Konkrétnejšie, v prípade trojročných a päťročných dlhopisov Grécko, so svojím ratingom hlboko v neinvestičnom pásme, aktuálne platí investorom menšie úroky ako americká vláda s ratingom AA+.
Aj výnosy z talianskych, portugalských, španielskych a francúzskych vládnych dlhopisov sú nižšie ako v prípade USA.
Otázkou je, prečo investori akceptovali nižší výnos z gréckeho dlhopisu a prečo sú ochotní akceptovať ešte nižšie výnosy z dlhopisov iných vlád eurozóny. Jedným z možných dôvodov je, že počítajú s posilnením eura oproti doláru. Napriek nízkym výnosom z dlhopisov v eurozóne tak môžu investori očakávať, že nakoniec dosiahnu väčšie zisky predajom drahšieho eura a nákupom lacnejších dolárov a iných mien.
Koncom apríla mnohí analytici predpovedali, že euro sa v najbližších rokoch citeľnejšie zhodnotí a následne sa jeho rast zmierni. Ale ďalší odborníci upozornili, že takéto očakávania by boli rozumné len vtedy, ak by sa dalo predpovedať, že hospodárstvo eurozóny bude rásť rýchlejšie ako hospodárstvo USA.
Európska komisia však revidovala smerom nadol svoju prognózu hospodárskeho rastu euroregiónu v roku 2019 na 1,2 % z 1,3 %, ktoré predpovedala vo februári.
A plánované zvýšenie ciel v USA na čínsky tovar môže ešte viac zabrzdiť už aj tak spomaľujúci svetový obchod, čím sa zhorší aj výkon svetovej ekonomiky a tiež eurozóny. Takže tempo rastu v Európe, viazané na medzinárodný obchod, bude ešte slabšie, ako sa v súčasnosti očakáva.