Vyrovnaný rozpočet nestačí, štát si bude musieť viac uťahovať opasok

13.06.2019 16:35

Na dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti verejných financií by po zastropovaní veku odchodu do dôchodku nestačilo ani vládou deklarované vyrovnané hospodárenie v nasledujúcich troch rokoch.

Konštatuje to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) vo svojom hodnotení strednodobých rozpočtových cieľov na roky 2019 až 2022. Podľa predsedu rady Ivana Šramka by totiž na dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti po zohľadnení zastropovania dôchodkového veku bolo potrebné nad rámec stanovených cieľov vlády prijať dodatočné opatrenia vo výške 1,3 % hrubého domáceho produktu (HDP).

To by znamenalo dosiahnutie štrukturálneho prebytku na úrovni 1,5 % HDP do roku 2022 a jeho udržanie nad 1 % HDP počas nasledujúcich dvadsiatich rokov. „Prijatie potrebných opatrení v súčasnosti by vytvorilo cez zníženie dlhu fiškálny priestor na absorbovanie nákladov spojených so starnutím, čím by sa tieto náklady rovnomernejšie rozložili v čase bez výraznejšieho negatívneho vplyvu na životný štandard súčasných aj budúcich generácií,“ uviedol Šramko.

Rozpočtová rada upozorňuje, že vláda zhoršila svoj strednodobý rozpočtový cieľ na nasledujúce roky na najnižšiu prípustnú hranicu pre členov eurozóny. „Vláda pri stanovení strednodobého cieľa nedostatočne zohľadnila potrebu zabezpečiť dlhodobo udržateľné verejné financie, vrátane národného pravidla o vyrovnanom rozpočte,“ uvádza rada a pripomína, že uvoľnenie cieľa prišlo navyše práve v období schválenia zastropovania veku odchodu do dôchodku, ktoré výrazne zvýšilo odhad budúcich nákladov spojených so starnutím populácie.

RRZ pritom po posúdení programu stability identifikovala významné riziká aj pri aktuálnych plánoch na vyrovnané hospodárenie, ktoré sa podľa rady bez dodatočných opatrení nepodarí dosiahnuť. Odhaduje totiž, že deficit verejnej správy môže najmä v dôsledku nadmerného rastu výdavkov a nadhodnoteniu nedaňových príjmov dosiahnuť v tomto roku až 0,9 % HDP. V ďalších rokoch by bez prijatia dodatočných opatrení deficit dosiahol 0,6 % HDP v roku 2020 a následne 0,4 % HDP v rokoch 2021 a 2022.

Tieto čísla môžu pritom ešte zhoršiť vládne sociálne a daňové balíčky, ktorých finálna podoba a dopad na rozpočet ešte stále nie sú známe. „Odhad neobsahuje vplyvy opatrení, ktoré boli predložené na rokovanie Národnej rady SR a ich definitívna podoba sa môže zmeniť. Zahrnutie ich negatívneho vplyvu bez dodatočných kompenzačných opatrení zvýši v plnej miere odhady deficitu verejnej správy v rokoch 2020 až 2022,“ dodal Šramko.

#rozpočet #Rada pre rozpočtovú zodpovednosť
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku