Trump pripravuje úder na Nemecko

, 29.05.2019 06:00
Trump US Germany
V roku 2017 americký prezident Donald Trump nepodal ruku nemeckej kancelárke Angele Merkelovej počas spoločného fotografovania v Oválnej pracovni. Autor: ,

Vysoké americké clá sa majú v budúcnosti zamerať na tie krajiny, ktoré v snahe podporiť vývoz domácich podnikov umelo oslabujú vlastnú menu. Tvrdá obchodná vojna sa už o pár mesiacov nemusí týkať len Číny a na zozname amerických obchodných nepriateľov sa môže ocitnúť aj Japonsko, Južná Kórea, India, Švajčiarsko a Nemecko. Najsilnejšia európska ekonomika sa na americkom zozname má ocitnúť napriek používaniu eura, ktoré bolo od svojho vzniku vždy silnejšie ako americký dolár.

Nemecko je už dlhodobo tŕňom v oku amerického prezidenta Donalda Trumpa. Ten ešte v časoch svojho podnikania navrhoval zavedenie vysokých ciel na automobily vyrobené v Nemecku. Američania tiež Nemcom vyčítajú slabé obranné výdavky, ktoré v roku 2024 dosiahnu len 1,25 percenta HDP. Ešte v roku 2014 sa počas summitu vo Walese všetci členovia NATO dohodli, že do desiatich rokov zvýšia armádne výdavky na dve percentá HDP. Navyše, Trumpovi prekáža aj nemecká snaha o vybudovanie Nord Stream 2, ktorý obchádza Ukrajinu a bude priamou rusko-nemeckou konkurenciou pre dovoz amerického skvapalneného ply­nu.

Ignorovanie Nemecka

Donald Trump napriek tvrdým obchodným sporom zatiaľ na Nemecko neútočí prostredníctvom svojich povestných tweetov. O hrozbe amerických ciel najprv osobne informoval nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú, ktorej počas oficiálneho ceremoniálu v Bielom dome ako jednej z mála svetových lídrov vôbec nepodal ruku. Americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo zas počas májového európskeho turné na poslednú chvíľu zrušil návštevu Nemecka.

Spojené štáty zavedenie ciel na európske automobily obhajujú národnou bezpečnosťou. Dnes totiž americký trh luxusných značiek takmer úplne ovládajú nemecké značky Audi, BMW, Mercedes a Porsche. Podľa amerického ministerstva obchodu práve silný predaj európskych automobilov stojí za slabými tržbami amerických značiek a nízkymi investíciami do vedy a aj výskumu. Zároveň v prípade Nemecka môže byť zavedenie obchodných bariér zdôvodnené aj vysokým obchodným prebytkom.

Vzájomné vzťahy začali vŕzgať už za predchádzajúceho amerického prezidenta Baracka Obamu. V tom čase totiž bývalý člen amerických služieb Edward Snowden zverejnil informácie o americkom odpočúvaní Angely Merkelovej. Nemecko aj preto dnes nie je naklonené americkému budovaniu 5G sietí a navzdory tvrdému americkému lobingu stále nevylúčilo spoluprácu s čínskou spoločnosťou Huawei. Práve čínsky technologický gigant čelí najnovším americkým sankciám a v budúcnosti mu môže spoločnosť Google zastaviť prístup k operačnému systému Android.

Zdražovanie: 400 dolárov na každého Američana

„Spojené štáty americké nie sú pripravené uzatvoriť obchodnú dohodu s Čínou,“ vyhlásil na záver návštevy Japonska americký prezident Donald Trump. Zároveň dodal, že Peking nevydrží dlhodobo platiť clá v desiatkach až stovkách miliónov amerických dolárov a nakoniec bude súhlasiť s americkými požiadavkami na budúce usporiadanie obchodných vzťahov. Lenže podľa amerického liberálneho inštitútu Cato spôsobia vysoké clá priamo v USA zdražovanie a obyvatelia si viac priplatia za oblečenie, hračky či mobilné telefóny Apple vyrobené v Číne. „Zavedenie ciel na všetok čínsky tovar zodpovedá daniam vo výške 400 dolárov, ktoré vo forme drahších nákupov zaplatí v priebehu roka každý jeden Američan,“ konštatuje vo svojej analýze ciel Cato Institute. Aktuálne sú 25-percentné clá uvalené na polovicu z Číny dovážaného tovaru v objeme 250 miliárd amerických dolárov. V prípade neuzatvorenia novej dohody môžu byť rovnaké obchodné bariéry zavedené na zvyšný čínsky tovar už v priebehu niekoľkých týždňov.

Podľa Číňanov bránia uzatvoreniu novej obchodnej dohody príliš tvrdé americké podmienky. Podľa čínskej agentúry Sinchua „arogantné“ požiadavky Washingtonu zahrňujú ukončenie štátnej podpory súkromných podnikov. „To ukazuje, že za obchodnou vojnou Spojených štátov proti Číne je snaha napadnúť hospodársku suverenitu Číny a prinútiť ju, aby poškodila svoje základné záujmy,“ napísala Sinchua. Peking podľa čínskej štátnej agentúry nebude s nikým rokovať o možnej zmene svojho úspešného ekonomického modelu. Samotné štátne dotácie čínskych podnikov dosiahli v minulom roku podľa informácií Financial Times hodnotu 430 miliárd jüanov (55 miliárd eur).

Američania zároveň žiadajú od Číňanov záruky, že firmy investujúce v najväčšej ekonomike Ázie nebudú nútiť k transferom technológií. Dnes totiž západné firmy môžu v Číne postaviť podnik, len ak ho vytvoria v spolupráci s miestnym podnikateľom. V mnohých prípadoch po získaní západných technológií postaví čínsky partner úplne rovnakú fabriku, v ktorej sa už o zisk nemusí deliť so západnými investormi. S týmto problémom sa v Číne stretávajú západní podnikatelia hlavne pri postavení menších a stredne veľkých fabrík. No drzému kopírovaniu niektorých modelov automobilov čelia aj veľké automobilové koncerny. Napríklad čínsky Lifan 330 akoby z oka vypadol britskému Mini Cooper. Jac A6 je zas vernou kópiou nemeckého Audi A6. Americký prezident sa najbližšie stretne so svojím čínskym partnerom Si Ťin-pchingom na budúci mesiac počas summitu G20 v Japonsku.

VIDEO: Pozrite si ako spor o Android vidí Huawei Technologies Slovensko.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Nemecko #Čína #USA #obchodná vojna #clá
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku