Slovensku chýbajú klimatické ambície, odkázal Brusel

Únia chce byť ambicióznejšia vo svojich zelených cieľoch. Odkázala to aj členským krajinám, po tom, čo si prešla ich národné energeticko-klimatické plány do roku 2030.

09.07.2019 10:00
debata (15)

V júni dostalo Slovensko hodnotenie svojho návrhu z dielne rezortu ministra hospodárstva Petra Žigu. Na zapracovanie bruselských pripomienok má čas do decembra tohto roka. Vtedy má byť už na stole konečná verzia. Európska komisia bola pri posudzovaní plánov členských krajín mierna a jednotlivé návrhy nebodovala. Krajinám zaslala len námietky. Tie by už v poopravených verziách Národných energeticko-klimatických plánov (NECP) mali byť zapracované.

"Pracovná verzia NECP bola vypracovaná v júni až novembri 2018, a preto nemohla obsahovať informácie, ktoré sa stali známe až neskôr,“ obhajuje slovenský návrh hovorca ministerstva hospodárstva Maroš Stano.

Dostať by sa do plánu tak malo zvýšenie zelenej energie aspoň na 24 percent do roku 2030, pridať na ambíciách ohľadne energetickej efektívnosti a úspor. Ale aj zoznam energetických dotácií s plánmi na ich zastavenie.

"Po posúdení a diskusii k odporúčaniam komisie členské štáty buď zohľadnia odporúčania, alebo v opačnom prípade zverejnia dôvody, prečo tak neurobili,“ hovorí Stano. Novú verziu má ministerstvo vypracovať do konca roka.

Vo finálnej verzii dokumentu budú však už podľa Stana obsiahnuté aktualizované údaje z Environmentálnej stratégie 2030, ktorú schválila vláda vo februári tohto roka. Tá už definuje aj nové ciele v klimatickej oblasti – teda, že Slovensko zníži emisie skleníkových plynov v sektoroch obchodovania s emisiami o 43 percent a mimo týchto sektorov minimálne o 20 percent oproti roku 2005. Do finálneho textu bude zapracovaný aj Akčný plán rozvoja elektromobility, dodáva Stano. Dostať sa tam má už aj Akčný plán transformácie regiónu horná Nitra.

Európska komisia však vyčítala slovenskému plánu aj nedostatok ambícií. „Pre Slovensko to znamená určiť cieľ pre energetickú efektívnosť na úrovni 32,5 percenta a pre obnoviteľné zdroje energie aspoň na 24 percent do roku 2030,“ hovorí koordinátor občianskeho združenia Priatelia Zeme-CEPA Juraj Melichár. Práve bruselské odporúčania môžu byť podľa neho dobrým odrazovým mostíkom pre dokončenie Slovenského energetického a klimatického plánu. A to tak, aby bol v súlade s Parížskou dohodou.

Takmer na chvoste únie

Ešte horšie obstálo Slovensko v hodnotení ekologických expertov pre Európsku nadáciu pre klímu. Len jedno miesto zachránilo náš energetický a klimatický plán od poslednej priečky. Odborníci náš návrh nešetrili. Výsledkom je 12,5 bodu a predposledné miesto zo všetkých štátov únie.

Materiálu vyčítali aj to, že Žigovi ľudia v ňom nesprávne zapracovali hlavný cieľ Parížskej dohody. Chýba tak záväzok obmedziť oteplenie o 1,5 °C. Dokument len nesprávne a neúplne spomína cieľ udržať globálne otepľovanie pod hranicou 2 °C. V návrhu chýba aj transformácia regiónu hornej Nitry – teda ukončenie podpory pre elektrinu vyrobenú z domáceho uhlia a útlm ťažby.

"Hodnotiace kritériá, ktoré si autori zvolili, odrážajú skôr ich subjektívne predstavy a názory, preto rozhodne nie sú reálnym odrazom toho, ako jednotlivé texty spĺňali požiadavky Európskej komisie,“ tvrdí Stano. Pri tomto hodnotení nebol podľa neho objektívne zohľadnený obsah slovenskej pracovnej verzie NECP.

Slabšie hodnotenie od nás však malo v očiach expertov len Slovinsko – a to 3,2 bodu. Na čele rebríčka je len s 52,4 bodu Španielsko, nasleduje Francúzsko so 46,9 bodu. Tretie bolo Grécko so 44,2 bodu. Priemerné európske skóre bolo 29 bodov.

Pred zmenami neutečieme

Dosiahnuť však ambicióznejšie energetické a klimatické ciele nie je jednoduché. Slovensko nielenže plytvá energiami, ale aj málo recykluje. Pokrivkávame aj vo využívaní zelených zdrojov energie. „Ak Slovensko vybuduje dostatočné kapacity pre šetrenie energiami na miestnej úrovni a pokryje vlastnú spotrebu miestnymi udržateľnými obnoviteľnými zdrojmi energie, môžeme zvýšiť vlastnú sebestačnosť a odolnosť pred dosahmi medzinárodných hospodárskych kríz,“ hovorí Melichár. Výsledkom by podľa neho bola nižšia závislosť od dovozu jadrového a fosílnych palív.

„Riešenie klimatickej krízy sa musí stať oveľa vyššou prioritou, akou bolo riešenie hospodárskej krízy, pretože ide o prežitie nás, našich detí a vnúčat,“ upozorňuje Melichár. Klimatická hrozba je podľa neho aj príležitosťou vybudovať spravodlivejšiu spoločnosť, v rámci ktorej by sme mali čistejšie ovzdušie, zdravšie potraviny a mohli si vyrábať energiu z vlastných obnoviteľných zdrojov energie. K tomu môžu výrazne prispieť fondy EÚ, ktoré by zohľadnili klimatické potreby, dodáva Melichár.

Pozitívne hodnotí Melichár to, že v Envirostratégii z dielne rezortu životného prostredia sme sa už zaviazali znížiť emisie v sektoroch budov, dopravy, odpadov a poľnohospodárstva o 20 percent do roku 2030. A tiež vypracovať a schváliť kritériá udržateľného využívania všetkých obnoviteľných zdrojov energie. Rovnako víta aj chystaný útlm ťažby a spaľovania uhlia na výrobu elektriny do roku 2023 . „Akčný plán transformácie hornej Nitry v aktuálnom znení poskytuje dobrý základ pre ďalšie plány spravodlivého prechodu tohto regiónu od závislosti od uhoľných dotácií,“ hovorí Melichár. Kladne vidí aj to, že Slovensko sa prihlásilo k spravodlivej transformácii na klimaticky neutrálnu spoločnosť do roku 2050.

Čo chce od nás Brusel

  • výrazne zvýšiť úroveň ambícií na rok 2030 na podiel energie z obnoviteľných zdrojov vo výške aspoň 24 percent,
  • zintenzívniť úsilie o dosiahnutie cieľa EÚ na rok 2030 v oblasti energetickej efektívnosti,
  • konkretizovať opatrenia na podporu cieľov energetickej bezpečnosti v oblasti diverzifikácie a znižovania energetickej závislosti vrátane opatrení na zabezpečenie flexibility a dlhodobých dodávok jadrových materiálov a paliva,
  • vytvoriť zoznam všetkých energetických dotácií, najmä vrátane dotácií na fosílne palivá, a prijatých opatrení, ako aj plánov na ich postupné ukončenie.

ZDROJ: Odporúčanie Európskej komisie

15 debata chyba
Viac na túto tému: #ekológia #zelená energia #klimatická zmena