Bugár pri daniach ustúpil, rozpočtovej rade to nestačí

Budúci týždeň bude v parlamente horúco. Na poslancov čakajú návrhy z dielne koalície, ktoré by v prípade schválenia síce ľudí či firmy potešili, no výrazne zatlačia na štátnu kasu.

14.06.2019 15:00
debata

Vyšší rodičovský príspevok, peniaze navyše pre dôchodcov, nižšie dane pre firmy či zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane budú stáť milióny eur. Ekonomika pritom brzdí a je takmer isté, že už raz revidovaný odhad vývoja hospodárstva sa bude musieť opäť prehodnotiť.

Ostrej kritike Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) čelila novela zákona o dani z príjmov, ktorá zvyšuje nezdaniteľné minimum, od poslancov najmenšej koaličnej strany Most-Híd na čele s Bélom Bugárom. Návrh totiž podľa rady môže ohroziť naše rozpočtové ciele.

Most-Híd však už zaradil spiatočku a svoj návrh umiernil. Tvrdí, že po rokovaní v koalícii. Prečo tak urobil a či zavážila aj kritika RRZ, sa denník Pravda pýtal aj v Moste-Híd. Ten však do uzávierky neodpovedal.

Pôvodne totiž bolo v pláne oveľa štedrejšie zvýšenie nezdaniteľného minima. A to v dvoch krokoch – budúci rok by nezdaniteľná časť stúpla z 19,2-násobku na 21-násobok životného minima. Teda okolo 4¤414,20 eura. Teraz si možno z daní odrátať necelých štyritisíc eur. A rok na to až na 22,7-násobok životného minima. Dostala by sa tak na okolo 4 655 eur – vyššia by tak bola o vyše sedemsto eur. Návrh pritom nemení výšku nezdaniteľného minima na manželku či manžela.

Po rokovaniach však Most-Híd ponechal vo svojom návrhu len prvé – budúcoročné zvýšenie. Na stole je teda kompromis. Na najbližšej schôdzi parlamentu sa ukáže, či posledný. Prípadné ďalšie zmeny pritom navrhovatelia nevylúčili.

No aj okresaný návrh pracujúcich poteší. Nezdaniteľná časť dane totiž znižuje daňovým poplatníkom základ dane, výsledkom je tak nižšia suma daní pre štát. Okrem toho konečné číslo môže byť ešte vyššie, keďže v hre je ešte júlové zvýšenie sumy životného minima. To by mohlo ísť hore približne o päť eur a dostať sa tak na 210,20 eura. Aktuálne to navrhuje ministerstvo práce.

Dane z práce považuje Brusel za vysoké

Privysoké dane vyčíta dlhodobo Slovensku aj Brusel. V najnovšej správe o stave krajiny píše, že kým v únii sa priemerné daňové a odvodové príjmy z práce v roku 2016 pohybovali na 49,7 percenta z celkovej výšky zdaňovania, u nás to bolo až 53,9 percenta.

Ani tak sa však okresaný návrh nepozdáva rozpočtovej rade. „Zavedenie navrhovaného opatrenia by podľa kvantifikácie RRZ malo na strednodobom horizonte negatívny vplyv na saldo verejnej správy vo výške 0,1 percenta hrubého domáceho produktu, čo predstavuje 136 miliónov eur v roku 2020,“ hovorí predseda rady Ivan Šramko. Opatrenie by negatívne pocítili aj mestá a obce. V budúcom roku by sa ich príjmy podľa prepočtov RRZ znížili o 149 miliónov eur. Príjmy do štátneho rozpočtu by na druhej strane stúpli cez vyšší výber dane z pridanej hodnoty (DPH) o 13 miliónov eur, dodáva Šramko.

Navrhované opatrenie na druhej strane povedie k zvýšeniu disponibilných príjmov rodín, a to podľa prepočtov RRZ priemerne o 0,4 percenta – teda rodiny by si tak polepšili v priemere o 3,8 eura mesačne. Bez kompromisu by to bolo podľa rady v priemere až 8,40 eura mesačne.

Z hľadiska rozpočtu však podľa Šramka zaváži to, ako navrhované opatrenie ovplyvňuje dosiahnutie rozpočtovaných cieľov. „Rada identifikovala pre rok 2019 aj rok 2020 významné riziká. Bez dodatočných opatrení sa nepodarí dosiahnuť rozpočtované vyrovnané hospodárenie,“ hovorí Šramko. Okrem toho vyčíslené riziká ešte neobsahujú vplyvy opatrení, ktoré už má na stole parlament.

.....

VIDEO: Pozrite sa, čo povedal Kažimír z pozície guvernéra NBS o plánoch vlády, v ktorej ešte nedávno sedel. Prezradil aj to, ako mu nová funkcia zmenila život. Viac si pozrite vo videu TV Pravda.

Video

Problém s hranicou príjmu

V kompromisnom návrhu rovnako ako v tom pôvodnom chýbajú dosahy na rozpočet tak, ako to vyžaduje zákon o rozpočtových pravidlách. Navrhovatelia ich síce priznávajú, no bez konkrétnych čísiel. To okrem rady píše vo svojom stanovisku k novele aj samotné ministerstvo financií.

Okrem toho RRZ upozornila podľa Šramka vo svojom hodnotení aj na technickú chybu návrhu – pri úprave nezdaniteľnej časti dane odporúča preto uvažovať o vzťahoch všetkých parametrov v novelizovanom zákone.

„V opačnom prípade sa môže do daňového systému dostať aj nespravodlivosť, keď niektorí ľudia s mesačným príjmom okolo 2 021 eur môžu po zvýšení hrubej mzdy dostať nižšiu čistú mzdu,“ hovorí. Ide o špecifickú situáciu, ktorá by sa týkala len úzkej skupiny daňovníkov, dodáva. „Aj táto chyba poukazuje na to, aké nepresnosti môžu vzniknúť pri predkladaní návrhov bez riadneho pripomienkového konania,“ hovorí Šramko.

Svoj návrh na zníženie sadzby dane zmiernila aj SNS. Daň z príjmu z 21 na 15 percent pôjde dole len pre firmy s obratom do stotisíc eur. „Výpadok je odhadovaný na 90 miliónov eur,“ povedala hovorkyňa národniarov Zuzana Škopcová. Pôvodne chcela SNS znížiť dane pre všetky firmy, čo si štátna kasa nemôže dovoliť.

Podľa odhadov rezortu financií však pripravovaný sociálny balíček vyjde na 500 miliónov eur. Nový minister financií Ladislav Kamenický sa tvári, že by rád udržal vyrovnané hospodárenie. Viac sa však ukáže až v septembri. Práve vtedy by mala byť na stole nová makroprognóza, ktorá už započíta aj spomaľovanie ekonomiky.

debata chyba
Viac na túto tému: #dane #rozpočet #Rada pre rozpočtovú zodpovednosť