Klíma prepisuje pranostiky

, 23.07.2019 06:00
kombajn
Kombajny sú pri žatve zahalené v kúdoloch prachu. Autor: ,

Slovensko čelí veľkej klimatickej zmene. Rukolapným dôkazom sú mimoriadne rozkolísané tohtoročné úrody obilia. Charakter počasia sa evidentne mení a spolu s ním aj správanie všetkých živých organizmov. Polia čelia inváziám hrabošov, ale aj útoku prv neznámych patogénov. Krajina musí zásadným spôsobom zmeniť prístup k hospodáreniu na pôde, uvedomujú si to vedci aj poľnohospodári.

Keď v chladnom máji napršalo vyše sto milimetrov vody na štvorcový meter, všetci si spomenuli na pranostiku studený máj, v stodole raj. Lenže aktuálna žatva nepotvrdzuje dávnu skúsenosť predkov, ktorá sa opierala o iný priebeh počasia, než zažíva Slovensko v posledných desaťročiach. Hektárové úrody vo viacerých regiónoch klesli oproti vlaňajšku, a to nebol extra rok, aj o tonu či dve, inde sú, naopak, dobré.

Čo sa vlastne stalo? Je za všetkým azda len nevyspytateľný režisér počasie alebo aj neadekvátna či oneskorená reakcia spoločnosti, teda štátu a, samozrejme, poľnohospodárov na meniace sa zrážkové a teplotné pomery?

Ľudstvo sa ocitlo v turbulentnej perióde vývoja planéty. V júni, keď mala začať kvapkať povestná 40-dňová Medardova kvapka, obliala Slovensko nevídaná vlna horúčav. Bol to najteplejší jún od začiatku meraní v roku 1880, oznámili Američania.

Po máji sa edalo uvažovať, že obilniny sú zachránené, ale na mnohých miestach do hry nečakane vstúpili hlodavce.
Profesor Bernard Šiška

Platnosť tohto tvrdenia potvrdil aj slovenský klimatológ Pavel Faško zo Slovenského hydrometeorolo­gického ústavu. V júni sa teploty odchýlili od normálu rokov 1981 až 2010 o viac ako 5 stupňov Celzia. Také niečo tu ešte nebolo, veľkú plusovú odchýlku zaznamenali nielen na juhu, ale aj v najchladnejších oblastiach na severe Slovenska.

Kráčame v ústrety katastrofe? Profesor Bernard Šiška, ktorý sa celoživotne zaoberá na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre vzťahom klímy a hospodárenia na pôde, hovorí, že jedno je isté: „Krajina je čoraz bližšie k dramatickým zmenám a mala by na ne čím skôr primerane reagovať.“

Kto a čo ukrojilo z úrody

Podľa fenologických analýz skúmajúcich jednotlivé fázy vývoja vegetácie vedci na SPU zistili, že rastliny sa rozbiehajú do života oveľa skôr ako v nedávnej minulosti. Šiška upozorňuje na zhruba desaťdňový rozdiel.

Z tohto pohľadu by bol poľnohospodárom viac pomohol studený a vlhký apríl ako nadpriemerne vlhký a chladný máj. Ten bol naozaj studený. Farmár Zdenek Černay zo Senca hovorí, že na jednej strane bol problém kvôli rozmočeným poliam zasiať osivovú kukuricu, a na druhej už vzídené porasty nerástli, pretože teplomilnej plodine bolo zima.

Pozrime sa teraz na úrody obilnín. Tie na Slovensku kolíšu od zhruba tri a pol tony až do osem ton priemerne z hektára. Tento obrovský rozptyl hovorí o lokálne rozdielnych zrážkach, miestami extrémnom výskyte hrabošov, ktoré zdecimovali úrodu o 50, ba aj neuveriteľných 100 percent, ale tiež o rozdielnej kultúre hospodárenia na pôde.

Takýto obraz poskytujú regióny západného Slovenska, ktoré je najväčšou obilnicou krajiny. Na seneckom výbežku Podunajskej nížiny zobral farmár Zdenek Černay od 3,7 tony pšenice do 5,6 tony priemerne z hektára. Prvá úroda bola z polí, kde nedokázal dočiahnuť so závlahou, druhá zo zavlažovaných ho­nov.

Na tvári sa mu zračilo sklamanie. Hrozí sa predstavy, čo spôsobí šnúra tropických horúčav z prelomu tohto a budúceho týždňa v porastoch cukrovej repy. Tam, kde zavlažuje, repa prežíva, ale na 50 hektároch bez závlahy má porast listy zoschnuté na tabak. A pustili sa doň smädné hraboše, ktoré obžierajú buľvy repy.

Černay je hospodár, ktorého netreba povzbudzovať k využívaniu závlah. Bežia nonstop 24 hodín od jari do jesene. Ich denný výkon je sto hektárov a náklady na to 5-tisíc eur. „Ak nezavlažím, nič nedopestujem,“ zhŕňa dlhoročnú skúsenosť farmár, inak špičkový pestovateľ cibule a zemiakov. Vraví, že vzhľadom na stupňujúce sa riziko reálne zvažuje, či pôdu na časti výmery, ktorú nedokáže zavlažiť, má vôbec zmysel obrábať. „Bez vody niet úrody, spoliehať sa na prírodné zrážky sa stáva hazardom,“ vraví Černay.

V pamäti rýchlo prelistuje posledných desať rokov. Naráta päť suchých až extrémne suchých ročníkov, pričom tri posledné, teda roky 2017, 2018 a 2019 vystupňovali deficit zrážok. Klimatológ Pavel Faško usudzuje, že novým momentom, ktorý priniesla klimatická zmena, je práve oná nepriaznivými rokmi po sebe nasledujúca gradácia nedostatku nebeskej vlahy.

Kým v starých dobrých časoch po zrážkovo chudobných rokoch prichádzali ročníky dorovnávajúce úbytok vody v pôde, teraz horúčavy sprevádzané nerovnomerne rozloženými zrážkami úbytok vody z predchádzajúcich rokov ešte zvyšujú. Práve to robí podnikanie na pôde čoraz rizikovejším.

Stará dobrá orba

Čo s tým robiť? Kto má závlahy, môže sa oprieť o ich záchranársky potenciál, hoci ako pripomína Peter Andráš, odborník na závlahy, dobrý hospodár ako Zdenek Černay ich využíva najmä na dlhodobú stabilizáciu úrod.

Lenže v istom okamihu, keď deficit prekročí všetky únosné medze, sa závlaha mení takmer na resistutačnú jednotku. Slovensko však využíva závlahy už len sporadicky, pretože v priebehu 30 rokov systém vybudovaný v 60. až 80. rokoch na ploche 320-tisíc hektárov zostarol a technologicky sa neobnovoval. Aj preto z neho zostalo len torzo.

Nečudo, že prakticky celé poľnohospodárske územie Slovenska závisí od milosti a nemilosti matky prírody. „V situácii, keď sa prestali dodržiavať osevné postupy, ktoré malo slovenské poľnohospodárstvo dobre prepracované, sa začal rodiť nielen pokles produkcie, ale aj úrodnosti pôdy,“ zhrnul do skratky vývoj v posledných troch desaťročiach profesor Bernard Šiška.

Nič však, ako upozorňuje Šiška, nie je priamočiare. Tvrdí, že „dochádza celkom jednoznačne k disharmónii bežných cyklov a výška úrody sa nedá stanoviť len podľa toho, ako sa správa počasie. Po máji sa dalo uvažovať, že obilniny sú zachránené, ale na mnohých miestach do hry nečakane vstúpili hlodavce. Nastala súhra okolností, ktorá nahrala ich premnoženiu a pre mnohé podniky má dramatické dôsledky v podobe státisícových výpadkov tržieb za obilniny.“

Čo treba zmeniť, aby sa situácia o rok nezopakovala? Na to neexistuje jednoduchý recept. Mnohí odborníci hovoria o nevyhnutnosti obmedziť minimalizačné technológie a o nevyhnutnosti vrátiť sa k poctivej hlbokej orbe či prekyprovaniu.

Dva príklady za všetky. Farmár Ján Jelen z Novej Dediny hospodári v Levickom okrese na menej úrodných pôdach než je niva Hrona v dolnej časti okresu. A dosiahol osemtonovú úrodu ozimného jačmeňa, 6,7 tony jarného jačmeňa a 6,5 tony ozimnej pšenice. A jeho recept? Poctivá základná agrotechnika, citlivá výživa rastlín najmä tekutými hnojivami.

farmár Ján Jelen dobre oral, sial, hnojil a...
farmár Ján Jelen dobre oral, sial, hnojil a zožal napriek suchu od 6 do 7 ton zrna priemerne z hektára. Autor: Jozef Sedlák, Pravda

Alebo iný príklad poctivého gazdovania na pôde. Otec a syn Ivan a Maroš Gombárovci z okresu Nové Zámky v chotári Bardoňova pravidelne podrývajú pôdy. Robia to už dobrých 20 rokov. Nemajú tu nijaké závlahy, ale práve podrývanie umožnilo, aby ťažké pôdy prevzdušnili, a tie potom dobre hospodárili s vlahou. Zobrali po viac ako šesť ton pšenice z hektára, repka im dala 3,4 tony, hoci keby počasie bolo žičlivejšie, majú úrodu najmenej o jednu tonu vyššiu. Lenže inde majú úrody o tonu až dve nižšie. Práve to hovorí o rozdielnej úrovni obrábania pôdy.

Otec a syn Maroš Gombárovci. Pôdu pravidelne...
Otec a syn Maroš Gombárovci. Pôdu pravidelne podrývajú, úroda ich tohto roku nesklamala. Pšenica sypala po vyše 6 ton priemerne z hektára. Autor: Jozef Sedlák, Pravda

Štát nemôže stáť stranou

Profesor Šiška na margo toho poznamenáva, že slovenským poliam začína chýbať organická zložka. „Dôležité je zvýšiť organické zásoby uhlíka a vôbec organickej zložky v pôde, to je podľa mňa primárne.“ Dodáva, že k narušovaniam stabilného systému obrábania pôdy dochádza pomaly už 30 rokov a pôdy, ktoré boli využívané intenzívne, začínajú trpieť. V jeseni vidieť fľaky svetlej pôdy, ktorá stratila organickú hmotu.

V podmienkach hospodárenia zošnurovaného diktátom výnosnosti by si poľnohospodári pomohli, keby pracovali lepšie s odrodami jednotlivých plodín. Stávka na jednu výkonnú odrodu, hoci dala dva razy po sebe výborné úrody, môže v nasledujúcom roku priniesť totálny výbuch, všíma si profesor Šiška.

Pravdaže, poľnohospodári nespia. Novinkou reagujúcou na otepľovanie sa stalo vysievanie jarného jačmeňa na jeseň, jarinu teda sejú najmä na južnom Slovensku už ako oziminu. Keďže prišli teplé zimy, jačmeň bez ujmy prečká zimné obdobie. Lepšie hospodári s vlahou, a preto jarina zasiata ako ozimina dáva aj o tonu vyššie úrody.

Podnikaniu na pôde velí zisk, je to prirodzené, na to, aby sa podnik mohol rozvíjať, potrebuje si zarobiť. Lenže ako pripomína profesor Šiška „nejde a nemalo by ísť o úrodu za každú cenu, ale len za cenu, ktorá nepostihuje iný trvalejší faktor, a tým je úrodnosť pôdy“. Pôda je z hľadiska životného prostredia, nielen rastlín či zvierat, ale aj samotných ľudí napokon to najdôležitejšie, o čo sa musíme podľa Šišku starať.

„Iste, dotačná politika deformuje európsky trh, ale ocitáme sa v situácii, keď sa nebude dať spoliehať len na európske peniaze, ale musíme zvýšiť aj vlastný príspevok pre poľnohospodárstvo. Aj v tom je úloha štátu. Ak dokážeme sanovať rôzne škody v priemysle, prečo potom nie v poľnohospodár­stve?“ kladie otázku nie do vzdialenej budúcnosti, ale súčasnej aj najbližšej politickej reprezentácii profesor Bernard Šiška.

Video: Žatva je v plnom prúde, ale na viacerých miestach nie je čo žať. Pozrite si vo videu TV Pravda, ako to na poli vyzerá, keď myši a hraboše predbehnú kombajn.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#žatva #obilie #klima #úroda
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku