Kto by však v dnešnom uponáhľanom svete mal čas na dožinky? Žatva je pre kombajny hltajúce denne lány zrelej pšenice po desiatkach hektárov záležitosťou pár dní. Dedina sa ani nenazdá a z morí vlniacich sa zlatých klasov sú strniská, na ktorých sa opäť iba pár dní povaľujú obrovské kotúče slamy. Mlatba už dávno nie je mobilizáciou všetkých rúk, ktoré mala dedina pohromade, spraví ju zlomok mužov a žien.
V družstve v Rybanoch neďaleko Bánoviec nad Bebravou však robia dožinky každý rok. Tohto roku mali na žatevný oldomáš jeden dôvod navyše. Nielenže zobrali úrodu obilia a repky, akú im v mnohých podnikoch môžu závidieť, veď nie je veľa tých, čo sa popýšia šesťtonovou úrodou obilia z hektára, ale pripomenuli si sedemdesiate výročie založenia družstva.
Práve na sklonku leta roku 1949 potvrdilo podpismi 53 drobných roľníkov založenie JRD v Rybanoch – jednotného roľníckeho družstva, ktoré dnes patrí k najlepšie hospodáriacim na Slovensku. Odkedy sa vyhodnocuje rebríček top sto podnikov v slovenskom poľnohospodárstve, a je to už 24 rokov, nechýbali v ňom ani raz!
Generácia Rybancov, ktorá zažila združstevňovanie, už takmer nežije. Hospodári v ňom pokolenie vnukov, ba už aj pravnukov zakladateľov. A tak celkom prirodzene v poradí šiesty predseda družstva Jaroslav Jaško necelej stovke aktívnych družstevníkov pripomenul históriu ich spoločného družstevného podniku. Možno až na drobné odchýlky je v mnohom príznačná pre stovky iných družstiev.
Zajtrajšky kropené slzami
Začiatky družstva boli poznačené viac plačom a slzami než radosťou zo svetlých zajtrajškov. Predstavme si, ako ťažko sa lúčili Rybanci s krvopotne nadobudnutými roličkami, so svojím párom koní, s kravičkami, prasiatkami, ktoré sústreďovali do spoločného hospodárstva. Autor spomienkovej publikácie Rybany 1323 – 1998 historik Ján Škreka napísal, že "sotva sa našla plocha pôdy v celom chotári, čo len väčšia od detskej dlane, ktorú by nebol pracovitý hospodár aspoň raz obrátil.“ A teraz sa jej roľník mal vzdať v mene ideálu lepšieho života, ktorý líčili komunistickí agitátori. Ktože by tomu veril?!
Sľuby rýchlo vystriedal nátlak. Tých, čo nechceli podpísať vstup do družstva, si zobrala do parády trestná komisia Okresného národného výboru v Bánovciach nad Bebravou. Štyri vzdorujúce rodiny vyviezli za hranice rodného chotára. Začiatok päťdesiatych rokov nesúci sa v znamení kolektivizácie bol veru krutý.
V roku 1955 odpor dediny definitívne zlomili a družstvo hospodárilo už na 553 hektároch. O šesť rokov neskôr v roku 1961 sa k družstvu v Rybanoch pridali JRD Borčany, Chudá Lehota, Pečeňany, Uhrovské Podhradie a vzniklo JRD V. zjazdu JRD Rybany. Dnes sa nad dobovým názvom plynúcim z politického marketingu tých čias súčasníci iba pousmejú.
Šesťdesiate roky priniesli nielen politické uvoľnenie, ale aj zvýšenie štátnych podpôr a najmä príliv prvých maturantov a vysokoškolákov na vidiek. Do družstiev vstupovala generácia roľníckych synov a dcér s titulom inžiniera. Kapitál umožňujúci využitie techniky plus vzdelanie a rovno dodajme aj zdravé ambície mladých ľudí, priniesli obrat. Dlho chudobné tzv. pracovné jednotky, ktorými sa meral výkon družstva a družstevníkov, začali rásť a s nimi aj príjmy ľudí.
Pohľad družstevníkov na družstvo sa menil, postupne mizla drina, začali žiť lepšie. Staré rany sa zaceľovali, mládež dostala v podnikoch krídla. Z pokolenia dospievajúcich povojnových roľníckych detí sa formovali úspešní organizátori – manažéri hospodárenia vo veľkých celkoch.
Tým, kto významne pohol rybianskym družstvom, bolo kvarteto zo sedemdesiatych rokov, ktoré tvorili inžinieri Michal Sahulčík, predseda, Ondrej Kočiš, ekonóm, Július Podoba, agronóm, Michal Jarolín, vedúci technických služieb. Práve oni dali družstvu vo výmere 2 600 hektárov podobu moderného poľnohospodárskeho podniku s dobre fungujúcou pridruženou výrobou. Aj preto družstvo zamestnávalo úctyhodných 350 ľudí.
Vravelo sa, že v družstvách radi robili starí mládenci, družstevníci totiž nemuseli platiť zo mzdy dane, preto boli príťažlivé pre vtedajších "singlov“ – slobodných mužov a ženy. Že by to bol návod, ako zvýšiť príťažlivosť zamestnania v poľnohospodárstve dnes?
Kto počtuje, ten gazduje
Sahulčík odišiel do penzie po 40 rokoch predsedovania, keď úspešne previedol družstvo cez transformačné vody. Jednou črtou rybianske družstvo vybočuje z radu: je to podielnické družstvo, kde nedošlo k významnejšej koncentrácii družstevného vlastníctva a tým k väčšej majetkovej nerovnosti a zrejme aj pnutiu vnútri členstva.
Pravdaže, aj tu prišlo k zlomovej situácii, keď v roku 2015 družstvo stálo pred otázkou prevziať alebo neprevziať susedné chlievanské družstvo čeliace hospodárskej mizérii. Napokon zvíťazila podnikateľská odvaha nového manažérskeho tímu na čele s predsedom Jaroslavom Jaškom a Emíliou Géciovou.
Obaja prišli na družstvo v bohatých osemdesiatych rokoch. Začínali, ako vravia bratia Česi, od piky. Jaroslav Jaško zarezával najprv ako radový technik, neskôr hlavný agronóm, potom podpredseda. Takto človek spozná dokonale, ako funguje podnik, naučí sa zaobchádzať s ľuďmi, presadiť si svoj názor, byť rešpektovaný.
Emília Géciová sa po škole dostala na okresnú poľnohospodársku správu. Otcovi, radovému družstevníkovi sa úradnícka kariéra dcéry nepozdávala. "Príď na družstvo, uvoľnilo sa tu miesto,“ povedal jej po pár mesiacoch života v meste tónom, ktorému sa nedalo odporovať. Nechcelo sa jej z Topoľčian, ale keď sa objavila v družstve vedľa šéfekonóma Ondreja Kočiša, neľutovala. Rýchlo dostala príležitosť ukázať, že je bystrý analytický mozog. Cez čísla mala prečítanú výkonnosť každého úseku družstva aj družstevníka.
V Rybanoch vždy platilo, kto počtuje, ten gazduje.
Nečudo, že keď došlo ku generačnej výmene, Jaško aj Géciová prichádzali na posty ako rozhľadení ľudia. Vidiac ako si na upadajúce susedné chlievanské družstvo brúsia zuby finančné skupiny, navrhli jeho prevzatie. S odstupom štyroch rokov vidno, že konali prezieravo, prevzatím dosiahli synergický efekt pre jedno aj druhé družstvo.
PPD Rybany je medzi poľnohospodármi a ich obchodnými partnermi rešpektovaná značka. Dodáva totiž veľké objemy kvalitnej potravinárskej pšenice, sladovníckeho jačmeňa, repky, cukrovej repy a milióny litrov mlieka. Môže si vypýtať dobrú cenu, lebo má čo ponúknuť, pretože je veľký hráč, v družstve radi dodávajú tímový hráč.
Tím v ich podaní tvorí 88 ľudí, ktorí rozumejú pôde, rastlinám zvieratám. Slovenčina si nepotrpí na veľkolepé prívlastky ako angličtina, kto ich začne používať, je skôr podozrivý. Keby však Američan opisoval rybianske družstvo, isto by použil prívlastok skvelý. Ale taký Jozef Benko, ktorý dva razy denne nakŕmi 1¤550 kusov dobytka, povie, že si len robí svoju robotu. Tá sa však začína vstávaním o jednej nadránom.
Nedávno sa Benko vrátil z dovolenky a povedal, že mu rozhodila obvyklý režim dňa. Najradšej je preto na družstve, pracuje tu od roku 1982. Prišiel z bánovskej tatrovky. Chvíľu si zvykal a dnes vraví, že vtedajšie svokrovo naliehanie, aby fabriku vymenil za družstvo, neľutuje. "U nás sa vždy dobre gazdovalo, v tom je celá pointa,“ zhrnie chlapík, ktorý so svojím kŕmnym vozom pre rybianske desaťtisíclitrové dojnice symbolizuje roh hojnosti.
Na špičkovej produkcii mlieka má nepochybne svoj podiel aj veterinárny lekár Peter Nováčik. K sedemdesiatinám gratuloval družstevníkom s veľkou fľašou šampanského, akoby boli víťazmi pretekov formuly F-1. V očiach doktora Nováčika nimi sú, pretože stále chovajú dobytok. "V Rybanoch sa vždy držali zdravého sedliackeho rozumu. Tu naozaj platí, že krava dáva silu pôde a pôda krave,“ briskne uzavrie veterinárny lekár.
Jeho zmysel pre humor majú v družstve radi. "Doktor, keď vidím, ako ste urobili cisársky rez našej krave rekordérke, tuším pošlem k vám aj moju ženu,“ pochválil ho minule jeden z družstevníkov. A druhý medzitým strčil veterinárovi do brašny dve tehly. "No, sú to občas viťúzi títo Rybanci, ale chodím sem rád, pretože máme dobré výsledky.“ Všimnime si slovko máme. Doktor zdôrazní, že napokon v modernom veľkochove ide o súhru tímu.
Poctení mladou krvou
Zo širšieho významového hľadiska znamená slovo družstvo tím, teda kolektív, po anglicky je družstvo aj cooperativ, a to slovo hovorí o spolupráci. Hovoríme teda o dobrom naladení vzájomných vzťahov v tíme. Opravár a kombajnista Jaroslav Mondok (59) je na svoje družstvo hrdý.
"Dali ma vyučiť do kedysi slávneho SOUP v Zlatých Moravciach (poľnohospodárskeho učilišťa). Zaplatili mi vodičský aj zváračský preukaz. Jasné, musel som si všetko odrobiť na družstve, ale súčasne mi družstvo pomohlo bezplatnými furmankami, dostal som nenávratnú pôžičku 55-tisíc korún, to sa nezabúda,“ zrekapituluje Mondok svoju kariéru. Na družstve pracuje od svojich osemnástich rokov a dodá, že nechápe, prečo dnes štát nevie napodobniť model výchovy mladých poľnohospodárov z čias jeho mladosti.
V Rybanoch však napriek všetkým trhlinám v poľnohospodárskom školstve dochádza k nevyhnutnej generačnej obmene. Prílev mladých ľudí, vhodných vodcovských typov stimuluje dobrá povesť, ktorú má družstvo. Šéfagronómom je Peter Kovalčík a celej družstevnej mechanizácii, ktorú tvoria obrie stroje, velí Jakub Škoda. Ekonómka Emília Géciová, akoby mimochodom podotkne, že "boli poctení záujmom oboch mladých poľnohospodárskych inžinierov pracovať v ich družstve“.
Kde sa vlastne vzal onen záujem? Kým Peter je z čisto poľnohospodárskej rodiny, strýko bol agronóm a dedo predseda družstva, takže doma sa všetko točilo len okolo poľnohospodárstva, Jakubov otec je softvérový inžinier. Pre rybianske družstvo inštaloval ekonomické programy a chlapca brával so sebou. Skončilo sa to tým, že sa chlapec vozil v traktoroch, kombajnoch a hrával s opravármi v dielni.
"Nechcel som ísť ani na gymnázium, ale rovno do niektorého učilišťa, aby som mohol hneď riadiť veľkú mašinu,“ spomína Jakub. Napokon skončil univerzitu, ale hneď sa bral na družstvo. Nové stroje sú nabité digitálnou technikou, tam je Jakub doma. No autoritu si buduje aj tým, že to s chlapmi vie.
Keď si nevedia rady, Jakub Škoda povie: "Tak čo, pozrieme sa spoločne na to?“ Tento prístup na starých družstevných kozákov platí. Jakub zasa oceňuje, že ľudia vrátane vedenia naňho dajú. "Zažil som podnik, kde ráno čo ráno začínali ,umývaním hláv‘, či si to človek zaslúžil, alebo nie. Tu, naopak, vedia oceniť dobrú robotu aj nápad,“ porovnáva svoju skúsenosť Jakub Škoda.
Majú družstvá budúcnosť? Šéfzootechnik PPD Rybany Milan Mozol má obavy z pokusov Bruselu pristrihnúť krídelka podnikom, ako sú Rybany, stropovaním dotácií.
"Nechápem, prečo nám chcú stoj čo stoj vnútiť model rodinných fariem. Nie sme jediné dobre hospodáriace družstvo, nech rešpektujú model, ktorý je dieťaťom povojnového rozdelenia sveta na farmársky Západ a družstevný Východ. Som z generácie, ktorá sa narodila do dediny, v ktorej už dobre fungovali družstvá. Slovenská dedina žije inak ako kedysi. V ucelených zástavbách rodinných domov niet kde založiť rodinné farmy. Družstvá priniesli iný spôsob života na vidiek, to treba jednoducho zobrať do úvahy a nie otáčať koleso dejín tam, kde sa už nemôže vrátiť,“ vyjadrí nielen svoju mienku, ale aj ostatných rybianskych družstevníkov Milan Mozol.