Ďalší účet za nebankovku, ľudia prišli o 26 miliónov

Slovensko sa stále nezbavilo tieňa nebankových spoločností, ktoré dlhé roky beztrestne okrádali ľudí. Je to dvadsať rokov odvtedy, čo boli nebankovky na svojom vrchole. Ešte aj dnes však prebieha konkurz skrachovanej nebankovej spoločnosti Podielové družstvo Slovenské investície, ktoré približne tritisíc ľudí pripravilo o 26 miliónov eur. Rovnako ako v minulosti ani dnes nikto nevie, kam zmizli celoživotné úspory ľudí.

20.05.2019 06:00
debata (314)

Tento týždeň v Bratislave pred kultúrnym centrom postávala skupinka dôchodcov čakajúcich na začiatok schôdze skrachovaného Podielového družstva Slovenské investície. V tvárach penzistov sa črtal buď hnev, alebo beznádej zo straty celoživotných úspor. Vo väčšine prípadov ide o tisíce až desaťtisíce eur, no našiel sa aj človek s vkladom presahujúcim milión eur.

„Predal som firmu a peniaze uložil formou zmenky v Podielovom družstve Slovenské investície. Čakal som slušné zhodnotenie, a namiesto toho som prišiel o všetko. Čo vám poviem, ešte dnes kvôli jednému zlému rozhodnutiu nemôžem spávať,“ povedal penzista Peter Valo.

Na prelome tisícročí skrachovali najznámejšie nebankové spoločnosti Drukos a BMG Invest. Tie Slovákov obrali o viac ako dve miliardy eur. Majitelia nebankoviek nakoniec skončili vo väzení. To však následne nijako neodradilo ďalších podvodníkov, ktorí krachom vyčistený trh využili na vytvorenie menej nápadných nebankonviek a následné okradnutie ďalších ľudí. Slovensko sa tak dodnes úplne nevyrovnalo so štátom istý čas tolerovaným okrádaním vlastných občanov.

Mnohí napriek krachu veľkých nebankoviek dôverovali aj ďalšej nebankovke Podielové družstvo Slovenské investície. „Vraj sme nemali naletieť sľubom o vysokých úrokoch. No pozrite sa na nás, všetci sme tu starí ľudia, ktorí prišli o poctivo zarobené peniaze, a ten kto nám ich ukradol, si ich môže beztrestne užívať,“ dodal Valo.

Na aktuálnu schôdzu zvolanú konkurznou správkyňou niektorí ľudia prišli tak, že sa podopierali barlami. Asi najstarší pán mal viac ako 96 rokov a rád by uvidel aspoň niečo zo svojich peňazí. Ľudí najviac trápi, že nemôžu pomôcť svojim deťom napríklad pri kúpe nového bývania. „Syn aj dcéra si museli zobrať úver. Ak by sa mi aspoň časť peňazí vrátila, tak by som im ešte mohol pomôcť,“ uviedol Dezider Kóňa. Ten v skrachovanom družstve prišiel o desaťtisíce eur.

Peniaze v nedohľadne

Starší ľudia sú si vedomí toho, že ďalšej schôdze sa nemusia dožiť a potom už ich rodiny navždy prídu o peniaze. Deti totiž ich pohľadávky voči Podielovému družstvu Slovenské investície nechcú, keďže by z nich museli platiť daň z príjmu. Dôvodom je slabá šanca vymoženia aspoň nejakých peňazí z existujúcich pohľadávok.

Navyše samotný konkurz Podielového družstva Slovenské investície sa už ťahá neuveriteľných osem rokov. Prvý správca totiž hneď v úvode poprel veľké množstvo pohľadávok. Tento krok poškodených ľudí rozdelil na dva tábory. „Neuznanie pohľadávky bol pre mňa strašný šok,“ uviedol Valo.

No nie všetci ľudia boli z takéhoto postupu pobúrení. „Ľudia nedokážu pochopiť, že je to v záujme ,vyššieho cieľa’, a to je zistiť, ktoré pohľadávky v sume 14 miliónov eur sú podvod. Preto bolo treba poprieť všetky pohľadávky a každý musí teraz správcovi zdokumentovať oprávnenosť svojej pohľadávky,“ uviedol v tom čase ďalší poškodený František Šatan.

Po rokoch ťahaníc nakoniec vyhrali nespokojní ľudia, ktorí dosiahli zmenu správcu konkurznej podstaty. „Konkurzné konanie predĺžilo najmä popretie pohľadávok väčšiny prihlásených veriteľov zo strany predchádzajúceho správcu konkurznej podstaty a s tým súvisiace incidenčné konania. Väčšina popretých pohľadávok bola dodatočne uznaná či už zo strany predchádzajúceho správcu konkurznej podstaty, alebo zo strany mojej, avšak stovky súdnych konaní prebiehali niekoľko rokov a mnohé prebiehajú dodnes,“ povedala nová správkyňa Silvia Prachová.

V skrachovanom družstve už pravdepodobne nie je majetok slúžiaci na pokrytie záväzkov všetkých dôchodcov. Časť penzistov si preto sľubuje úspech od vyhrania súdeného sporu s Národnou bankou Slovenska, ktorá realizuje finančný dohľad a podľa penzistov mala zabrániť ich okradnutiu.

„V susednej Českej republike zas ľudí okradnutých v spoločnosti Pampelišky odškodnila vláda. Takto im revanšovala to, že ich nedokázala ochrániť pred podvodníkmi. Len u nás sa to hrá do stratena, až nakoniec všetci pomrieme a potom to už bude jedno,“ skonštatoval Kóňa.

Ako vznikli nebankovky

V deväťdesiatych rokoch minulého storočia banky bežne vyplácali ľuďom úroky dosahujúce až 30 percent za rok. „Pre finančníkov to boli ťažké časy, ale z pohľadu ľudí dávalo najviac zmysel vložiť peniaze do bánk a zarábať na úrokoch,“ zaspomínal predseda predstavenstva Prvej stavebnej sporiteľne Imrich Béreš.

V tom čase totiž banky ľuďom s úsporami naozaj vyplatili z dnešného pohľadu šialene vysoké úroky. Dialo sa tak v časoch vzniku slovenskej koruny, keď ešte nikto nemal hypotéku a Slováci len začali spoznávať výhody aj nevýhody života na dlh.

Po nástupe vlády Mikuláša Dzurindu prišlo po ozdravení bánk k postupnému poklesu úrokových sadzieb. Lenže ľudia boli zvyknutí na vysoké úroky a to zneužili podvodníci ponukou vysokého zhodnotenia finančných prostriedkov. Najznámejšími skrachovanými nebankovými spoločnosťami sú BMG Invest a Drukos. Tie ešte v časoch svojej slávy vo veľkom investovali do masívnej televíznej reklamy. V jednom emotívnom televíznom spote malé deti na rodičov kričali: „Otecko, mamička, chceme sa mať lepšie!“

Samotné BMG sa na verejnosti prezentovalo ako firma zložená zo šikovných burzových investorov, ktorí v globalizovanom svete nemajú problém vysoko zhodnotiť vložené vklady. Drukos zas mal po celom Slovensku predajne s elektronikou a automobilmi.

„Obidve firmy pôsobili dôveryhodne a hlavne pri Drukose som si bol istý, že pri tak veľkom majetku spoločnosti nemôžem prísť o peniaze. Zároveň vzhľadom na v minulosti vyplácané úroky bankami sa mi ich zhodnotenie mojich úspor nezdalo až tak vysoké,“ povedal Imrich Martaus zo Žiliny. Ten našťastie v nebankových spoločnostiach prišiel len o menšiu časť svojich úspor.

Tí druhí a Kiska

Aj dnes je bezpečné zhodnotenie peňazí spojené s takmer nulovým úrokom. Štát totiž ručí občanom za vyplatenie úspor do výšky 100-tisíc eur, jedine ak ich majú uložené na bankovom účte. Len čo sa niekto rozhodne investovať do akcií s cieľom zarobiť aj niekoľko desiatok percent za rok, musí počítať s tým, že aj prípadné straty si bude plne hradiť z vlastného vrecka.

Kým jedna časť nebankoviek sľubovala vysoké úroky, ďalšie nebankovky zase zarábali na rýchlom poskytnutí peňazí. V zmluvách však boli pri meškaní splátok často skryté vysoké poplatky či neúmerne vysoké úroky. Takýmto spôsobom zarábali aj nebankovky súčasného prezidenta Andreja Kisku. Mnohí ľudia, čo sa s Kiskovými nebankovkami súdili, napokon uspeli a vrátiť museli len istinu. Súdiť sa však často odhodlala len časť poškodených ľudí.

VIDEO: Jedným z nových riešení pri vysokých dlhoch je osobný bankrot. Pozrite si vo videu koľko ľudí ročne zbankrotuje a aké podmienky pri tom treba splniť.

Video

© Autorské práva vyhradené

314 debata chyba
Viac na túto tému: #nebankové spoločnosti #nebankovky