Časy lacných energií sa skončili

, 06.08.2019 05:00

Ceny elektriny či plynu na burzách sa tak skoro nezmenia. Nakrátko síce môžu energie zlacnieť, no dlho ich dole neudrží ani brzdiaca ekonomika či odchod Britov z únie bez dohody. Na zdraženie totiž tlačí aj smerovanie Bruselu k zeleným zdrojom. Tešiť nás môže len to, že nezamieria ani prudko hore.

Zdá sa totiž, že ceny elektriny dosiahli svoj vrchol. Aktuálne sa na komoditných burzách pohybujú aj okolo 57 eur za megawatthodinu. A nič nenaznačuje, že by mohli výraznejšie klesnúť. Na pokles blízko k hranici 40 eur za megawatthodinu, ako to bolo v minulých rokoch, môžeme podľa portfólio manažéra spoločnosti Magna Energia Martina Semriča zabudnúť.

„V prípade elektriny očakávame, že jej burzová cena sa bude pohybovať okolo úrovne 55 eur za megawatthodinu,“ hovorí. Drahšia bude komodita len v čase špičky. A to podľa Semriča aj o desať eur.

Pri plyne zaváži podľa Semriča aj vývoj v Iráne. Potenciálny konflikt by totiž mohol vytlačiť nahor ceny ropy. Práve od čiernej komodity sa odvíja aj to, koľko stojí plyn. „Ak by došlo k upokojeniu situácie, zdraženie by nemuselo byť aktuálne,“ hovorí Semrič. Plyn sa teraz pohybuje okolo 20 eur za megawatthodinu.

Na to, ako sa vývoj na komoditných trhoch premietne do cien pre domácnosti v budúcom roku, má vplyv aj regulačný úrad. Ten síce nemôže ovplyvniť vývoj na burzách, no vie siahnuť na poplatky, ktoré sú súčasťou ceny. Nateraz regulátor pozmenil len vzorec na výpočet zisku distribučiek. Po novom klesne na najbližšie dva roky hodnota miery výnosnosti tzv. WACC zo 6,04 na 5,81 percenta. Práve táto hodnota určuje takzvaný primeraný zisk. Vstupuje aj do cenového konania, ktorého výsledkom sú limity pre konečné ceny energií pre domácnosti a malé firmy. Regulačný úrad sa dušuje, že "využije v maximálnej miere všetky regulačné nástroje, aby ochránil záujmy zraniteľných odberateľov“.

Otázne je, ako zapôsobí na ceny energií brexit. To, ako Briti z únie odídu, totiž stále nie je jasné. A odpovede nepriniesla nateraz ani výmena na stoličke britského premiéra, keď Theresu Mayovú nahradil Boris Johnson. Ten je oveľa prístupnejší tvrdému brexitu ako jeho predchodkyňa. "V prípade tzv. tvrdého brexitu nemožno zrejme vylúčiť minimálne krátkodobo výrazný prepad cien emisných povoleniek, ktoré by nadol stiahli aj ceny elektriny na európskom trhu,“ hovorí vedúci oddelenia energetického práva, regulácie a GDPR spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel (SPP) Henrich Krejčí.

Odchod Londýna z európskeho bloku spomalí ekonomiku na oboch stranách, vysvetľuje obchodný riaditeľ spoločnosti Východoslovenská energetika (VSE) Miroslav Kulla. Výsledkom tak podľa neho môže byť krátkodobé zníženie cien.

Drahé emisné povolenky

Ceny komodity dosiahli nateraz svoje technické dno v roku 2016, keď sa pohybovali okolo úrovne 27–28 eur za megawatthodinu, vysvetľuje Peter Bednár z úseku korporátnej komunikácie spoločnosti Západoslovenská energetika (ZSE). "Cena elektriny je naviazaná aj na uhlie, ropu a na ďalšie komodity, ktoré zaznamenávajú nárast,“ hovorí. Ropa sa v posledných rokoch obchodovala opäť aj za vyše 65 dolárov za barel.

Bednár za tým vidí hlavne zvyšovanie cien emisných povoleniek CO2. Ich cena stúpla za posledné tri roky z 5–6 eur na 29 eur za tonu. "Za týmto nárastom vidíme stiahnutie určitého množstva povoleniek z trhu v súvislosti s tlakom na dekarbonizáciu ekonomiky a energetiky,“ hovorí Bednár. V prípade, že Brusel nezačne výraznejšie tlačiť na zelené zdroje, nemalo by v najbližších dvoch rokoch prísť podľa neho k enormnému rastu cien povoleniek. V dlhodobom horizonte to však už až tak ružovo nevidí. Únia sa netají svojím cieľom stať sa najzelenšou ekonomikou.

"Tlaky na dekarbonizáciu budú stále väčšie, zároveň Európska únia bude tlačiť na zvyšovanie podielu využívania obnoviteľných zdrojov, je preto ťažké s určitosťou tvrdiť, akým smerom sa bude uberať vývoj cien,” hovorí Bednár.

Odklon od uhlia k zdrojom, čo majú lacnejšie emisné povolenky, však ceny nezachráni. "Výroba elektriny z iných palív alebo zdrojov je drahšia ako výroba z uhlia, a preto dlhodobo predpokladáme, že ceny ostanú na minimálne súčasnej úrovni,“ hovorí Kulla.

Nemecký tlak na elektrinu

Ďalším tlakom na komoditnom trhu je energetická politika Berlína. Nemci totiž vo veľkom rušia jadrové elektrárne. Počas leta má nemecká vláda rozhodnúť aj o znížení objemu elektriny vyrobenej z uhlia.

"Jedným z ďalších očakávaných opatrení je zavedenie uhlíkovej dane, pričom jeden z návrhov v Nemecku je až na úrovni 35 eur na megawatthodinu,” hovorí Bednár.

Ukončenie využívania uhlia v Nemecku môže podľa Krejčího viesť k zvýšeniu kolísania cien na komoditných trhoch. "Bude to však veľmi výrazne závisieť od toho, akými zdrojmi bude táto výroba elektriny nahradená,” hovorí. V súčasnosti produkuje Nemecko z uhlia približne tretinu elektrickej energie. Zelené zdroje pritom mali vlani 40-percentný podiel na výrobe elektriny. Dôležitá bude aj dostupnosť technológií, ktoré by umožňovali skladovanie elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov, upozorňuje Krejčí. Tie majú zatiaľ obmedzené kapacity.

Už teraz spôsobuje nemecký príklon k zeleným zdrojom problémy okolitým štátom. "Výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov, ktorej objem postupne stúpa, nie je totiž natoľko flexibilná ako pri tradičných zdrojoch,” hovorí Semrič. Obnoviteľné zdroje sú totiž nestále a energiu vyrábajú, len keď svieti slnko či fúka vietor, takže pri zlom počasí musia nastúpiť klasické zdroje. Ako napríklad uhlie. Dôležité sú najmä pri zabezpečovaní výroby elektriny v špičke, vysvetľuje Semrič. Očakáva preto tlak na rast cien komodity práve v časoch, keď je sieť najvyťaženejšia.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#energie #elektrina #domácnosti
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku