Brusel chce férové pravidlá pre online prácu

, 01.08.2019 12:00
it, online priestor, firma, práca, telefón,
V online priestore firmy bežne programátorom nezaplatia za robotu navyše a splatenie faktúr trvá aj niekoľko mesiacov. Autor:

Nevyplatené faktúry, meniace sa podmienky, rušenie zákaziek či meškanie s výplatami. Aj takto vyzerajú skúsenosti s prácou v online prostredí. Zatočiť s tým má bruselská smernica o transparentných a predvídateľných podmienkach v EÚ. Prísnejšie pravidlá by tak dostala aj práca pre digitálne a online giganty, ako sú Google, Amazon, ale aj pre taxislužbu Uber a Bolt či platformu Airbnb. Aktuálne si online zarába od jedného až po päť percent obyvateľov únie. Väčšina z nich má však ešte ďalšiu prácu.

Nová smernica nahrádza úpravu z roku 1991. Tá už bola plne prenesená do našej legislatívy. „Ide o modernizáciu pracovného práva EÚ v kontexte vývoja 21. storočia, kam spadajú aj nové formy zamestnania,“ vysvetľuje hovorkyňa rezortu práce, ktorý bude mať prispôsobenie našich zákonov pod palcom, Veronika Husárová.

Rezort práce sa už podľa nej na transpozíciu smernice pripravuje. „Potrebná však bude analýza, interná diskusia aj odborná diskusia s relevantnými subjektmi. V tejto chvíli je preto ešte skoro konkretizovať potrebné zmeny,“ hovorí Husárová.

Koniec nejasných zákazok

Na zákazky na diaľku sa funguje často v IT biznise. Programátor tak môže mať kontrakt napríklad aj s firmou spoza oceánu. Zmluva sa uzatvára na určitý čas, na prácu – k tomu je dohodnutá odmena. Problém vznikne napríklad, ak sa kontrakt skončí skôr, ako je práca ukončená. „Častokrát totiž firma žiada, aby sa práca dokončila, no už bez ďalšieho platenia,“ hovorí programátor Martin. Prípadne má človek dlhšiu zmluvu, no musí ju každoročne obnovovať. Radí preto zmluvy si poriadne preštudovať. „Veľakrát býva v zmluve uvedené, že počas jej trvania všetko, čo človek naprogramuje vo voľnom čase, patrí spoločnosti a nemôže to ponúknuť inde,“ hovorí. Veľkým problémom je aj platba za prácu. Na peniaze sa často čaká tri až 10 mesiacov.

Čo mení nová smernica?

  • Rozhodujúcim kritériom pre určenie existencie pracovného pomeru bude pracovný čas. Pracovný vzťah by tak mal byť založený, ak sa práca vykonáva aspoň 3 hodiny za týždeň počas štyroch po sebe nasledujúcich týždňov.
  • Smernica určuje minimálne požiadavky na pracovné podmienky ako objem predpokladanej práce, maximálna dĺžka skúšobnej lehoty, paralelné zamestnanie, povinné vzdelávanie.
  • Štáty budú musieť zabezpečiť mechanizmus skorého urovnania, ochranu pred nepriaznivým zaobchádzaním alebo nepriaznivými dôsledkami, ochranu pred prepustením, dôkazné bremeno.

Smernica nastavuje podľa expertky na právo informačných technológií Dariny Parobekovej z kancelárie Ružička and Partners minimálne požiadavky na práva najzraniteľnejším zamestnancom s neštandardnými pracovnými zmluvami. „A tiež tým s novými formami zamestnania v rámci takzvanej zákazkovej ekonomiky,“ dodáva. V novej úprave sa totiž rieši aj objem predpokladanej práce, maximálna dĺžka skúšobnej lehoty, paralelné zamestnanie, povinné vzdelávanie. Do národnej legislatívy by sa tak mala dostať aj ochrana pred prepustením či nepriaznivým zaobchádzaním. „Okrem ochrany zamestnancov sa ako najpravdepodobnejší dôvod javí byť zväčšujúci sa deficit prostriedkov prichádzajúcich z tradičných zdrojov,“ hovorí Parobeková. Ide podľa nej hlavne o dane a odvody. Tie firmy totiž často pri práci na zákazky neriešia.

Dobrým príkladom v slovenskom právnom prostredí je podľa Parobekovej zmena zákona o cestnej doprave. Došlo tu k zjednodušeniu prevádzky taxislužieb a vytvoreniu vhodnejších podmienok pre tento druh podnikania. Výsledkom bolo uľahčenie podnikania cez taxi platformy.

Posvietia si aj na falošných živnostníkov

V súčasnosti zákon chráni tých, čo majú štatút zamestnanca – teda vykonávajú závislú prácu v klasickom pracovnom pomere. „Ak je osoba zamestnancom, vzťahuje sa na ňu Zákonník práce bez ohľadu na to, pre koho pracuje,“ hovorí Husárová. Ak však nejde o zamestnanca, spadá úprava práce pod občianske, obchodné či autorské právo. Naša legislatíva pozná ešte domácku prácu a teleprácu či pružný pracovný čas.

„Problémom platforiem je skutočnosť, že existuje celý rad modelov fungovania platforiem a celý rad vzťahov. Nie každý výkon práce pre platformu je výkon závislej práce, činnosť zamestnanca,“ hovorí Husárová. Nová smernica rieši aj „falošných“ živnostníkov. Ide o prípady, keď práca spĺňa charakter stáleho zamestnania, no právne cez nepravú samostatne zárobkovú činnosť sú obídené právne a daňové povinnosti.

Denník Pravda oslovil s otázkami na novú smernicu aj spoločnosť Google. Tá odpovedala, že sa nebude k tejto téme vyjadrovať. Do uzávierky nám neodpovedali ani spoločnosti Amazon a Uber.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Google #Amazon #Uber #Airbnb #európska smernica
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku