Bohatých rokov už bude len pár, diaľnice by zmiernili recesiu

, 19.07.2019 12:00
šiesty most Dunaj, obchvat Bratislavy
Výstavba diaľnic môže zmierniť recesiu. Autor: ,

Spomalenie Nemecka, brexit či nedoriešená obchodná vojna. O tom, že slovenská ekonomika brzdí, už niet pochýb. O začiatku krízy sa však ešte hovoriť nedá.

Podľa analytika spoločnosti Finlord Borisa Tomčiaka ide len o očakávané spomalenie ekonomického rastu po sérii veľmi bohatých rokov.

"Slovensko bude minimálne ďalšie dva roky nadpriemerne bohatnúť a príjmy domácností a firiem sa budú zvyšovať,” hovorí. Odporúča preto vláde investovať do dobudovania infraštruktúry a do posilnenia školstva, vedy a výskumu. Ak by v roku 2021 prišla recesia, vysvetľuje analytik, tak práve kvalitná infraštruktúra a vzdelaní obyvatelia pomôžu našej ekonomike k rýchlemu zotaveniu.

"Ak budeme brať do úvahy horizont 10, 15 či 20 rokov, tak slovenská ekonomika bude určite expandovať a ľudom sa zvýšia príjmy,” hovorí Tomčiak. Krátkodobo však, teda na jeden až dva roky, sa môže ekonomický rozmach spomaliť či môže prísť aj recesia, vysvetľuje.

V tomto a budúcom roku však bude ekonomický rast pokračovať, hoci bude pomalší oproti predchádzajúcemu obdobiu, tvrdí Tomčiak. Vidí za tým nielen brzdenie ekonomiky v západnej Európe, ale priblíženie Slovenska k svojmu potenciálu. Miera nezamestnanosti je totiž podľa Tomčiaka už teraz rekordne nízka a mnoho firiem sa sťažuje na nedostatok pracovných síl.

To, že Slovensko spomaľuje, priznal v revidovanej júnovej makroprognóze aj Inštitút finančnej politiky pri rezorte financií. Ide tak už o druhé zníženie odhadov budúceho rastu. Ekonomický rast má podľa najnovších odhadov zvoľniť na 3,5 percenta v tomto roku. V budúcom klesne na 3,4 percenta. Ešte vo februári sa počítalo so štvorpercentným rastom pre tento rok.

Oproti krajinám západnej Európy by však mal byť podľa Tomčiaka rast hrubého domáceho produktu Slovenska vyšší. To ostatne ukázala aj najnovšia bruselská makroprognóza. Výkon našej ekonomiky spomalí podľa nej na 3,6 percenta, v tom budúcom až na 3,3 percenta. Zmierni sa aj rast cien – a to o jednu desatinu na 2,4 percenta. Prudšiemu spomaleniu inflácie bude brániť situácia na trhu práce a rast platov. Nadol však išli aj budúcoročné odhady komisie pre úniu, a to o jednu desatinu percenta na 1,6 percenta oproti jarnej makroprognóze.

Čo sa v ekonomike očakáva tento rok?
Inflácia meraná CPI (medziročný rast v %) 2,5
Hrubý domáci produkt (medziročný rast v %) 3,3
Miera nezamestnanosti (%) 5,9
Nominálne mzdy (medziročný rast v %) 6,7
Rast zamestnanosti (medziročný rast v %) 1,2
ZDROJ: NBS

Len koniec jedného ekonomického cyklu?

Zdá sa tak, že aktuálny ekonomický vrchol má Slovensko za sebou. "Bolo jasné, že tempo rastu z roku 2018 nemôže Slovensko tento rok udržať. Spomaľovanie Nemecka, od ktorého sú stredoeurópske ekonomiky závislé, je očividné,“ hovorí analytik spoločnosti NextFinance Jiří Cihlář. Minulý rok si krajina pripísala 4,3 percenta. V tomto roku sa podobný vývoj už nezopakuje. To, o koľko naša ekonomika spomalí, bude závisieť práve od situácie v Nemecku a eurozóne, dodáva analytik. Berlín už totiž očividne bojuje s dosahmi spomalenia svetového hospodárstva.

"To bude do veľkej miery závisieť od toho, ako dlho potrvá napätie v globálnom obchode, ako rýchlo sa podarí vyriešiť brexit, alebo ako veľmi bude eurozónu strašiť taliansky dlh,“ hovorí Cihlář. Nedá sa tak vylúčiť ani ďalšie znižovanie odhadov nášho rastu, dodáva.

Stále však nemožno podľa neho hovoriť o kríze. "Pre definitívne odštartovanie krízy je potrebná ešte rozbuška – niečo, čo by napríklad spustilo výpredaje na akciových trhoch,“ hovorí Cihlář. Takáto situácia však nie je ďaleko, upozorňuje – naznačuje to aj viac ako desaťročný rast americkej ekonomiky.

Slováci začali sporiť

Okrem situácie vo svete však rastu nateraz nepraje ani domáci dopyt. Ten rástol začiatkom tohto roka len mierne. Podľa údajov Štatistického úradu rástla spotreba v prvom štvrťroku medziročne len o jedno percento. Medzikvartálne dokonca stagnovala. To sa stalo prvýkrát od roku 2013, upozorňuje analytička Poštovej banky Jana Glasová.

"Dôvodom takého stavu bola aj vyššia tendencia sporiť zo strany domácností,” hovorí. A to aj napriek tomu, že rastie nielen zamestnanosť, ale aj mzdy.

Ani ona tak nevylučuje ďalšie revízie prognóz rastu našej ekonomiky. Glasová odhaduje v tomto aj v budúcom roku rast okolo 3,5 percenta. "Určité spomalenie ekonomického rastu, predovšetkým krátkodobé, by naše hospodárstvo malo zvládnuť bez výraznejších strát,“ hovorí.

Závisieť však viac ako od domácej situácie bude od vývoja globálnej i európskej ekonomiky. Zaváži aj spomaľovanie Číny. "To vo veľkej miere závisí od obchodného sporu medzi Washingtonom a Pekingom, kde aktuálne nastalo dočasné prímerie,“ hovorí Glasová. V prípade, že by sa podarilo dosiahnuť dohodu, možno podľa nej očakávať pozitívny vplyv aj na rast svetovej ekonomiky. V opačnom prípade môže dochádzať k spomaľovaniu svetového HDP, čo neobíde ani Slovensko.

Práve od situácie vo svete závisí aj vývoj v Nemecku, ktoré je najväčším obchodným partnerom pred domáce automobilky. "Ak nemecká ekonomika šliapne na brzdu, prejaví sa to aj v spomalení slovenskej ekonomiky,“ hovorí Glasová. Ďalším faktorom je situácia okolo brexitu a možné zavedenie ciel na dovoz automobilov.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#ekonomika #Slovensko #diaľnice #recesia #HDP
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku