DPH na bryndzu, rožky, domáce ovocie a zeleninu klesne

Vládny sociálny balík by od januára mal okrem iného zatočiť s cenami niektorých potravín. Daň z pridanej hodnoty na vybrané potraviny by mala ísť od januára 2020 dole z 20 na 10 percent. Vyššia sadzba zostane napríklad pri sladkostiach, potravinách obsahujúcich éčka, nápojoch a výživových doplnkoch. Parlament tento návrh v stredu posunul do druhého čítania.

25.06.2019 15:08 , aktualizované: 26.06.2019 12:00
debata (94)

Za zdravé potraviny považuje jedna z navrhovateliek, poslankyňa SNS Eva Antošová ovocie a zeleninu mierneho pásma, ktoré sú dopestovateľné aj na Slovensku. Potom kyslomliečne výrobky, teda aj bryndza, tvaroh a tiež čerstvé pečivo, teda rožky. Dostať by tam chcela Antošová aj med. Uviedla to včera pre novinárov. Zákon by sa mal doladiť pri schvaľovaní v parlamente v druhom čítaní na jeseň.

Čo by pokles DPH spravil s cenami konkrétnych výrobkov? Ak napríklad dnes stojí jeden rožok 8 centov, po znížení DPH by klesla jeho cena na 7,3 centa. Je tak otázne, ako by obchodníci cenu zmenili, keďže ceny sa udávajú v celých centoch, nie desatinách centov. V obchodných reťazcoch sa kilo slovenskej bryndze dá kúpiť za 15,90 eura a po znížení DPH by cena bola 14,58 eura. Kilogram tvarohu stojí teraz 5,16 eura a v tomto prípade by cena klesla na 4,73 eura. Jeden kilogram domácich jabĺk by nižšia DPH zlacnila z 1,19 eura na 1,09 eura a paradajok z 0,89 eura na 0,82 eura. K takémuto zlacneniu príde v jedine v tom prípade, ak obchodníci nebudú špekulovať a celú zníženú DPH by premietli do nižších cien výrobkov.

SNS chcela pôvodne znížiť DPH na 10 percent na všetky potraviny, neskôr sa však ukázalo, že si to štátna kasa nemôže dovoliť. Naposledy sa DPH znižovala z 20 na 10 percent na takzvané základné potraviny, čo presadila jednofarebná vláda Smeru od januára 2016. Vtedy daň klesla na čerstvý chlieb, maslo, smotanu, mlieko, sladkovodné ryby, bravčové, jahňacie, hovädzie mäso, hydinu a aj mäso z kôz.

O koľko klesnú ceny potravín?

  • Rožok, ktorý stojí 8 centov, bude stáť 7,3 centa
  • Kilogram bryndze, ktorý teraz stojí 15,90 eura, bude stáť 14,58 eura
  • Cena za kilogram tvarohu klesne z 5,16 eura na 4,73 eura
  • Kilogram domácich jabĺk, ktorý stojí 1,19 eura, klesne na 1,09 eura
  • Cena paradajok klesne z terajších 0,89 eura na 0,82 eura

DPH od Mikloša po súčasnosť

Dlhšiu dobu sa nižšia sadzba DPH uplatňuje na niektoré lieky, zdravotné pomôcky a knihy. Po novom je od januára 2020 v pláne aj zníženie sadzby dane pre printové médiá. V minulosti boli rôzne sadzby DPH, ale po daňovej reforme za Dzurindovej vlády sa uplatňovala jednotná sadzba DPH na úrovni 19 percent a podobná rovná daň bola aj pri daniach z príjmu. Vláda ju presadila na návrh vtedajšieho ministra financií Ivana Mikloša napriek nesúhlasu vtedajšieho prezidenta Rudolfa Schustera, ktorý varoval, že zrušenie nižšej sadzby DPH zaťaží ceny liekov či potravín pre ľudí s nižšími príjmami.

Teraz sa sadzby DPH postupne dostávajú do starých koľají. Ľudia často poukazujú na to, že vyššie ceny potravín na Slovensku v porovnaní so zahraničím sú najmä dôsledkom vyšších daní. Podľa najnovšej štatistiky išli v máji medziročne ceny potravín hore o 3,9 percenta. Ide o najvyšší rast v tomto roku. Naposledy výrazne zdraželi začiatkom tohto roka, keď si pripísali medziročne tri percentá. Vtedy však na ceny tlačil aj osobitný odvod z dielne národniarov. Ten mali platiť vo výške 2,5 percenta z čistého obratu reťazce. Vybraté milióny by šli farmárom. Na sťažnosť obchodníkov však zakročil Brusel a opatrenie pozastavil.

Od nižšej sadzby DPH si národniari sľubujú zníženie cien potravín. Opierajú sa o dáta spred troch rokov, keď prišlo k zníženiu sadzby na základné potraviny. "Po prijatí predmetného opatrenia ceny na pultoch klesali počas celého roka 2016 mesačne v priemere o 2,9 percenta,“ dôvodia vo svojom návrhu. Podľa ich prepočtov by teraz mali ísť potraviny s nižšou sadzbou dole o štyri až päť percent.

Čo je vlastne zdravá potravina?

Otázna je stále aj miera, v akej bude nakoniec DPH na potraviny znížená. Koaličná rada síce odobrila všetky návrhy v sociálnom balíčku, no s prísnou podmienkou – ich dopad nesmie prekročiť 500 až 550 miliónov eur. Riešiť by to mali pozmeňovacie návrhy podané v parlamente.

Z takmer celoplošného znižovania sadzby DPH je tak nakoniec okresaný kompromis. "V druhom čítaní dôjde k zmene tak, aby dohoda bola dodržaná. Znížená DPH by sa mala aj po kompromise týkať najmä zdravých potravín, ako sú zelenina a ovocie, prípadne zdravých mliečnych produktov,“ povedala hovorkyňa SNS Zuzana Škopcová.

Následne by sa mohli druhy potravín s nižšou sadzbou rozširovať, dodala – a to podľa politickej situácie a rozpočtu. Celoplošné zníženie dane na potraviny by znamenalo výpadok príjmov do rozpočtu v hodnote 400 miliónov. Okresaný návrh bude mať podľa prepočtov navrhovateľov dopad sto miliónov eur.

Dá sa však jednoznačne určiť, čo je zdravá potravina? Bezpochyby sa dá snáď dohodnúť na ovocí a zelenine. No pôjde aj o tie z dovozu či len o domáce? Pri mliečnych produktoch je otázka zdravosti prekérnejšia. Ak majú dostať výnimku cukrovinky, je jogurt s ochutením, teda cukrom, farbivami a arómami ešte zdravá potravina, či ide už o sladkosť? Bude rozhodovať cukor či obsah živej kultúry?

Definovať zdravú potravinu nie je totiž úplne jednoduché. "Potraviny, ktoré sú dostupné na trhu pre spotrebiteľa, musia byť podľa súčasne platnej legislatívy zdravotne bezpečné a kvalitné,“ hovorí vedúca Sekcie ochrany a podpory zdravia v oblasti životného a pracovného prostredia Úradu verejného zdravotníctva Iveta Trusková. Ide pritom hlavne o toxikologické riziká pre zdravie.

Daň na cukor neprešla

Z hľadiska výživy existujú odporúčacie kritériá pre potraviny s ohľadom na minimalizovanie vplyvu niektorých rizikových faktorov pre zdravie, vysvetľuje Trusková. Tu sa už rieši nadmerný energetický príjem, obsah nasýtených tukov či pridávané cukry a soľ. U nás na to máme takzvané Odporúčané výživové dávky pre obyvateľov SR. Tie uvádzajú výživové požiadavky na nastavenie výživových látok v celodennom príjme podľa veku, pohlavia a fyzickej záťaže. Iné sú pre škôlkara, iné pre ťažko či ľahko pracujúceho dospelého.

Podľa európskej legislatívy je možné na obaloch potravín uvádzať aj tvrdenie, že potravina má pozitívne výživové vlastnosti, vysvetľuje Trusková. Teda napríklad označenie nízkoenergetický môže výrobca použiť, ak výrobok neobsahuje viac ako 40 kilokalórií na sto gramov pri tuhých potravinách. Pri nápojoch je norma prísnejšia. Táto legislatíva dovoľuje podľa Truskovej použiť aj zdravotné tvrdenie – napríklad označenie živých kultúr v jogurtoch.

Naposledy sa o ozdravenie jedálnička Slovákov pokúsil Inštitút finančnej politiky pri rezorte financií (IFP), keď prišiel s nápadom na daň z cukru. Podľa prepočtov inštitútu totiž jeden dospelý obyvateľ spotrebuje ročne v priemere takmer 50 kilogramov cukru – teda skôr vypije. Za nadmernou konzumáciou bieleho prášku sú totiž sladené nápoje. Výsledkom je, že Slovensko tučnie. Liečba obezity a ostatných chorôb vyjde ročne na 90 až 245 miliónov eur, tvrdí IFP. Vyšplhať sa však môže až na 700 miliónov eur na rok.

Riešenie by mohlo byť podľa analytikov zavedenie dane z cukru. Tú by mohli platiť výrobcovia či dovozcovia – tí by si následne rozmysleli, na koľko svoj produkt osladia. Vo svete nejde o žiadnu novinku. Za cukor sa navyše platí v Mexiku či vo Veľkej Británii. Návrh však úspech nemal. Rezort financií zavedenie tejto dane zatiaľ nepripravuje. Kritici daň na cukor znosili pod čiernu zem. Išlo by podľa nich totiž len o ďalší návrh ťahajúci peniaze z vreciek spotrebiteľov, bez výraznejšieho dopadu na zdravé stravovanie.

© Autorské práva vyhradené

94 debata chyba
Viac na túto tému: #dane #Potraviny #DPH #sociálny balíček