Nižšiu daň z platov blokujú mestá

, 03.07.2019 06:00

Viac ako dva milióny pracujúcich na Slovensku čaká na to, ako sa skončí súboj vlády a samospráv. Ak sa presadí koalícia s poklesom daní, zamestnanci si platovo polepšia. Ak teraz zamestnanec s hrubým platom tisíc eur mesačne platí daň z príjmu 102 eur, od januára by platil o 8 eur menej a o danú sumu by sa mu zvýšil čistý plat. Z výnosov z daní z príjmu však žijú aj mestá. Tie by, naopak, získali menej. V postoji samospráv je však v skutočnosti určitá miera falošnosti. Vďaka rastu platov a lepšiemu výberu daní totiž inkasujú mestá a obce za posledné roky stovky miliónov eur navyše.

Navyše aj po poklese daní z platov, ktorý uberie mestám desiatky miliónov eur, budú mať vďaka rastu ekonomiky a miezd obce a mestá stále oveľa viac peňazí ako rok predtým. Kriticky sa ku koaličnému návrhu z dielne strany Most – Híd postavili paradoxne tam, kde majú peňazí najviac. Primátor Bratislavy Matúš Vallo, ktorý pripravuje pre Bratislavčanov aj dane za parkovanie, pokles daní pre pracujúcich odmieta. "Návrh zákona na zvýšenie nezdaniteľného základu dane, ktorý navrhuje strana Most – Híd, bez ďalších finančných kompenzácií výrazne uškodí samosprávam a zvlášť Bratislave,“ vysvetľuje hovorca bratislavského primátora Peter Bubla.

V prípade prijatia návrhu bude mať totiž mestský rozpočet ročný výpadok z príjmov 12 miliónov eur. "Z pohľadu mesta Bratislava je to prakticky celá zimná údržba,“ zopakoval Bubla primátorove slová. Po nešťastnej chodníkovej novele tak ide podľa neho o ďalší zákon z dielne Mosta – Híd, ktorý mestu berie financie.

Most-Híd si však za zvýšením nezdaniteľného minima stojí. "Nechápem tú hystériu, ktorú vyvolávajú niektorí predstavitelia samospráv,“ povedal jeden z navrhovateľov novely poslanec Mosta – Híd Tibor Bastrnák. Obce a mestá idú podľa neho proti vlastným obyvateľom.

Predseda strany Most-Híd Béla Bugár.
Predseda strany Most-Híd Béla Bugár.
(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)
Autor: Robert Hüttner, Pravda

Bastrnák samosprávam odkázal, že si majú spomenúť, že neprotestovali, keď im štát administratívnymi opatreniami zvyšoval príjmy. Ako napríklad zvýšením príplatkov za prácu v noci a cez víkendy či sviatky, ktoré zvýšili príjmy samospráv o 125 miliónov eur. Vyššie nezdaniteľné minimum síce obciam a mestám ukrojí 135 miliónov eur, no ich príjmy stále medziročne porastú o 90 miliónov eur.

Na výpadok príjmov pre obce a mestá upozorňuje Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). To odmietlo na svojom sneme v máji chystané návrhy, ktoré zvýšia odpočítateľné položky alebo znížia základ dane z príjmov daňovníkov, ktorými sú fyzické osoby.

Primátor Bratislavy Matúš Vallo.
Primátor Bratislavy Matúš Vallo.
(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)
Autor: Ivan Majerský, Pravda

Príjmy na daniach pritom obciam a mestám posledné roky rastú. Ekonomike sa totiž darilo a z rastúcich platov sa tak vyzbieralo viac na daniach. Kým pred štyrmi rokmi putovalo samospráve necelých 1,5 miliardy eur, o rok to už bolo 1,67 miliardy eur. Od roku 2016 putuje 70 percent peňazí vyzbieraných na daniach do samosprávnej kasy. Zvyšok dostanú župy. V tomto roku to má byť pre samotné obce a mestá 2,18 miliardy eur. Budúci rok by to malo byť takmer 2,35 miliardy eur. Ďalšie príjmy majú obce z miestnych daní – medzi nimi aj z dane z nehnuteľností. Práve sadzby týchto daní mnohé v tomto roku zvyšovali.

V tomto roku by podľa prepočtov v schválenom štátnom rozpočte pre tento rok mali obce hospodáriť s prebytkom 234 miliónov eur. Župy mali mať o 122 miliónov eur viac.

Vysoké platy prajú obciam

Výrazne okresať by výber daní od pracujúcich nemalo ani spomalenie ekonomiky. Ukazuje to najnovšia daňová prognóza z dielne Inštitútu pre finančnú politiku (IFP) pri rezorte financií.

"Zatiaľ čo odhad za rok 2018 znižujeme len mierne, na aktuálny rok odhadujeme pokles o 35 miliónov eur,“ píše IFP. V ďalších rokoch sa pokles podľa ich odhadov prehlbuje na takmer 170 miliónov. Rok na to počítajú s výpadkom vo výške 98 miliónov eur. Nové legislatívne opatrenia znižujú podľa IFP daňovú prognózu o 97 až 147 miliónov eur. Najviac ukrojil zrušený osobitný odvod z čistého obratu reťazcov v apríli tohto roka. Vláda tak urobila po pozastavení opatrenia z Bruselu.

Výber daní zo zárobkov zamestnancov by sa však veľmi prepadnúť nemal. "Plnenie daní z príjmu fyzických osôb zo závislej činnosti opätovne prekonáva rast mzdovej bázy, čo zvyšuje prognózu na celom horizonte,“ píšu analytici IFP.

Za lepším výnosom stojí takzvaný fiscal drag – teda situácia, keď sa zvyšuje priemerné zdanenie ľudí aj bez zmeny legislatívy z dôvodu rýchlejšieho rastu priemerných miezd ako zložiek daňovo-odvodového systému. Jednoducho povedané, platy rastú, no to, čo si ľudia môžu z daní odrátať, zostáva nezmenené. Takáto situácia sa pri výbere daní posledné roky opakovala. Platy totiž rástli rekordne, no nezdaniteľné minimum sa menilo len kozmeticky. Vplyv previsu daní odhaduje IFP v najbližších rokoch na 50 miliónov eur.

To, koľko si môžeme z daní odrátať, závisí totiž od výšky životného minima. To posledné dva roky stúplo o niečo vyše 10 eur. Od začiatku júla sa zvyšuje o 5,13 eura na 210,20 eura. Budúci rok si tak ľudia budú môcť z daní odpočítať 4 035,84 eura bez schválenia novely z dielne Mosta – Híd. Ak novela prejde, išlo by dokonca o 4 414,20 eura. Oproti tomuto roku má ísť o nárast o 476,85 eura.

Pôvodné plány boli smelšie

Most – Híd už svoj pôvodný návrh po kritike od Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) okresal. Podľa rady mohol návrh ohroziť rozpočtové ciele Slovenska. Pôvodne sa totiž rátalo so znižovaním nezdaniteľného základu dane aj v druhom kroku. Od roku 2021 tak malo ísť až na 22,7 násobok životného minima. Z dani by sa tak dalo odpočítať okolo 4 655 eur.

Ani umiernené nezdaniteľné minimum však analytikov rady nenadchlo. Opatrenie by v strednodobom horizonte malo negatívny vplyv na saldo verejnej správy vo výške 0,1 percenta hrubého domáceho produktu, argumentuje rada – vypadlo by tak okolo 136 miliónov eur. Príjmy štátnej kasy by podľa prepočtov RRZ stúpli o 13 miliónov eur na vyššom výbere DPH. Obce by však prišli o 149 miliónov eur na daniach.

V hre je ešte stále aj zmiernenie návrhu na septembrovej schôdzi parlamentu. Podľa dohody v koalícii sa totiž opatrenia musia zmestiť do prísneho limitu sociálneho balíčka 500 až 550 miliónov eur.

Z tejto sumy však už poslanci odklepli dvojnásobný vianočný príspevok pre penzistov – ten ukrojí okolo 150 miliónov eur. Počítať treba aj so sumou 100 eur pre rodičov prvákov už v tomto roku v septembri. Ďalších 145 miliónov eur pôjde na zvýšenie rodičovského príspevku. V hre je aj zníženie dane z príjmu z 21 na 15 percent pre firmy s obratom do stotisíc eur. Výpadok je odhadovaný na 90 miliónov eur. Zostáva tak okolo 50 miliónov eur. Do nich sa však musí zmestiť ešte zníženie dane z pridanej hodnoty na zdravé potraviny, nižšia sadzba na printové médiá, športové poukazy či oslobodenie od koncesionárskych poplatkov pre penzistov a ľudí v núdzi.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#dane #samospráva #ZMOS #matúš vallo #nezdaniteľná časť
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku