„Akceptujeme rozhodnutie Lagardovej, ktorá sa dočasne vzdala svojich povinností v MMF počas nominácie,“ uviedlo predstavenstvo fondu. „Máme plnú dôveru v prvého zástupcu generálnej riaditeľky Davida Liptona ako šéfa MMF,“ doplnilo.
Lagardová v utorok oznámila, že po nominácii na post prezidentky ECB „dočasne“ odstúpi zo svojej funkcie v globálnej finančnej inštitúcii.
Lídri Európskej únie (EÚ) sa v utorok dohodli na obsadení najvyšších pozícií v bloku, politických aj ekonomických, vrátane nominácie Lagardovej, ktorá vystrieda šéfa ECB Maria Draghiho. Jeho osemročné funkčné obdobie sa končí v novembri.
Nominácia znamená, že Lagardová odstúpi z postu generálnej riaditeľky MMF dva roky pred koncom jej druhého päťročného funkčného obdobia. To odštartuje hľadanie jej náhrady.
Predstavenstvo fondu sa stretlo ešte v utorok a vymenovalo Američana Liptona, hlavného zástupcu Lagardovej, za dočasného riaditeľa inštitúcie.
Podľa tradícií inštitúcie, založenej po druhej svetovej vojne, MMF od jeho vzniku vždy viedol Európan a Američan bol na čele Svetovej banky.
V roku 2011, keď sa šéfkou fondu stala Lagardová, došlo prvýkrát k otvorenému procesu výberu vedenia MMF, v rámci ktorého mohol každý člen predstavenstva alebo zástupca krajiny navrhnúť kandidáta. Lagardová v procese „zvíťazila“ nad Agustínom Carstensom, vtedajším šéfom mexickej centrálnej banky. Získala si uznanie za to, ako viedla MMF počas globálnej finančnej krízy.
„Bola fantastickou veľvyslankyňou fondu, dokázala predať svoje myšlienky a bola veľmi dobrá v komunikácii,“ povedal Mark Sobel, bývalý predstaviteľ amerického ministerstva financií a predseda fóra menových a finančných inštitúcií.
Lagardová má podľa neho skúsenosti s menovou politikou, aj keď nikdy neviedla centrálnu banku. Jej druhé funkčné obdobie sa zhodovalo s nástupom amerického prezidenta Donalda Trumpa a konfliktmi medzi veľkými svetovými ekonomikami pre obchod, ktoré bývalá francúzska ministerka financií označila za hlavnú hrozbu pre svetové hospodárstvo.