Ľudia menej nakupujú, obávajú sa krízy

, 12.06.2019 06:00
nákup, potraviny
Za nižšou chuťou nakupovať je snaha domácností viac šetriť. Autor:

Silná slovenská ekonomika brzdí. A hoci mzdy rastú a nezamestnanosť je pod päť percent, je už jasné, že výraznejšie hospodárske spomalenie je za rohom. Mnohí Slováci odložili ružové okuliare a zastavili aj väčšie investície. V úvode tohto roka dali prednosť sporeniu pred míňaním, čo sa naposledy stalo pred šiestimi rokmi.

"Konečná spotreba domácností medzikvartálne stagnovala, čo sa nestalo od roku 2013,“ hodnotí vývoj za prvý štvrťrok tohto roka Inštitút finančnej politiky pri rezorte financií. Medziročná dynamika spotreby spomalila podľa údajov Štatistického úradu na jedno percento. Vlani to bolo okolo troch percent. Ide tak o nižšie tempo, ako je rast zamestnanosti. Medziročne zamestnanosť pridala na 1,8 percenta. Spotrebu tentoraz nepotlačil ani rast platov. A to aj napriek tomu, že domácnostiam sa v prvom štvrťroku príjem zvýšil oproti vlaňajšku o 7,1 percenta, na priemerných 1¤023 eur za mesiac. Za nižšou chuťou nakupovať a investovať vidí inštitút snahu domácností viac šetriť, a tiež nižší rast príjmov ľudí, ktorí nepracujú. Poskytovanie dávok sa totiž v poslednom čase sprísnilo.

Medzikvartálna stagnácia domácej spotreby je zlým signálom, upozorňuje analytik spoločnosti Finlord Boris Tomčiak.,,Nové údaje ukazujú, že ekonomický rast Slovenska spomaľuje rýchlejšie oproti predpokladom,“ poukázal. Práve na spotrebe domácností stál aj revidovaný odhad rastu našej ekonomiky z februára tohto roka. Ten na tento rok počítal s rastom na úrovni 3,7 percenta hrubého domáceho produktu. Pôvodne to však malo byť 4,5 percenta. Rast ekonomiky je signálom tiež pre výber daní a výdavkové možnosti vlády. Tá pripravuje od januára veľký sociálny balíček, na základe ktorého by mali klesnúť dane zamestnancom, firmám, lacnieť potraviny či stúpať penzie.

Na druhej strane ekonomický pokles ešte nie je na obzore – zatiaľ sledujeme podľa Tomčiaka len spomaľovanie rastu ekonomiky. "Recesia by nastala v prípade ďalšieho výrazného zhoršenia situácie v západnej Európe, kam smeruje väčšina nášho vývozu,“ doplnil. Sledovať by sme to mohli napríklad na zmrazení platov v zahraničných firmách pre problémy v materskej krajine, čo sa zatiaľ nedeje.

Spotreba začína stagnovať napriek relatívne dobrej kondícii ekonomiky v prvom štvrťroku. Ekonomika oproti poslednému kvartálu 2018 mierne zrýchlila, o necelé percento, a dostala sa na 3,7 percenta. Čo-to naznačí až vývoj v druhom štvrťroku. Ľudia totiž podľa Tomčiaka viac sporia aj kvôli očakávaniu ekonomického spomalenia. Odhaduje, že ďalší rast platov by predsa len v najbližších mesiacoch mohol domácnosti povzbudiť k míňaniu. Rast ekonomiky to už nezachráni. "V druhej polovici roka očakávame ďalšie významné spomalenie rastu exportu, keďže situácia v západnej Európe sa zhoršuje,“ zdôraznil analytik.

Ak chceme vidieť, pred čím naša ekonomika stojí, stačí sa pozrieť na Nemecko. Práve to je naším najdôležitejším partnerom, kam smeruje viac ako pätina nášho vývozu. "Ak nemecká ekonomika šliapne na brzdu, prejaví sa to aj v spomalení slovenskej ekonomiky,“ pripomenula analytička Poštovej banky Jana Glasová. Nemecké automobilky už vlani ekonomické spomalenie pocítili. Začiatok roka síce naznačil zlepšenie tamojších čísel, no v hre je stále neistá situácia medzi Spojenými štátmi a Čínou. Či a do akej miery nakoniec Nemecko spomalí, je stále otázne.

Minuloročné spomalenie sa v poslednom kvartáli vlaňajška premietlo do pribrzdenia slovenského rastu. Čísla podliezli trhové odhady. S určitým spomalením počíta analytička aj v tomto roku. Nemalo by to však mať fatálne následky. "Naše hospodárstvo by malo byť schopné dosiahnuť v tomto roku rast 3,7 percenta a v roku 2020 3,5 percenta,“ mieni Glasová.

Trend alebo výnimka?

Z ekonomického uhla pohľadu je pokles spotreby domácností podľa analytika J&T Banky Stanislava Pánisa tak trocha záhada. Trh práce je totiž silný, nezamestnanosť nízka, mzdy rastú svižne. Napriek minuloročným poklesom drží sa tiež spotrebiteľská dôvera. Okrem toho sú úrokové sadzby dole. No aj tak sa rast spotreby domácností spomalil. "Neštandardné je najmä, že rastú úspory domácností, keď sa nespomaľuje spotreba tovarov dlhodobej spotreby, ale najmä bežných tovarov a služieb,“ pripomína Pánis. V čase neistoty by to totiž podľa učebníc malo byť skôr opačne.

To, či ide o trend, alebo len výnimku, ukážu podľa Pánisa najbližšie mesiace. Ani on však ešte o recesii nehovorí, len "o postupnom zvoľňovaní tempa rastu“. Ekonomický rast by tak mohol byť bližšie k štyrom ako k trom percentám, prognózuje analytik. Nateraz totiž môže ísť podľa Pánisa sčasti len o efekt neskoršieho dátumu veľkonočných sviatkov.

Práve Veľkú noc vidí za poklesom výdavkov ľudí analytik UnicreditBank Ľubomír Koršňák. "Spotrebu v prvom štvrťroku čiastočne štatisticky negatívne ovplyvnil veľkonočný efekt, ktorý sa z prelomu štvrťrokov presunul do druhého štvrťroka,“ vysvetlil. Dynamika medziročného rastu spotreby domácnosti sa spomalila. Miernu nápravu si analytik sľubuje od druhého kvartálu. O výraznom náraste sa však hovoriť nedá. "Spotreba domácností by mala postupne slabnúť, v súlade s ekonomickým cyklom a očakávaným prelievaním sa pomalšieho ekonomického rastu aj do trhu práce,“ upresnil Koršňák.

Spotreba našich domácností mala byť podľa očakávaní ťahúňom rastu hrubého domáceho produktu, vysvetľuje Glasová. Aj podľa nej je vývoj prekvapujúci. "Zamestnanosť aj mzdy rástli, čo vytváralo podmienky aj pre rast spotreby našich obyvateľov,“ poznamenala. No spotreba – a to súkromná aj verejná, a taktiež aj investície, spomalili svoje tempo rastu, dodala analytička. Na rozdiel od predchádzajúcich kvartálov ekonomiku ťahal, napriek ekonomickým hrozbám, skôr zahraničný obchod. Tomu však podľa Glasovej pomohlo aj spomalenie rastu na strane importov.

Nedarí sa ani vývozom

Očakávania však v prvom štvrťroku nenaplnil ani zahraničný dopyt, upozornil Inštitút finančnej politiky. Klesajúci export tak nevyrovná ani prípadný nárast domácej spotreby. Už v prvom štvrťroku nesplnil vývoz pôvodné očakávania, keď stúpol medziročne o 7,2 percenta.

"Slabšie vývozy posledných mesiacov signalizujú, že slovenský priemysel by naozaj nemusel byť dlhodobo imúnny voči spomaleniu ekonomického rastu na kľúčových trhoch,“ priblížil Koršňák. Rast exportov je podľa neho v posledných mesiacoch zameraný na stroje a prepravné zariadenia. Koršňák predpokladá, že podstatnú časť rastu v tejto kategórii tvoria nové výrobné kapacity v automobilovom priemysle. Relatívne odolný bol podľa neho zatiaľ aj strojársky priemysel. "Dlhý zákazkový cyklus drží jeho produkciu i vývozy stále na vysokých úrovniach, nové objednávky však už signalizujú, že rast do budúcnosti v tomto odvetví by sa mohol i výraznejšie zvoľniť,“ doplnil.

Export ťahali hlavne nové výrobné kapacity v automobilovom priemysle. Dynamika ich medziročného rastu sa v prvom štvrťroku zrýchlila zo 4,7 percenta až na 7,2 percenta, upozorňuje Koršňák. Práve nábeh nových automobiliek by mohol prevážiť aj slabnúci ekonomický rast našich obchodných partnerov, myslí si analytik. Medziročný rast obratu v zahraničnom obchode by sa tak stále mohol pohybovať v kladných číslach.

Výsledky automobiliek brzdilo spomalenie v eurozóne. Tu sa veľká zmena nečrtá. Nad európskymi automobilkami visí obchodná vojna, ale aj naťahujúci sa brexit či problémy v Taliansku. Záujem o kúpu nových vozidiel výrazne klesá. "Automobilky musia vypredať vysoké zásoby vozidiel. V najbližších mesiacoch bude nižšia produkcia áut pokračovať,“ naznačil Tomčiak. Fabriky preto investujú do inovácií, od ktorých si sľubujú prilákanie zákazníkov.

Pre slovenskú ekonomiku je podľa analytika hrozbou aj nedostatok pracovnej sily. Počet nezamestnaných dosiahol nové dno, keď miera nezamestnanosti klesla pod päť percent. Súboj o kvalitných ľudí tlačí mzdy nahor. "Rýchlo rastúce mzdy sú dobré pre zamestnancov, ale pre nadnárodné korporácie to znamená úvahy, či nie je lepšie presunúť výrobu napríklad do Ázie,“ uzavrel Tomčiak.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#kríza
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku