Česko bez II. piliera valcuje Slovensko vo zvyšovaní penzií

Okrem nízkych penzií zatiaľ druhý pilier Slovákom nepriniesol vôbec nič. Ak by miliardy eur zostali v prvom pilieri, súčasní dôchodcovia mohli poberať oveľa vyššie dôchodky. V časoch rekordnej zamestnanosti by bez druhého piliera na účte Sociálnej poisťovne každý mesiac zostali stovky miliónov eur. Tieto peniaze sa rovnako ako u našich západných susedov mohli použiť na razantnejšie zvyšovanie dôchodkov.

24.06.2019 12:00
debata (476)

V susednej Českej republike plánuje vláda v roku 2020 v priemere zvýšiť dôchodky o 900 korún (35 eur) a na Slovensku „len“ o 12,9 eura. Česi na rozdiel od Slovákov nemajú II. pilier a veľká časť miestnych obyvateľov si dobrovoľne sporí v III. pilieri. Jediná podobnosť je v tom, že podľa nezávislých rozpočtových rád má neudržateľný dôchodkový systém Česko aj Slovenská republika, aj keď to závisí od mnohých okolností a skôr ide o riziko ako o istý katastrofický scenár.

V II. pilieri má 1,5 milióna Slovákov investovaných 8,7 miliardy eur. Podľa ľudí stojacich za zrodom súkromných penzií mali tieto peniaze pomôcť aj v budúcnosti udržať súčasnú štedrosť dôchodkového systému. Jedna z dôchodkových správcovských spoločností dokonca ľudí lákala na budúce švajčiarske dôchodky.

Väčšina Slovákov prerobila na vstupe do II. piliera

Po viac ako osemnástich rokoch je realita taká, že väčšina ľudí prerobila na vstupe do II. piliera a celý systém je výhodný len pre nadštandardne zarábajúcich ľudí. Ak priemerne platený zamestnanec odišiel do penzie v roku 2015, tak od štátu dostal mesačnú penziu vo výške 422 eur. V prípade, že ten istý človek pred pätnástimi rokmi vstúpil do druhého piliera, jeho výsledný dôchodok klesol o 25 eur na 397 eur.

Pre vstup do systému súkromných penzií sa dôchodkové odvody delia medzi prvý a druhý pilier. V prvom pilieri získané peniaze použije Sociálna poisťovňa na vyplácanie súčasných dôchodkov. V druhom pilieri zostanú finančné zdroje na súkromnom účte pracujúceho človeka, ktorý má otvorený v dôchodkovej správcovskej spoločnosti, a tieto peniaze sa následne investujú na finančných trhoch.

Pri spustení druhého piliera sa odvody pracujúceho človeka delili v pomere 9 k 9. Druhá vláda Roberta Fica sa rozhodla posilniť vplyv prvého piliera a pomer odvodov zmenila na 14 k 4. Následne sa v dobrých ekonomických časoch rozhodla opäť posilňovať vplyv II. piliera a od roku 2017 sa odvody na súkromné dôchodky každoročne zvyšujú o 0,25 percen­tuálneho bodu. Aktuálny pomer odvodov je 4,75 k 13,25.

Na zhodnocovaní úspor zarába menej sporiteľov

Práve peniaze odvedené na súkromný účet mali vďaka vysokým ziskom zabezpečiť ľuďom vysoké súkromné penzie. Lenže z dlhodobého pohľadu nadštandardné ročné výnosy ponúkajú indexové fondy, ktoré majú od svojho vzniku priemerné ročné výnosy od 7,64 do 10,07 percenta. Nasledujú akciové fondy s priemerným ročným výnosom od 1,99 do 3,73 percenta. Zmiešané fondy v priemere dosiahli ročné výnosy od 2,61 do 3,07 percenta. Najnižšie výnosy dlhodobo dosahujú dlhopisové fondy, ktoré v priemere zarobili od 1,77 do 2,66 percenta.

Práve v dlhopisových fondoch majú ľudia uložených najviac peňazí, a to až 6,51 miliardy eur. Tie totiž ako jediné ponúkajú garanciu v podobe doplatenia prípadných strát z peňazí dôchodkových správcovských spoločností. Výsledkom prísnej regulácie je opatrné investovanie spojené s nízkymi, ale istými výnosmi.

V negarantovaných fondoch sú vyššie zisky spojené s rizikom veľkej straty. Napríklad za posledný rok sa akciový fond Poštovej banky prepadol o mínus 8,91 percenta. Razantná strata výrazne okresala aj priemerný dlhodobý ročný výnos na 1,99 percenta. Z vlastných peňazí odvedených do II. piliera si prípadné straty sporitelia zaplatia v zmiešaných, akciových a indexových fondoch.

Pri investovaní do rizikových fondov je základným pravidlom dlhodobé investovanie a sporitelia sa nesmú zľaknúť ani prípadných vysokých strát. Z dlhodobého pohľadu totiž akcie vždy dokázali prekonať vzniknuté straty, a tak to bolo aj počas poslednej veľkej hospodárskej krízy z roku 2009. Pri pravidelnom investovaní totiž sporitelia v čase prudkého pádu cien lacnejšie nakúpia viac akcií a následne slušne zarobia na ich zhodnotení.

S možnosťou prudkých pádov búrz treba počítať aj v súčasnosti. Americký prezident Donald Trump totiž nečakane zostril obchodnú vojnu s Čínou a o pár mesiacov sa môže pustiť aj do Európskej únie. V hre je zavedenie ciel na všetky európske motorové vozidlá, čo bude vážnou ranou pre slovenský automobilový priemysel. Napríklad košický U. S. Steel musel kvôli už platným americkým clám odstaviť vysokú pec číslo 2. Vysoké americké clá totiž presmerovali lacnú ázijskú oceľ do Európskej únie a následne miestni výrobcovia prišli o zákazky v stovkách miliónov eur.

VIDEO: Nízke úrokové sadzby Európskej centrálnej banky aj v tomto roku prinesú v garantovaných fondoch nízke výnosy. Ľudia sporiaci v II. pilieri musia zároveň počítať s tým, že prípadné straty v negarantovaných fondoch zaplatia z vlastných peňazí.

Video

Skolabujú penzijné systémy?

Susedná Česká republika má posledné roky najnižšiu nezamestnanosť v celej Európskej únii a vysoké príjmy od pracujúcich ľudí dokážu potiahnuť miestny dôchodkový systém. Napriek tomu pri súčasnej štedrosti českého dôchodkového systému vraj vzrastie zadlženie krajiny do roku 2069 až na 222 percent hrubého domáceho produktu (HDP). Naši západní susedia pritom majú aktuálne dlh len na úrovni 32,7 percenta HDP a na riziko obrovského nárastu dlhu upozorňuje najnovšia analýza českej Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

Napriek tomu v Českej republike ekonómovia príliš netlačia na zavedenie druhého piliera a za najúčinnejšie riešenie demografického problému sa považuje postupné zvyšovanie veku odchodu do dôchodku. Na Slovensku, naopak, súčasná vláda zaviedla strop odchodu do penzie vo veku 64 rokov. Podľa odhadu slovenskej Rady pre rozpočtovú zodpovednosť toto opatrenie zhorší dlhodobú udržateľnosť slovenských financií o 1 percento HDP.

Jednou z priorít súčasnej vlády je práve zvyšovanie penzií. „Z pohľadu čísiel si dovoľujeme poznamenať, že priemerný vyplácaný starobný dôchodok predstavoval k 31. 12. 2004 sumu 233,9 eura. Vplyvom valorizácie v rokoch 2005 až 2019 sa suma tohto dôchodku zvýšila na hodnotu 401,4 eura, čo predstavuje nominálny nárast o 167,5 eura a percentuálny nárast zhruba o 71,6 percenta,“ uviedol hovorca ministerstva práce Michal Stuška.

Riešením môže byť príchod cudzincov

Na porovnanie, súkromný II. pilier predáva najvyšší dôchodok v spojení s nulovou valorizáciou. V takom prípade rýchly rast cien za pár rokov zhltne dôchodcovi všetky peniaze a v starobe sa bude opäť spoliehať len na štát. Na priblíženie, cena 100-eurového nákupu z roku 1999 stúpla do roku 2019 až na 197 eur.

Ľudia tiež musia počítať s tým, že po kúpení súkromného dôchodku sa im nemusia vrátiť všetky peniaze vložené do II. piliera. Dedenie všetkých vložených peňazí sa totiž vzťahuje len na peniaze vložené na súkromnom účte v Dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Po kúpení súkromného dôchodku sa dedenie vzťahuje len na penzie vyplatené počas prvých siedmich rokov života na penzii. Ak človek dostávajúci súkromný dôchodok vo výške 21 eur umrie po troch rokoch života na penzii, jeho dediči dostanú 1¤008 eur. V tomto prípade človek za možnosť súkromného dôchodku zaplatil 7¤360 eur a poisťovňa následne vyplatila na súkromných dôchodkoch 756 eur a dediči získali 1¤008 eur. V tomto prípade tak súkromná poisťovňa zarobila 5¤596 eur.

Scenáre, že zvyšovaním penzií či zastropovaním veku odchodu do dôchodku penzijné systémy do budúcna zadlžia štátnu kasu, počítajú s poklesom zamestnanosti. Starnutím obyvateľstva má klesať počet produktívnych ľudí. Zamestnávaním starších ľudí a príchodom cudzincov ochotných pracovať sa však môže stať penzijný systém udržateľný aj pri vyšších penziách. Špekuluje sa tiež o zdanení robotov vo fabrikách a presmerovaní týchto zdrojov do penzijných systémov.

© Autorské práva vyhradené

476 debata chyba
Viac na túto tému: #Sociálna poisťovňa #dôchodok #II. pilier