Africký mor ošípaných zasiahol už aj Slovensko

, 25.07.2019 12:49, aktualizované: 18:49
prasiatka, mor
Ak sa z nakazeného zvieraťa vyrobí mäsový výrobok, vírus tam dokáže prežiť takmer rok. Autor:

Africký mor ošípaných, ktorý vo veľkom likviduje chovy ošípaných od Číny po Belgicko, je už aj na Slovensku. Nebezpečnú nákazu veterinári diagnostikovali v okrese Trebišov v obci Strážne v blízkosti hraníc s Maďarskom. Na Slovensko sa mor tlačil tri roky od všetkých susedov. Podľa prvých indícií zlyhalo najslabšie ohnivko v reťazci - jeden zo stoviek či tisícok nedisciplinovaných malochovateľov.

Chovateľ štyroch ošípaných zo Strážneho nahlásil, že jedna z nich prestáva prijímať krmivo. K zvieratám privolal veterinárneho lekára. Prehliadka chorľavejúcej ošípanej ukázala zmeny na koži. Nasledoval odber krvi a jej vyšetrenie v špecializovanom diagnostickom ústave vo Zvolene. Odtiaľ prišla správa, ktorá potvrdila nepríjemnú predtuchu: Ošípaná vo váhe 140 kilogramov je nakazená africkým morom ošípaných. Ten už vo svete skosil milióny zvierat a postaral sa o rastúce ceny bravčového mäsa. To na Slovensku zdraželo už o desiatky percent. „Regionálna veterinárna a potravinová správa v Trebišove nariadila opatrenia na usmrtenie zvierat v chove súkromného chovateľa a vytýčila ochranné pásmo tri kilometre a súčasne desaťkilometrové pásmo dohľadu od ohniska nákazy,“ povedal pre Pravdu ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš.

V uzavretom desaťkilometrovom okruhu sa nesmú presúvať nijaké ošípané. Podľa zistení veterinárnej služby sa tu nachádza 320 ošípaných. Prevažne ide o drobné chovy, len šesť možno označiť za komerčné – dovedna sa v nich chová 212 ošípaných.

Pokiaľ ide o počet zvierat, ktoré sa ocitli v zóne najvyššieho ohrozenia, možno hovoriť o šťastí v nešťastí. Lenže skutočným nešťastím je fakt, že nákazu nezistili pri diviakoch ako vo všetkých okolitých krajinách, ale pri domácej ošípanej. To naznačuje, že malý farmár s najväčšou pravdepodobnosťou nedodržal pravidlá tzv. biosecurity.

Nebolo to nepoškvrnené počatie

Inkriminovaná farma s nákazou moru leží len 470 metrov od štátnej hranice s Maďarskom, kde žijú čriedy diviakov infikované africkým morom ošípaných. Otázkou je, ako sa mohlo nakaziť domáce prasa. Podľa profesora Bíreša sa ponúka vysvetlenie, že chovateľ mohol postlať ošípaným slamou z čerstvo vymlátených obilnín, v ktorej sa vyváľali diviaky, alebo im zošrotoval čerstvé obilie.

Niektorí slovenskí chovatelia ošípaných však prichádzajú s inou verziou, a to, či sa nablízku nepoľovalo. Ak bol úlovok kontaminovaný a cez pomyje ho skonzumovalo prasa, nešťastie bolo na svete. Verzií sa jednoducho ponúka veľa a ktovie ktorá z nich sa potvrdí. „Každopádne nešlo o nepoškvrnené počatie nákazy,“ sarkasticky podotkol jeden z profesionálnych chovateľov, ktorý nechcel byť menovaný.

Veterinári teraz prečesávajú v uzavretom pásme jeden chov za druhým. „Musíme mať istotu, že nenarazíme ešte na ďalšie ohnisko nákazy,“ povedal ústredný riaditeľ veterinárnej služby Jozef Bíreš.

Aký dôsledok bude mať prvý nález afrického moru ošípaných? Zatiaľ boli zlikvidované štyri ošípané, či ich bude viac, to ukážu previerky chovov. Oveľa horšia je však iná strata, Slovensko prichádza o povesť krajiny s vysokým chovateľským štandardom. Faktom totiž je, že sme Európskej komisii a Medzinárodnému úradu pre nákazy zvierat v Paríži museli nahlásiť, že nákaza na našom území sa neobjavila medzi diviakmi, ale zvieratami v domácom chove. A to je podstatný rozdiel.

Hovorí to o chovateľskom zlyhaní a tiež o úrovni kontroly. Od konca minulého roka na Slovensku platí, že ak chovateľ chová viac ako jednu ošípanú, teda už ak má v chlieve dve, považuje sa jeho chov za farmu a musí byť evidovaný v centrálnej evidencii zvierat. Podľa prvých zistení ide s najväčšou pravdepodobnosťou o chov, ktorý nebol zaregistrovaný v centrálnej evidencii hospodárskych zvierat.

Mnohí slovenskí drobnochovatelia nakupujú odstavčatá na trhoch a jarmokoch v Poľsku a Maďarsku. Zvieratá nenahlasujú, pretože to považujú, ľudovo povedané za buzeráciu, ale doviezť zviera z krajiny, v ktorej registrujú výskyt afrického moru ošípaných, je hazard.

Kto je v ohrození

Dnes na poludnie je pripravená tlačovka, na ktorej by veterinári mali priniesť viac podrobností k prípadu. Na otázku, kde kúpil chovateľ ošípané, mal včera povedať, že od drobnochovateľa. Zdá sa, že za zavlečením nákazy môže byť viacero fatálnych narušení základných chovateľských, ale aj administratívnych pravidiel.

Pykať za ne však nemusí len jedna drobná farma, na ktorej veterinári objavili africký mor ošípaných. Nákaza ohrozuje poctivých chovateľov. Podľa pravidiel EÚ síce krajina môže z oblastí nedotknutých morom naďalej exportovať. Slovensko je síce čistý dovozca bravčového mäsa, lenže polovicu z jatočných ošípaných musí porážať na poľských a maďarských bitúnkoch. Dokonca sa vyvážajú aj živé odstavčatá. V plnej nahote sa tak ukazujú všetky slabiny domácej výroby ošípaných.

„Teraz ide predovšetkým o to, aby Štátna veterinárna a potravinová správa zistila, aký je reálny stav a prijala účinné opatrenia na zamedzenie šírenia nákazy,“ povedal Rastislav Slocík z družstva Agrospol Boľkovce v okrese Lučenec, ktoré patrí k posledným veľkým chovateľom ošípaných na Slovensku. Už dávnejšie tam prijali nekompromisné opatrenia, ktoré majú zabrániť zavlečeniu nákazy do areálu podniku.

Ošetrovatelia ošípaných v boľkovskom družstve sa museli napríklad písomne zaviazať, že nechovajú vo svojich domácnostiach ošípané. Na farme zvýšili kontrolu ľudí, samozrejmosťou je dezinfekcia všetkých vozidiel vstupujúcich na farmu, ktoré prechádzajú brodom a ešte ich vystriekajú ochrannými dezinfekčnými prostriedkami.

Ešte pred tridsiatimi rokmi sa na Slovensku chovalo 2,5 milióna ošípaných. Teraz klesli stavy na jednu štvrtinu a krajina kryje spotrebu bravčového mäsa dovozom z dvoch tretín. Keby sa nepodarilo zastaviť v zárodku africký mor ošípaných, mohlo by to mať pre Slovensko fatálne následky.

Agentúrnu správu sme vymenili za autorský článok denníka Pravda.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Africký mor ošípaných
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku