Nad vyrovnaným rozpočtom sa zmráka

, 24.07.2019 06:00
Ladislav Kamenicky
Bez šetrenia nebudú v najbližších dvoch rokoch rastúce daňové príjmy stačiť na pokrytie čoraz vyšších štátnych výdavkov. Pre ministra financií Ladislava Kamenického tak bude veľmi ťažké dosiahnuť vyrovnaný rozpočet už v roku 2019. Autor: ,

Vláda sa pravdepodobne už v najbližších mesiacoch bude musieť rozhodnúť, či chce vyrovnané hospodárenie, alebo zlepšovanie životnej úrovne občanov cez chystaný sociálny balíček. Nezávislá štátna inštitúcia určená na kontrolu štátnych výdavkov upozorňuje na príliš rýchle tempo zvyšovania štátnych výdavkov. Pri spomaľujúcom ekonomickom raste to môže byť obrovský problém, keďže na rozdiel od minulosti zvýšené výdavky nedokáže pokryť nárast daňových príjmov. Vláda pritom plánuje historický prvý vyrovnaný rozpočet dosiahnuť už v tomto roku.

V najnovšej analýze verejných financií Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje, že rýchly rast výdavkov je v rozpore s bruselskými pravidlami šetrenia. „Vzhľadom na identifikovanú výraznú odchýlku by mala vláda schváliť záväzný korekčný plán, ktorý by viedol k splneniu strednodobého rozpočtového cieľa v podobe štrukturálneho deficitu vo výške 0,5 percenta hrubého domáceho produktu najneskôr v roku 2020,“ povedal predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivan Šramko. Pre dosiahnutie tohto cieľa by mohli v najbližších dvoch rokoch vzrásť štátne výdavky priemerne najviac o 5,1 percenta. To však môže byť problém pri snahe o razantné zvyšovanie minimálnej mzdy, platov štátnych úradníkov a učiteľov.

Štátny rozpočet v budúcom roku počíta s minimálnym tabuľkovým platom štátnych úradníkov na úrovni 575 eur v hrubom. Zároveň predseda najsilnejšej vládnej strany Smer sa verejne vyslovil za snahu zvýšiť tohtoročnú minimálnu mzdu z 520 eur približne na 600 eur v hrubom. Okrem toho vládna SNS presadzuje pre firmy z ročným obratom 100-tisíc eur zníženie dane z príjmu zo súčasných 21 na 15 percent. Rovnako nízku daň z príjmu majú podľa predstáv národniarov platiť aj živnostníci. Most-Híd zas lobuje za zvýšenie nezdaniteľného minima. O týchto opatreniach má parlament rozhodnúť už na jeseň.

Historicky najnižší deficit Slovenska

Ak by Slovensko dodržiavalo v Bruseli dohodnuté pravidlá šetrenia, tak by podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť malo vyrovnaný rozpočet už vlani. Podľa údajov Európskeho štatistického úradu dosiahlo Slovensko minulý rok historicky najnižší deficit, na úrovni 0,7 percenta hrubého domáceho produktu (HDP).

Ministerstvo financií nevidí situáciu okolo minuloročného rozpočtu tak tragicky. A nesúhlasí ani s porušením v Bruseli dohodnutých pravidiel šetrenia. Za kritikou rozpočtu vidí rezort financií aj použitie inej metodiky. „Postup ministerstva financií zohľadňuje rovnako ako Rada pre rozpočtovú zodpovednosť národné špecifiká, ale zároveň je silnejšie previazaný s európskymi fiškálnymi pravidlami,“ uviedla Alexandra Gogová, hovorkyňa ministerstva financií. V rámci štandardného postupu zverejní ministerstvo financií podrobnejšie stanovisko k hodnoteniu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť začiatkom augusta, dodala Gogová.

Kameň úrazu okolo slovenského rozpočtu je v snahe o udržanie štrukturálneho deficitu na úrovni 0,5 percenta HDP. Tento ukazovateľ lepšie zobrazuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií, keďže ho neovplyvňujú mimoriadne príjmy z predaja štátneho majetku, extrémne lacných pôžičiek slúžiacich na chod štátu, či jednorazové opatrenia. V klube krajín platiacich eurom presadzuje vyrovnané rozpočty najmä Nemecko.

(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne) Autor: Pravda, Michal Braunsteiner

Šetrenie odmietajú Francúzi aj Taliani

Snahy o dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu podporoval aj francúzsky prezident Emmanuel Macron. Pokiaľ pri zvyšovaní spotrebných daní na pohonné hmoty tvrdo nenarazil na protestné hnutie žltých viest. Francúzsky prezident nakoniec ustúpil tlaku ulice a namiesto zvyšovania daní začal rozhovory o zvyšovaní minimálnej mzdy a zlepšovaní podmienok pracujúcich ľudí. Výsledkom je, že francúzsky dlh v absolútnych číslach predbehol problémové Taliansko a dosiahol 2 358,9 miliardy eur. To je takmer o 400 miliónov eur viac ako peňažný dlh Ríma, ktorý je na úrovni 2 358,5 miliardy eur. Na porovnanie, v prvých troch mesiacoch roka 2019 dosiahol peňažný dlh Slovenska 44,8 miliardy eur.

V pomere k výkonu ekonomiky dosahuje taliansky dlh 134 percent HDP, francúzsky 99,7 percenta HDP a slovenský 48,9 percenta HDP. Slovensko je na tom dokonca lepšie ako s vyrovnanými rozpočtami hospodáriace Nemecko. Celkový dlh Berlína tvorí až 61 percent HDP. V najlepšom stave má verejné financie Estónsko s dlhom 8,1 percenta HDP.

Podľa maastrichtských kritérií má byť celkový dlh krajiny maximálne 60 percent HDP. Pri dlhu na úrovni 134 percent HDP hrozí Taliansku bankrot v prípade, ak si investori budú za jeho dlhopisy pýtať úroky presahujúce 6 percent. Napriek tomu sa súčasnej talianskej vláde podarilo s Bruselom dohodnúť zvýšenie štátnych výdavkov. Tie budú použité na zavedenie základného príjmu pre najchudobnejších občanov a zníženie daní pre firmy.

VIDEO: Kažimír už ako guvernér NBS varuje vládu pred deficitom

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#deficit #ministerstvo financií #Rada pre rozpočtovú zodpovednosť #rozpočet 2019
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku