Za posledných päť- či šesťtisíc rokov, taká dlhá je história výroby piva, sa prístup k výrobe a pitiu piva, samozrejme, zmenil. Jedno sa však nemení, tento nízkoalkoholický nápoj zostáva prostriedkom družnej komunikácie ľudí, a zároveň motorom hospodárskeho rozvoja. Veľké pivovarnícke spoločnosti dnes patria k najbohatším na svete a kultúru pitia piva globalizujú. Napriek tomu si jednotlivé národy uchovávajú svoj jedinečný postoj a vzťah k pivu.
Slovenské pivovarníctvo je už celé štvrťstoročie súčasťou veľkých nadnárodných spoločností. Uprostred deväťdesiatych rokov vstúpila do hurbanovského pivovaru spoločnosť Heineken, krátko nato ovládol pivovar vo Veľkom Šariši juhoafrický gigant SAB, ktorý potom kúpil aj Topvar Topoľčany. Celosvetová jednotka SABMiller pred dvoma rokmi prepustila svoj podiel v skupine Pivovary Topvar japonskej spoločnosti Asahi.
Pijú, čo sa hrdlu ráči
Keď na tohtoročnej trinástej Pivnej korunke oceňovali osobnosti slovenského pivovarníctva, poctili týmto titulom aj čoskoro 77-ročného Jozefa Nemca. Je to živá legenda topoľčianskeho Topvaru. Prežil v ňom plodnú 44-ročnú kariéru. Za socializmu sa vypil na Slovensku ročne viac ako hektoliter piva na osobu, teda vyše sto litrov. Nemec to pripisuje ľudovej cene, polliter dvanástky stál 1,70 Kčs.
"Za mojich mladých čias nebola taká rozmanitosť piva, ale varil sa poctivý nápoj. Keď sme sa s Topvarom po novembrovej revolúcii po prvý raz objavili na výstave Grüne Woche v Berlíne, Nemci obliehali náš stánok. Znova a znova sme im čapovali plné krígle a oni uznanlivo vraveli: Na ja, wunderbares Meisterstück,“ spomína Nemec. V Berlíne získal viacero trofejí. Lenže čas nezastavíš, pivovar Topvar už neexistuje, zostala len značka.
Ďalšia veľká postava slovenského piva Ján Šimonovič, kedysi varič piva v Poprade, neskôr sládok a dnes výrobný riaditeľ pivovaru Steiger Vyhne, spomínal, že pri obede mal jeho dedo na stole vždy pivo. A keď sa chlapi vracali v osemdesiatych rokoch z fabrík, spláchli šichtu dvoma-troma pivami. Tie časy sú nenávratne preč.
Vlani sa na Slovensku vypilo priemerne na hlavu 74,5 litra piva. Táto spotreba sa podľa prezidentky Slovenského združenia výrobcov piva a sladu Jany Shepperd drží posledných desať rokov. Mimochodom, na prelome rokov 2002 až 2003 sa vypilo na Slovensku 92 litrov piva a čakalo sa, že čoskoro padne stovka. Lenže Ivan Mikloš zdvihol spotrebnú daň na pivo a nastal útlm.
Žijú inak, ale s pivom
Zníženie spotreby však malo širšie podhubie. Ako vraví Jana Shepperd, krajina začala žiť na kolesách a šoférovanie si ani s pivom netyká. Okrem toho sa začal presadzovať nový aktívny životný štýl, ľudia viac športujú. Vysedávanie v hostincoch nahradilo popíjanie piva v domácnostiach či na grilovačkách.
Ján Šimonovič vraví, že vo výčapoch sa vypije už len 30 percent piva, celých 70 percent pripadá na pivá v rôznych obaloch. Sklenená fľaša stráca svoje monopolné postavenie, prím hrá plechovka. Okrem toho sa pivo plní do 1,5-litrových plastových fliaš. "Môj otec a dedo by takéto pivo odmietli, ale dnešná spoločnosť pozerá na svet rýdzo pragmaticky,“ hovorí Šimonovič.
Fenoménom posledného desaťročia sa stali radlery, nápoj na báze piva a ovocnej limonády. Vítanou inováciou pre šoférov a ženy sa stali pivá s nulovým obsahom alkoholu a s ovocnými príchuťami. Tradičné horké pivo dostalo konkurenciu, ale pivovarom práve tieto nápoje začali nahrádzať výpadky v produkcii klasického produktu.
Dva veľké a dva malé priemyselné pivovary, sedem sladovní a 70 remeselných pivovarov dávajú na Slovensku prácu 14 600 ľuďom. Pivo prežíva toto leto skvelú sezónu, horúčavy sú predpokladom, že spotreba sa nielen udrží, ale aj porastie. Slovensko žije inak, ako žilo pred tridsiatimi rokmi, ale stále žije v spoločnosti piva.