Výnos desaťročných vládnych dlhopisov krajiny, ktorá sa roku 2010 ocitla na pokraji kolapsu a bola nútená požiadať o záchranný úver, klesol na 1,9 percenta. Americké dlhopisy teraz investorom vynášajú niečo viac ako dve percentá. Všimol si to na svojom webe nemecký týždenník Der Spiegel, ktorý tento nový ekonomický fakt zdôvodňuje členstvom Grécka v eurozóne.
Výnos štátnych dlhopisov sa vypočítava z nominálneho úroku a aktuálneho kurzu už vydaných cenných papierov, s ktorými sa obchoduje na takzvanom sekundárnom trhu. Jeho hodnota naznačuje, s akou úrokovou mierou má emitent počítať, keď si bude chcieť požičať ďalšie peniaze. Všeobecne platí, že čím je dlžník dôveryhodnejšie, tým nižší je výnos.
Grécko ťaží z členstva v európskej menovej únii, ktorá sa od svojho založenia zasadzovala o to, aby sa úroky členských krajín na kapitálovom trhu vyrovnali. Keď však grécka dlhová kríza dosahovala vrchol, vystrelili „rizikové prémie“ gréckych dlhopisov do výšky, pripomenul nemecký denník.
Krajina odvtedy prešla tromi záchrannými programami, pôžičky poskytnuté medzinárodnými veriteľmi však sprevádzali prísne podmienky. Posledný záchranný program pre Grécko sa skončil vlani v auguste, Atény sú však naďalej pod finančným dohľadom veriteľov. Dlh Grécka dosiahol v prvom tohtoročnom štvrťroku 181,9 percenta hrubého domáceho produktu krajiny, čo je najvyššia úroveň v eurozóne.