Svine choval načierno. Zavaril všetkým

, 27.07.2019 00:00

Slovensko podniká kroky, aby zabránilo šíreniu afrického moru ošípaných. Potvrdili ho tento týždeň v zastrčenej malej dedine Strážne na slovensko-maďarskom pomedzí. Nákazlivá infekčná choroba neohrozuje ľudí. Nie je na nich prenosná, zato je metlou pre všetky chovy. Jedinou obranou je likvidácia ohniska nákazy, pričom daň platia aj nevinní chovatelia, ktorí sa ocitli v epicentre moru.

Prvý prípad moru sa vyskytol v nelegálnom, teda neregistrovanom chove. Jeden z pracovníkov miestneho poľnohospodárskeho podniku, ktorý, mimochodom, nechová ošípané, len hovädzí dobytok, si vylepšoval zásobovanie svojej rodiny mäsom z vlastného zdroja. Choval štyri ošípané, dve mali 140 kilogramov a dve boli takrečeno ešte len v predvýkrme.

Do Centrálnej evidencie hospodárskych zvierat, ako káže zákon od konca minulého roka, však dedinčan neprihlásil ani jednu. S farbou vyšiel von až vo chvíli, keď mu jedna z už vykŕmených sviniek prestala žrať a privolal k nej veterinárneho lekára. Následná prehliadka zvieraťa a po nej laboratórne testy krvi ukázali, že Slovensko má prvý prípad afrického moru ošípaných (AMO).

Veterinári vyhlásili dve pásma ochrany – troj- a desaťkilometrové, v ktorých platí absolútny zákaz presunu zvierat, a prijali drastické opatrenia. V trojkilometrovej zóne, do ktorej spadá práve obec Strážne so 612 obyvateľmi, príde o všetky ošípané. Dovedna ide o tridsať ošípaných, ktoré chovali trinásti registrovaní farmári a drobnochovatelia.

Vírus prežije aj v mrazničke

„Prísne a precízne opatrenia pomáhali aj napriek náročnej situácii v okolitých štátoch udržať AMO mimo Slovenska," reagovala na udalosť v Strážnom ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná. „Žiaľ, porušovanie pravidiel a nerešpektovanie zákonných povinností bolo a je nezodpovedné ako voči zvieratám, tak aj neohľaduplné k ďalším občanom. V tomto prípade bude pykať celá obec a všetci chovatelia v nej. Niektoré dopady sa dotknú celého Slovenska,“ vyhlásila Gabriela Matečná.

Ministerka ešte raz naliehavo vyzvala všetkých, ktorí chovajú ošípané a nenahlásili to svojej regionálnej a potravinovej správe, aby tak okamžite spravili. Nielen kvôli sebe, ale aj kvôli svojim priateľom a susedom v obci, zdôraznila Gabriela Matečná.

Registrované chovy sú totiž súčasťou intenzívnej komunikačnej kampane štátnych veterinárov, ktorí vysvetľujú chovateľom, ako viesť boj proti moru. Z doterajších skúseností vyplýva, že väčšie chovy sú lepšie zabezpečené proti prenosu AMO (opatrenia biologickej bezpečnosti) ako chovy malých farmárov a drobnochovateľov.

Utratenie zvierat, ktoré si vynútili mimoriadne bezpečnostné opatrenia, bude štát v registrovaných chovoch ich majiteľom kompenzovať. Ako to však na Slovensku chodí, ľudia reagujú po svojom. Niektorí v snahe predísť stratám mienia ošípané „schosnovať“ stoj čo stoj. Neprídu predsa o mäsko, do ktorého investovali krmivá a čas.

Lenže každý, kto sa aj mimo bezprostredného okruhu nebezpečnej zóny rozhodne pre zabíjačku, je povinný ohlásiť ju. „Ošípanú pred aj po zabití prehliadne veterinárny lekár, odoberie vzorky a do 12 hodín má chovateľ výsledok. Mäso treba zachladiť a potom, ak je výsledok negatívny, môže s ním manipulovať,“ zdôraznil ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš

Šéflekár veterinárov pripomenul, že vírus AMO prežíva rok aj v zmrazenom mäse. Hoci, ako sme pripomenuli, mor ľudí neohrozuje, je mínovým poľom pre všetky chovy. Nepríjemnú skúsenosť s ním majú dánski chovatelia, ktorým na farme v Pobaltí doslova vykapala mnohotisícová farma do týždňa. Práve preto nemožno podceňovať ani jedno z bezpečnostných opatrení, ktoré nariadili veterinári.

Superopatrenia sú oprávnené

Na otázku, ako sa dostal vírus AMO do malochovu v Strážnom, nemajú veterinári jednoznačné vysvetlenie. Chovateľ pracuje na poľnohospodárskych strojoch, jazdí po chotári. Jedna z indícií veterinárov hovorí, že prichádza do kontaktu so slamou, senom a keď príde domov, ide kŕmiť ošípané. Vírus mohol preniesť odevom, topánkami.

Jeden zo slovenských chovateľov pre Pravdu povedal, že dánski investori prijali extrémne hygienické opatrenia, vrátane dezinfekcie rúk, a to akejkoľvek návštevy. Mimochodom, redakcia včera dostala informáciu od jedného z výrobcov dezinfekčných prostriedkov, že sú už vyvinuté dva účinné prípravky na boj s AMO.

Jeden údajne deaktivuje vírus v priebehu desiatich minút a druhý dokonca do piatich minút zabíja pôvodcu vírusu. Testy účinnosti realizovalo Centre for Animal Health Research (Inštitút pre zdravie zvierat, CISA) v Španielsku, ktoré je v Madride od roku 2002 referenčným laboratóriom pre africký mor ošípaných v EÚ. Ak sú to naozaj účinné prostriedky, mali by sa využiť.

V jednom z telefonátov do redakcie však čitateľ upozorňoval, že v blízkosti veľkochovov v okrese Rimavská Sobota sa nachádzajú nie dobre chránené súkromné chovy mangalíc, ktoré môžu ohroziť diviaky. Od začiatku roku bolo na Slovensku doteraz ulovených 700 diviakov, ale ani jeden nebol pozitívne testovaný na AMO. Diviaky však migrujú, pričom Maďarsko, ako aj Poľsko registrujú AMO práve u diviačej zveri. Preto každý podnet o nedostatočne chránenom chove by mali veterinári preveriť.

#prasa #Africký mor ošípaných
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku