„Národná autorita pre oblasť externej kontroly preverila, aké kroky realizujú zodpovedné ministerstvá v jednotlivých oblastiach. Na základe kontrolných zistení upozorňuje úrad na riziko nesplnenia záväzného slovenského cieľa – dosiahnutia 14-percentného podielu energie z obnoviteľných zdrojov (OZE) na celkovej národnej spotrebe. Rezervy vidia kontrolóri tiež v podpore elektromobility či pri výrobe pokročilých biopalív, kde tiež hrozí nesplnenie záväzkov Slovenskej republiky voči Európskej únii,“ spresnila.
Poznamenala, že európske spoločenstvo si spoločne s členskými štátmi stanovilo záväzky, ktoré majú prispieť k zníženiu skleníkových plynov, zvýšeniu podielu OZE na celkovej spotrebe, ale tiež k zvýšeniu energetickej efektívnosti. Základné národné ciele Slovenska vychádzajú z klimatickej a energetickej politiky EÚ s termínom naplnenia do roku 2020.
Pripomenula, že kým v roku 2005 bol na Slovensku podiel OZE na hrubej konečnej spotrebe na úrovni 6,7 %, tak v roku 2020 by to už malo byť 14 %. „V ostatných dvoch rokoch bol zaznamenaný pokles podielu obnoviteľných zdrojov energie na celkovej energetickej spotrebe, čo indikuje riziko nesplnenia slovenského záväzku,“ podčiarkla Burdová.
NKÚ SR podľa Burdovej upozorňuje tiež na vysoké výkupné ceny, ktoré sú garantované na obdobie 15 rokov a premietajú sa do ceny elektriny pre každého konečného spotrebiteľa. V roku 2010 bola výkupná cena elektriny z OZE na úrovni takmer 431 eur/megawatthodina (MWh), postupne klesala, až sa v roku 2018 dostala na úroveň 85 eur/MWh.
Pozitívne je možné podľa nej hodnotiť národný projekt Zelená domácnostiam, prostredníctvom ktorého bolo podporených 3675 fotovoltických panelov na rodinných a bytových domoch. Projekt bol podporený nielen štátnymi prostriedkami, ale aj zdrojmi EÚ vo výške 45 miliónov eur.
Burdová upozornila na to, že jedným z nástrojov podporujúcich zníženie skleníkových plynov je podpora trhu s alternatívnymi palivami. Slovensko najvýraznejšie zaostáva pri využívaní vodíka ako alternatívneho paliva. V ostatných rokoch nebola vybudovaná žiadna verejne prístupná vodíková stanica a nebola poskytnutá ani takto smerovaná žiadna štátna podpora.
Zdôraznila, že systém podpory alternatívnych palív podľa kontrolného úradu nemotivuje prípadných aktérov a vážnym ukazovateľom je skutočnosť, že štát neposkytol žiadnu cielenú podporu na predaj vozidiel s pohonom CNG (stlačený zemný plyn), LNG (skvapalnený zemný plyn) či LPG (skvapalnený ropný plyn). Daňové úľavy, zavedenie zníženej sadzby spotrebnej dane z motorových vozidiel a zníženie registračného poplatku za prihlásenie vozidla do evidencie boli stimulom, ktorý len mierne podporil nákup vozidiel s alternatívnym pohonom, ale nepremietol sa do zvýšenia spotreby alternatívnych palív.
„Národná autorita pre oblasť kontroly pozitívne hodnotí poskytovanie štátnych dotácií pre miestnu a krajskú samosprávu, ktoré sú viazané na nákup a využívanie elektromobilov. Podporné vládne nástroje sa prejavili v náraste počtu vozidiel s elektrickým pohonom, pričom v roku 2015 bolo registrovaných len 188 áut na elektrický pohon, v roku 2017 to už bolo 2178 vozidiel,“ doplnila.
Burdová dodala, že klimaticko-energetická politika patrí v SR do pôsobnosti viacerých ministerstiev. Ministerstvo hospodárstva (MH) SR zodpovedá za energetiku a energetickú účinnosť, garantuje preklápanie európskej legislatívy do národných právnych predpisov a pri príprave kľúčových stratégií, koncepcií primárne spolupracuje s Ministerstvom životného prostredia SR či rezortom dopravy.
NKÚ SR podľa Burdovej upozorňuje vládu na existujúce rezervy pri aktívnej koordinácii dotknutých ministerstiev zo strany jedného zodpovedného rezortu. Kontrolný úrad poukazuje tiež na skutočnosť, že v ostatných štyroch rokoch nebola vykonaná žiadna cielená kontrola, tematický vládny audit, ktorý by bol zameraný na plnenie cieľov a opatrení prijatých v oblasti zmeny klímy a energetiky.