Pre colnú vojnu padali trhy

, 07.08.2019 06:30

Nečakané vyostrenie obchodnej vojny poslalo začiatkom týždňa do straty americké, európske aj ázijské akcie. Neustále zvyšovanie amerických ciel totiž dohnalo Čínu k radikálnemu kroku v podobe oslabenia vlastnej meny juan. Aktuálne sa tak jeden americký dolár dá vymeniť za sedem čínskych juanov. Spojené štáty americké preto Čínu oficiálne označili za menového manipulátora. A opäť pracujú na ďalších sankciách.

Finančné trhy zareagovali na colnú prestrelku medzi Pekingom a Washingtonom prudkým prepadom. Len v priebehu pondelka sa americký index Dow Jones Industrial Average prepadol o 2,9 percenta. Najviac, až o 3,47 percenta, sa prepadol americký technologický index Nasdaq Composite. Podobne strácali v pondelok aj európske a ázijské akcie.

V utorok už panovala na trhoch rozdielna nálada. Európske indexy ešte padali do mínusov. V Ázii tiež zostala väčšina hlavných indexov v strate. Tá sa pohybovala v rozpätí od mínus 0,67 do mínus 1,56 percenta. Trhy v USA sa už spamätávali. Dow Jonesov index si prípísal 1,21 percenta, index S&P 500 sa zvýšil o 1,30 percenta a index technologického trhu Nasdaq Composite narástol o 1,39 percenta.

„Pomocou nekalých obchodných praktík plánuje Čína v obchodovaní so Spojenými štátmi americkými aj naďalej zarábať stovky miliárd dolárov. Toto musíme zastaviť,“ napísal na svojom twitterovom účte americký prezident Donald Trump. Teoreticky totiž môže Čína úplne vymazať americké clá vo výške 25 percent oslabením vlastnej meny o 25 percent. V takom prípade americkí zákazníci budú v dolároch platiť za čínske výrobky rovnako ako pred zavedením ciel.

Napínanie svalov na oboch stranách

„Pravidlá svetového obchodu vážne poškodzuje americké označenie Číny za menového manipulátora,“ reagovala v oficiálnom vyhlásení čínska centrálna banka PBOC. Nečakané oslabenie čínskej meny však mohlo byť len „jednorazovým napnutím svalov“ a nie dlhodobá menová stratégia.

Čierny Peter totiž po oslabení čínskej meny ostane v rukách bežných Číňanov, ktorí si za úspory kúpia oveľa menej zahraničných výrobkov. A zasiahne ich aj zdražovanie pohonných hmôt. Čína totiž nemá významné ropné ložiská a väčšinu čierneho zlata nakupuje zo zahraničia za americké doláre. Pri dlhodobom oslabovaní meny môže najväčšia ekonomika Ázie počítať aj s odlivom zahraničného kapitálu, keďže pre zahraničné koncerny sú dôležité zisky v amerických dolároch a nie v čínskej mene juan.

Podobne sa snažil vystrašiť Číňanov aj šéf Bieleho domu. Ten vyhlásil, že v septembri zavedie ďalšie clá na čínsky tovar v objeme 300 miliárd dolárov. Práve toto vyhlásenie vyprovokovalo Peking k oslabovaniu meny.

Na umelé oslabenie čínskej meny USA nemôžu odpovedať rovnakým oslabením dolára. Nad jeho kurzom totiž bdie od amerického prezidenta nezávislá centrálna banka Fed. Spojené štáty na Čínu môžu tlačiť aj prostredníctvom sankcií, ktoré jej obmedzia prístup k americkým technológiám a v krajnom prípade aj svetovému finančnému systému. Za transakciu finančných operácií sú totiž vo svete zodpovedné práve americké firmy Mastercard a Visa. Takýmto tvrdým americkým sankciám momentálne čelí Irán, ktorý má obrovské problémy s predajom ropy a prístupom na svetové finančné trhy.

Hrozba visí aj nad Európou

Vyostrením obchodnej vojny s USA sa Európska únia vyhla len tesne, a to zvýšením nákupu amerického hovädzieho mäsa. Napriek tomu pri podpise novej obchodnej dohody si Donald Trump zažartoval a spomenul možnosť zavedenia 25-percentných ciel na nemecké Mercedesy.

Európska únia môže vysokým americkým clám čeliť už v decembri, ak dovtedy nepríde k podpisu novej obchodnej dohody. Tá má obsahovať zvýšený nákup amerických geneticky modifikovaných potravín, skvapalneného plynu a ropy.

Aj od Číny žiada Trump zvýšený nákup amerických výrobkov, plus dodržiavanie práve amerického duševného vlastníctva a väčšiu ochranu vlastníckych práv firiem podnikajúcich v Číne.

#Čína #USA #obchodná vojna
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku