Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter (Smer-SD) už zaslal tripartitným sociálnym partnerom návrh rezortu na úpravu sumy mesačnej minimálnej mzdy na rok 2020. Ministerstvo navrhuje 580 eur.
„V hodinovom vyjadrení pôjde o sumu 3,333 eura na hodinu. Ide o kompromisné riešenie, keďže Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky požadovala zvýšenie na 635 eur a zástupcovia zamestnávateľov na 552,20 eura mesačne,“ potvrdila pre TASR hovorkyňa rezortu práce Veronika Husárová.
Pri určovaní sumy minimálnej mzdy bolo podľa vyjadrení ministerstva rozhodujúce, aby bola zabezpečená zamestnancovi a jeho rodine dôstojná životnú úroveň. „Výška čistej minimálnej mzdy by v súlade s Európskou sociálnou chartou mala dosahovať aspoň 60 % z čistej priemernej mesačnej mzdy, najmenej však 50 %,“ doplnila Husárová. V súčasnosti je tento podiel na úrovni 52,44 %. „Prihliadali sme aj na makroekonomické ukazovatele, osobitne na nízku mieru nezamestnanosti a pretrvávajúci nedostatok pracovnej sily v niektorých profesiách. Navrhovaná suma minimálnej mzdy zároveň reaguje na už dohodnutý trend rastu taríf zamestnancov v štátnej službe a pri výkone práce vo verejnom záujme,“ dodala Husárová.
Návrh ministerstva na zvýšenie minimálnej mzdy prerokujú sociálni partneri 19. augusta tohto roka na zasadnutí Hospodárskej a sociálnej rady (HSR) SR.
R.Fico chce zaviesť automatický mechanizmus zvyšovania minimálnej mzdy
Smer navrhuje vzorec
Predseda strany Smer-SD Robert Fico chce rokovať s koaličnými partnermi o zavedení automatického mechanizmu zvyšovania minimálnej mzdy na Slovensku. Tá by nemala byť nižšia ako 60 % priemernej mzdy.
Smer-SD pripravuje novelu zákona o minimálnej mzde, aby sa do legislatívy ukotvilo, že nesmie byť nižšia ako 60 % z priemerného zárobku, ale zároveň by mal byť ponechaný aj priestor na sociálny dialóg medzi zástupcami zamestnávateľov a zamestnancov. Fico už zaslal lídrom SNS a Mosta-Híd listy, v ktorých im navrhuje, aby „spoločne zvážili iný prístup k určovaniu výšky minimálnej mzdy“. Verí, že zámer Smeru-SD podporia.
„Novelizácia by mala priniesť automatický vzorec. Vzorec je najlepšie riešenie. Na jednej strane zakotvíme, že minimálna mzda musí byť najmenej 60 % priemerného zárobku a na druhej strane chceme ponechať sociálny dialóg, keby sa náhodou sociálni partneri dohodli na vyššej minimálnej mzde,“ uviedol v stredu na tlačovej konferencii Fico.
Ideálne by podľa Fica bolo, keby tzv. automat, na základe ktorého by sa zvyšovala minimálna mzda, platil už od budúceho roka. „To by znamenalo, že sme schopní už na rok 2020 stanoviť minimálnu mzdu podľa priemerného zárobku v národnom hospodárstve. To by bolo okolo 603 eur pre rok 2020,“ doplnil Fico. Druhou variantou, podľa Fica reálnejšou, je, aby začal platiť až od januára 2021. V budúcom roku by sa tak minimálna mzda stanovila vládnym nariadením a od roku 2021 by sa vypočítavala podľa mechanizmu.
„Sme presvedčení, že sú splnené všetky predpoklady na to, aby v roku 2020 mohla byť minimálna mzda na úrovni 600 eur. Tejto krajine sa darí, naďalej platí, že stále sa neoplatí za minimálnu mzdu pracovať. Musíme urobiť rozdiel medzi tými, ktorí pracujú, a tými, ktorí nie,“ myslí si Fico. Zároveň odmieta, že by zvyšovanie minimálnej mzdy malo negatívny vplyv na zamestnanosť.
„Minimálna mzda, napriek tomu, že ju zvyšujeme rapídne, je dnes siedma najnižšia spomedzi krajín Únie, ktoré ju majú zavedenú. Inštitút minimálnej mzdy zohráva mimoriadne dôležitú úlohu na Slovensku,“ podotkol Fico.
Firmy: Je to neprimerané
Asociácia priemyselných zväzov považuje návrh ministerstva práce na zvýšenie minimálnej mzdy na 580 eur za neprimeraný. Upozorňuje na zhoršené prognózy vývoja ekonomiky.
„Prognózy jasne naznačujú očakávané zhoršenie ekonomického vývoja. Zvýšené mzdové náklady zamestnávateľov môžu znížiť objem výroby vo fabrikách a spôsobiť prepúšťanie ľudí,“ upozorňuje APZ.
Asociácia tiež uviedla, že v priemysle ľudia za minimálnu mzdu síce nepracujú, z jej výšky sa však odvíja výška príplatkov za prácu. Napríklad za prácu v noci, cez víkend a počas sviatkov. „Chýbal tu akýkoľvek náznak zdravého sociálneho dialógu,“ tvrdí APZ.
Zvýšenie minimálnej mzdy zároveň ľudia podľa asociácie vo svojich peňaženkách až tak nepocítia. „Zo zvýšenia minimálnej mzdy profituje najmä štátny rozpočet. To, čo by skutočne pocítili, je zavedenie 100 % daňovej odpočítateľnej položky až na úroveň minimálnej mzdy. To je riešenie, ktoré dlhodobo presadzujeme,“ dodala APZ.
Sociálni partneri sa nedohodli
O úprave sumy minimálnej mzdy na nasledujúci rok rokujú zástupcovia zamestnávateľov a zástupcovia zamestnancov najneskôr od 1. apríla. Do 15. júla daného roka sa musia podľa zákona dohodnúť, ani tento rok sa tak nestalo. Svoje návrhy preto sociálni partneri predložili ministerstvu práce. Ten následne predkladá podľa zákona vlastný návrh vždy do 31. júla. Ak sa ani do konca augusta na rokovaní tripartity nedohodne úprava sumy mesačnej minimálnej mzdy navrhnutej ministerstvom, rezort práce predloží do 30. septembra na rokovanie HSR návrh nariadenia vlády, ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy a následne návrh nariadenia predloží na rokovanie vlády.