V Česku nemajú chuť zálohovať plastové fľaše, vraj to nič nevyrieši

05.06.2019 15:08

Zálohový systém nezaručí zvýšenie zberu PET fliaš na 90 percent, ohrozí triedenie ostatných druhov odpadov a nemotivuje spotrebiteľov, aby neodhadzovali odpad v prírode. Česko má jeden z najlepšie fungujúcich systémov na triedenie obalov a zálohy ho ohrozia. Povedal to v utorok na tlačovej konferencii námestník pre riadenie sekcie politiky a medzinárodných vzťahov ministerstva životného prostredia (MŽP) Vladislav Smrž.

Podľa riaditeľa odboru odpadov Jaromíra Manharta by zálohový systém riešil len malé množstvo odpadov. Zálohový systém presadzuje iniciatíva Zálohujme zložená zo zástupcov Inštitútu cirkulárnej ekonomiky, českej Vysokej školy chemicko-technologickej a Karlovarských minerálnych vôd (KMV).

„Z 33 krajín sveta sa zálohovým systémom sa len v šiestich z nich dosahuje 90 % zber PET fliaš, väčšina krajín to nedosahuje. Výpočty iniciatívy Zálohujme sú chybné a miešajú dohromady živnostenský a domový odpad,“ uviedol jeden z autorov štúdie Aleš Rod z Centra ekonomických a trhových analýz vypracovanej pre MŽP.

V Európe sú podľa Karlovarských minerálnych vôd zálohy úspešné na päťdesiat percent. „Štúdia už neuvádza, že päť z 10 európskych krajín so zavedenými zálohami deväťdesiatich percent zberu dosahuje. A na druhej strane z krajín, ktoré zálohový systém nemajú, túto úroveň nedosahuje žiadna?“ povedala PR manažérka KMV Andrea Brožová.

Podľa štúdie by zavedením zálohového systému pokleslo triedenie ostatného materiálu, v Nemecku podľa autorov kleslo triedenie o jedenásť percent.

„Zálohy by obmedzili triedenie komunálneho odpadu u troch percent spotrebiteľov, čo vo výsledku robí úbytok o 8200 ton ročne v triedení zberu. V prípade nemeckého scenára by to bolo o 59 200 ton menej,“ povedal Rod.

Podľa výsledkov štúdie zálohový systém nerieši problém pohodeného odpadu v prírode, takzvaného litteringu. Autori štúdie zhodnotili, že záloha tri koruny za PET fľašu nezmení správanie znečisťovateľov a v litteringu budú pokračovať.

„Veľkým problémom sú čierne skládky a ďalšie nezákonné nakladanie s odpadmi a nemožno očakávať, že toto by zálohový systém zlepšil,“ dodal Rod.

Systém by podľa iniciatívy Zálohujme bol financovaný okrem iného z nevyplatených záloh. „To ale spôsobí, že čím bude systém efektívnejší, tým sa dostane do väčších finančných problémov. Ak nevrátené zálohy budú desať percent, ako tvrdí iniciatíva, budú príjmy pri dosiahnutí 90 % zberu okolo 468 miliónov korún. Pri 92 percentách klesnú príjmy na 374 miliónov. Ak by sa vyzbierali všetky PET fľaše na trhu, tak príjmy klesnú na nulu,“ vysvetlil Rod. Nevrátené zálohy by podľa iniciatívy Zálohume pokryli prevádzku zálohového systému, napríklad nákup automatov na spätný odber.

Podľa autorov štúdie iniciatíva Zálohujme nepočíta s dodatočnými nákladmi na dopravu, hygienu, infraštruktúru a ďalšie. Systém je napríklad podľa Roda tiež zložité zrušiť, ak by nefungoval. Muselo by dôjsť k jeho premene, čo by so sebou nieslo ďalšie náklady.

„Ročne vznikne v Česku 1,2 milióna ton obalov. Z nich je 250 000 plastových a z tých je len 51 000 ton z PET. Systém teda pokryje malú časť odpadu,“ povedal Manhart. Podľa MŽP je nutné zahustiť sieť pre triedenie odpadu a zaviesť princípy zodpovednosti výrobcu vzhľadom na nové smernice obmedzujúce jednorazový plast.

Česko má podľa MŽP jeden z najlepšie fungujúcich systémov na triedenie obalov a plastov v Európskej únii. V roku 2018, ako tvrdí Smrž, z 51 200 ton PET fliaš získali späť 81 percent.

.....

VIDEO: Pozrite si vo videu TV Pravda ako podľa ministra Sólymosa funguje zálohovanie fliaš v iných krajinách a čo čaká Slovákov.

#plasty #zálohovanie fliaš #zálohovanie
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku