužovanému Srbsku, ktorého obyvatelia už dnes vo veľkom pracujú v slovenských fabrikách.

Pred niekoľkými desiatkami rokov sa Slovensko pýšilo excelentným vzdelávacím systémom a domácej ekonomike chýbali fabriky schopné presadiť sa na svetových trhoch. Dnes je domáca ekonomika plná globálne úspešných firiem a obrovské problémy má, naopak, vzdelávací systém.

„Aktuálne je situácia v školstve alarmujúca, keď klesajú výsledky žiakov v medzinárodných porovnávaniach a aj úroveň vysokého školstva je vnímaná v mnohých prípadoch ako neuspokojivá,“ povedal Stanislav Pánis, analytik J&T Banky. Problémy sa začali kopiť po tom, čo zodpovednosť za vzdelávanie získali samosprávy, ktoré v snahe uspokojiť čo najviac rodičov začali prijímať na gymnázia aj trojkárov a vo veľkom rušili nepopulárne, ale v ekonomike veľmi potrebné praktické vzdelávanie.

„Vo vede a výskume možno stav označiť za tragický, máme jeden z najnižších podielov výdavkov v pomere k HDP na ňu v rámci OECD, keď nedosahujú ani jedno percento výkonu ekonomiky. Nemci majú trojnásobne vyšší podiel, priemer EÚ je na úrovni rádovo dvoch percent,“ uviedol Pánis.

Aj preto niektorí analytici nepočítajú s rýchlou transformáciou slovenskej ekonomiky na hospodárstvo postavené na vede a výskume. „V najbližších dvadsiatich rokoch budeme stále lacnou fabrikou Európy,“ povedal analytik spoločnosti Finlord Boris Tomčiak.

Zmena by si totiž vyžadovala obrovské investície do školstva, ktoré by sa navyše museli opakovať každý rok. Dnes napríklad doktorand nastupujúci do Slovenskej akadémie vied dostane štipendium 400 eur za mesiac. V hlavnom meste Slovenska majú raz tak vysoký plat barmani. „Za v súčasnosti ponúkané peniaze sa mladí ľudia nebudú hrnúť do štátom podporovaného výskumu a radšej odídu do súkromných podnikov alebo zahraničia,“ uviedol Baláž.

.....

TV Pravda: O čipy súperí EÚ a USA. Slovensko pri čipoch poráža americké Silicon Valley. Pozrite si video so slovenským expertom.

Riešenia podľa U.S. Steelu a Jaguaru Land Rover

Dôležité v podpore vedy môže byť zvýšenie takzvaného superodpočtu. Ten má už v tomto roku vzrásť na 150 percent a v budúcom roku až na dvesto percent. V takom prípade si firmy za každé jedno investované euro budú môcť uplatniť náklad vo výške 2,5 až troch eur.

„Podpora superodpočtu je určite správnym krokom. Vysoké školy by taktiež mali byť vystavené konkurencii na základe kvality. Podpora zo strany štátu by mala byť podmienená kvalitou školy, nielen počtom študentov. Právo na existenciu má samozrejme každá škola, ale je potrebné oddeliť najlepšie školy a tie všemožne podporovať,“ povedal hovorca U. S. Steelu Košice Ján Bača. Slovensko môže vo vede a výskume preraziť aj užšou spoluprácou s už etablovanými veľkými investormi.

„Už teraz vidíme, že sa v budúcnosti udeje za ďalších desať rokov možno viac zmien, ako za celé minulé storočie. Tú zmenu prinesú autonómne vozidlá, konektivita, elektrická a zdieľaná mobilita,“ povedala hovorkyňa Jaguaru Land Rover Slovakia Mirka Remenárová. Automobilový koncern vo Veľkej Británii vytvoril najväčšie inovačné centrum v Európe práve vďaka spolupráci medzi University of Warwick, Jaguarom Land Rover a Tata Motors. „Aj na Slovensku sme otvorení spolupráci a pripravení na dialóg s vysokými, ako aj so základnými a strednými školami,“ dodala Remenárová. Automobilka vzdelávacím inštitúciám ponúka napríklad priestory inovačného centra, ktoré sa nachádza priamo v priestoroch nitrianskeho závodu.

Brno ako príklad

Napriek tomu podľa skúsenosti veľkých investorov Slovensko je momentálne na chvoste podpory vedy a výskumu v celej visegrádskej štvorke „Súčasné podmienky pre rozvoj výskumu a vývoja v Slovenskej republike sú v porovnaní s okolitými krajinami horšie, o čom svedčia zahraničné investície v poslednom období do výskumu a vývoja v Českej republike, Poľsku i v Maďarsku,“ povedal hovorca Kia Motors Slovakia Ján Žgravčák. Podľa predstaviteľov automobilového priemyslu pritom na rozbehnutie vedy a výskumu stačí odkopírovať vo svete fungujúce modely.

„Nie je potrebné nič nové vymýšľať. Vo svete sú overené modely, ktoré integrujú prostredie podnikového výskumu a vývoja s univerzitami i s inštitúciami zameranými na základný výskum,“ upozornil Martin Morháč, viceprezident Zväzu automobilového priemyslu SR. Práve vďaka podpore zo strany štátu v Spojených štátoch amerických vzniklo slávne mesto zamerané na prinášanie nových patentov Silicon Valley.

Po úspešné príklady však netreba chodiť len za Atlantický oceán. „Nemusíme chodiť až tak ďaleko, stačí sa ísť pozrieť do Brna, kde okolo Vysokého učení technického sa vytvoril technologický park, kde pracuje v technologických firmách viac ako päťtisíc výskumno-vývojových pracovníkov. V tomto prostredí je veľmi úzka spolupráca medzi výskumnými pracovníkmi na strane univerzity i firiem, riešia sa spoločné projekty a generujú množstvo skvelých výstupov,“ pokračoval Morháč.

Spolupráca s firmami univerzite umožnila zamestnať špičkových odborníkov, ktorí prispeli k zvýšeniu kvality absolventov. Pomôcť tiež môžu eurofondy, ktorých výzvy budú požadovať aj zapojenie slovenských univerzít. „Ďalšou podporou by mohli byť inovačné vouchre, ktoré podnikateľ nakúpi za zníženú cenu a môže za ne nakúpiť služby jedine na univerzitách, vo výskumných organizáciách a v Slovenskej akadémii vied,“ navrhol Morháč.

Výsledky až o šesť rokov?

Najväčšou nevýhodou reformy vzdelávacieho systému je, že výsledky sa nedostavia hneď a v optimálnom prípade o šesť až sedem rokov. „Problém investícií do výskumu a vývoja, a to platí aj pre prepojenie školstva s biznisom, je dlhá čakacia doba na výsledky. Málo akademikov, politikov aj manažérov sa pozerá dostatočne dopredu,“ povedal šéf Siemensu Slovakia Vladimír Slezák. Podľa neho za biednou spoluprácou stojí aj minimálny výskum domácich firiem.

„Súkromný sektor má u nás na celkových výdavkoch na vedu a výskum menšinový podiel, pritom v porovnaní napríklad s Českom dávame do týchto oblastí v pomere k HDP dlhodobo až trojnásobne menej peňazí,“ dodal Slezák.

„Koncern Siemens má na Slovensku rozsiahle skúsenosti s vývojom softvéru pre správu budov, s dizajnom a vývojom medicínskeho softvéru pre riadenie diagnostických prístrojov, ako aj s návrhom systémov pre koľajovú dopravu,“ priblížil Slezák.

Tieto produkty používajú nielen na Slovensku, ale na celom svete. „Dopracovať sa do tohto stavu nebolo ľahké. Ak u nás chceme obhájiť globálny vývoj, musíme preukázať nielen schopnosť konkurovať na celosvetovom trhu, ale aj voči internej konkurencii. Zatiaľ sa nám to darí najmä vďaka tomu, že dokážeme budovať doménové kompetencie – napríklad v oblasti medicíny Siemens Healthcare nezamestnáva iba softvérových architektov a developerov, ale aj odborníkov s rozsiahlymi skúsenosťami s klinickým výskumom,“ dodal Slezák. Spoločnosť sa snaží získať nové talenty aj dlhodobou spoluprácou so strednými a s vysokými školami.