Rozpúta Trump konflikt civilizácií?

, 11.05.2019 14:00
Trump, Si Ťin-pching, Čína
Americký prezident Donald Trump a čínsky prezident Si Ťin-pching na slávnostnej večeri v Pekingu v roku 2017. Autor: ,

Sú to dve najväčšie ekonomiky sveta a dve krajiny, ktoré momentálne vydávajú najviac peňazí na armádu. USA a Čína sa už zaplietli do obchodnej vojny, ktorá sa postupne rozrastá. Hrozí aj skutočný konflikt?

Po mesiacoch rokovaní americký prezident Donald Trump oznámil zvýšenie ciel z 10 percent na 25 percent na čínsky tovar v objeme 200 miliárd dolárov ročne. "Peking, samozrejme, bude odpovedať a namietať, keď cíti, že sú ohrozené jeho záujmy,“ reagoval pre Pravdu Colin Mackerras, expert na Čínu z Griffithovej univerzity v Austrálii. V piatok navyše spustil procedúru, ktorá môže viesť k uvaleniu ciel na všetok čínsky tovar.

Situácia sa tak môže vyostriť. Veď nejde o prvé clá, ktoré Trump zaviedol proti Číne a dôležitý je aj celkový politický kontext. Už minulý rok USA v národnej obrannej stratégii uviedli, že sa sústredia na súperenie veľmocí ako hlavnú hrozbu pre globálny svetový poriadok. Dokument v tomto zmysle spomína najmä Čínu a Rusko.

Pred niekoľkými dňami ešte ďalej zašla riaditeľka pre politické plánovanie na americkom ministerstve zahraničných vecí Kiron Skinnerová. Na podujatí washingtonského think-tanku New America (Nová Amerika). Podľa nej USA ešte nikdy nemali protivníka, ako je dnešná Čína. Skinnerová argumentovala, že sa to nedá porovnať ani so súperením so Sovietskym zväzom.

"Toto je boj so skutočne inou civilizáciou a odlišnou ideológiou. Spojené štáty také niečo doteraz neriešili. Ani nikdy nemali takého ekonomického súpera, akého majú teraz,“ vyhlásila Skinnerová.

Viacerí experti však varujú pred takýmito silnými slovami, keď predstaviteľka rezortu diplomacie dokonca pripomenula, že je to prvý raz, čo je veľkým oponentom USA krajina mimo kaukazskej rasy.

Konkurenčný boj

"ZSSR bol krajina s jadrovými zbraňami a veľkou Červenou armádou, ale so zaostalou ekonomikou. Čína je naším oponentom v hospodárskej oblasti aj v ideológii. Je štátom, ktorý sa usiluje o taký globálny dosah, ktorý sme mnohí z nás pred niekoľkými desaťročiami neočakávali,“ povedala tiež Skinnerová.

"Čína má určite inú strategickú kultúru ako Sovietsky zväz. Nesúhlasím však s názorom, že súperenie s veľmocou, ako je Čína, je záležitosťou zrážky civilizácií či rás,“ uviedol pre Pravdu Drew Thompson, ktorý v rokoch 2011 až 2018 riadil na americkom ministerstve obrany úrad pre Čínu, Taiwan a Mongolsko a mal na starosti vzťahy medzi ozbrojenými silami.

Podľa odborníka Čína vytvorila nové normy medzinárodného konkurenčného boja, ale aj spolupráce. "Nie všetky krajiny s tým budú súhlasiť. V zásade sa však dá povedať, že Čína presadzuje svoje záujmy bezohľadným, ale racionálnym spôsobom, čo sa nedá povedať o všetkých veľmociach, ktoré sa v dejinách predierali k moci,“ pripomenul Thompson, ktorý vyučuje na Národnej univerzite v Singapure.

Nemilosrdný konkurenčný boj s Čínou je na jednej strane realitou, na strane druhej eskalácia napätia môže pre všetkých zúčastnených viesť k neželaným následkom.

"Vzťahy sú napäté a budú ešte viac, ako sa nepodarí dosiahnuť obchodnú dohodu. V krátkodobom horizonte to bude však mať obmedzené následky. Washington ani Peking nechcú úplné ukončenie vzťahov. Neprijatie obchodnej dohody neznamená, že všetky dvere medzi nimi sa zavrú,“ myslí si Steven Tsang, riaditeľ Čínskeho inštitútu na Londýnskej univerzite.

Trump na sociálnej sieti Twitter napísal, že čo sa týka rokovaní s Pekingom, vraj sa nie je kam ponáhľať. Čína tvrdí, že bude musieť na uvalenie nových ciel reagovať. V tejto súvislosti sa špekuluje aj o tom, že šéf Bieleho domu bude diskusiu s Pekingom naťahovať podľa vlastných politických potrieb, keďže na budúci rok sa konajú prezidentské voľby. Trump tému obchodného boja s Čínou používal už v roku 2016.

"Myslím si, že výrazné kultúrne odlišnosti medzi USA a Čínou ešte viac komplikujú ich vzájomné porozumenie. Ale nevidím to ako hlavný problém. Základnou výzvou je tu boj národných záujmov a konflikt osobností, ako sú Trump a americký viceprezident Mike Pence a s tým spojené vrtochy ľudských pováh. Nepomáha ani súčasná problematická politická situácia v USA,“ tvrdí Mackerras. "Ja hovorím, že USA sú na historickom zostupe a Čína zatiaľ stále na vzostupe. Globalizácia založená na predstave Spojených štátov začína ustupovať a tá, ktorú presadzuje Čína, postupuje,“ myslí si odborník.

Rôzne politické systémy

Otázkou je, ako sa to prejaví. Hoci po konci studenej vojny sa Amerika stala medzinárodným hegemónom, po troch desaťročiach je jasné, že to bola práve Čína, ktorá patrí medzi krajiny, ktoré najviac vyťažili zo zmenených pomerov. Ekonomický úspech Pekingu je vo veľkej miere založený na tom, že dokázal hospodársky využiť globalizáciu, lebo svet sa otvoril a staré ideologické poučky prestali platiť. Zároveň ekonomický rozmach pomohol čínskemu komunistickému režimu poskytnúť značnému množstvu ľudí v krajine hospodársku stabilitu a tak si kúpil legitimitu.

V prípade Číny tak veľmi neplatí poučka, že s ekonomickou slobodou prichádzajú aj slobody politické. Netýka sa to najmä vlády prezidenta Si Ťin-pchinga, ktorý na medzinárodných fórach obhajuje svetový voľný obchod, ale doma hrá na nacionalistické struny, potláča akúkoľvek opozíciu a je asertívnejší proti susedom.

"Nie je to boj medzi dvoma civilizáciami. Ale je to súboj dvoch politických systémov, toho, ako si predstavujú spôsob života. Čína sa pod prezidentom Si Ťin-pchingom snaží, aby bol svet bezpečným miestom pre autoritatívne krajiny, čo je proti základným hodnotám USA, aj keď tu vedome nechcem spomenúť prezidenta Trumpa,“ vyhlásil pre Pravdu Tsang.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Čína #USA #Donald Trump #obchodná vojna
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku