Budeme jesť hovädzie z prérie? Valí sa na nás mäso zo zámoria

, 13.08.2019 06:00
kravy, dobytok
Na Slovensku sa pasie len zlomok čried dobytka, ktoré by mohli uživiť státisíce hektárov lúk a pasienkov. Autor: ,

Tridsať rokov sa Európska únia bránila dovozom americkej hovädziny. Americký prezident Donald Trump však dosiahol obrat, keď Brusel v lete oznámil uvoľnenie dovozu hovädzieho mäsa z USA.

Američania však môžu do Európy predávať len hormonálne neupravené hovädzie mäso. Európski aj slovenskí poľnohospodári sa cítia ohrození prienikom najväčšieho svetového potravinového hráča na svoje trhy. Ten totiž nehrá vždy s čistými kartami.

Obavy neskrývajú nielen Íri či Francúzi, ktorí patria k najväčším producentom hovädzieho mäsa v Európe, ale aj slovenskí chovatelia dobytka. Dovozy im sťažia situáciu nielen na vlastnom, ale aj na exportných trhoch. A sú tu, samozrejme, európski spotrebitelia, ktorí nestoja o potraviny s geneticky modifikovaným pozadím a rastovými hormónmi.

Situáciu ešte komplikuje to, že do európskeho, a teda aj slovenského, priestoru sa súčasne tlačí hovädzie mäso z juhoamerických pámp. Brusel v úsilí rozšíriť export svojich nepoľnohospodár­skych výrobkov podpísal aj dohodu so združením MERCOSUR, ktoré zoskupuje juhoamerické štáty so silnou agrárnou produkciou – Argentínu, Brazíliu, Paraguaj a Uruguaj.

Slovensko v súradniciach európskej poľnohospodárskej výroby nehrá so svojím mizivým polpercentným objemom výroby nijakú dôležitú rolu. Lenže chov hovädzieho dobytka je v krajinách mierneho podnebného pásma osou trvalo udržateľného poľnohospodárstva.

Prečítajte si komentár Jozefa Sedláka Slovenská potravinová nahota.

Aký jedálny lístok, taká krajina

Na Slovensku sa dobytkárstvo dostalo po tridsiatich rokoch úpadku do role nie hlavného, ale sekundárneho odvetvia. To sa premieta v upadajúcej ponuke domácej hovädziny a celkove v klesajúcej spotrebe hovädzieho mäsa. Tá je veľmi nízka, klesla na päť kilogramov ročne na jedného obyvateľa a podobne ako pri bravčovom mäse ju zväčša pokrývajú dovozy.

"Spôsob, akým Slovensko zareaguje na meniace sa pomery v globálnom obchode s mäsom, rozhodne o charaktere slovenského poľnohospodárstva, o vzhľade krajiny, o tom, čo vlastne budeme jesť,“ povedal Peter Polák zo Zväzu chovateľov hovädzieho dobytka na Slovensku.

To, čo môže byť pre Európu zdanlivo neškodné, môže mať horšie následky pre Slovensko. Na začiatok dostali americkí farmári z Bruselu kvótu 35-tisíc ton hovädzieho mäsa, tá však môže vystúpiť v ďalších rokoch na 142-tisíc ton, pretože Trump dosiahol zvýšenie exportu zo 150 miliónov dolárov na 420 miliónov dolárov. A juhoamerické združenie MERCOSUR má zatiaľ vyrokovaných 99-tisíc ton hovädzieho mäsa.

Juhoameričania chovajú dobytok prevažne na pastvinách akoby v ekologickom formáte. Je tam prirodzený výskyt brucelózy, slintačky, krívačky, chorôb, ktoré sme v Európe už dávno potlačili.
Peter Polák, Zväz chovateľov hovädzieho dobytka na Slovensku

Európska komisárka pre obchod Cecília Malmstrőmová sa usilovala rozptýliť obavy z dovozov. Oných necelých stotisíc ton mäsa z Južnej Ameriky predstavuje len 1 percento z 8 miliónov ton, ktoré sa v EÚ každoročne skonzumujú. Európe by to teda nemalo uškodiť, lenže mäso z amerického svetadielu sa kdesi v Európe musí rozptýliť a jeho tlak pocítia najslabší hráči na trhu.

Ešte v roku 1989 sa na Slovensku chovalo 1,650 milióna kusov dobytka. Dnes z tohto stáda zostalo torzo. V krajine sa chová už len 440-tisíc kusov dobytka a samotná produkcia jatočného hovädzieho mäsa klesla podľa Zelenej správy z roku 2018 medziročne o 8,5 percenta. Pokračovanie v tomto tempe neveští nič dobré.

Na pokrytie domácej spotreby potrebuje Slovensko vyrobiť niečo vyše 25-tisíc ton mäsa. Aká je však realita? Peter Polák hovorí, že 20-tisíc ton doma vyrobeného mäsa vyvezieme a naspäť 22-tisíc ton dovezieme.

"Naše kvalitné hovädzie exportujeme, pretože sa nemôže uplatniť doma, a to preto, lebo slovenská spotreba je viac-menej skrytá v salámach a iných mäsových výrobkoch. Do nich ide lacnejšie, tzv. výrobné mäso. V podstate sú to mrazené kocky hovädziny, ktorá sa dováža zo zahraničia,“ odkrýva pozadie slovenského trhu a "domácich“ mäsových výrobkov Peter Polák.

Kde pristane americké mäso

Otvorenie exportu z USA aj Latinskej Ameriky môže podľa mienky viacerých slovenských poľnohospodárov vytláčať z trhu drahšie európske a, samozrejme, aj slovenské mäso.

"Čo myslíte, kam pôjdu dovozy z jednej či druhej Ameriky? No predsa najmä do krajín strednej a východnej Európy. Neviem si predstaviť Francúzov, Nemcov alebo Rakúšanov, aby si v reštauráciách objednávali steaky spoza veľkej mláky,“ povedal Rudolf Nádaský, predseda PD Špačince, kde sa špecializujú na výkrm mäsového dobytka.

V súvislosti so zvýšenými dovozmi mäsa z Južnej Ameriky sa otvára pre chovateľov aj riziko zavlečenia niektorých chorôb.

"Juhoameričania chovajú dobytok prevažne na pastvinách akoby v ekologickom formáte. Je tam prirodzený výskyt brucelózy, slintačky, krívačky, chorôb, ktoré sme v Európe už dávno potlačili. Taká brucelóza je veľmi nebezpečná choroba spôsobujúca potraty kráv. Toho sa bojíme. MERCOSUR musí deklarovať, že všetky produkčné systémy sú nastavené v Latinskej Amerike tak, ako žiadame od európskych chovateľov,“ povedal Peter Polák.

Otázkou otázok je, ako rozhýbať domáci trh so slovenskou hovädzinou. To, že sa slovenská hovädzina vo veľkom vyváža, je aj dôsledok toho, že doma vychované zvieratá niet vlastne kde porážať, chýbajú totiž veľkokapacitné bitúnky, k dispozícii sú len menšie či stredne prevádzky.

"Veľmi by nám pomohol veľký špecializovaný spracovateľ hovädzieho mäsa,“ myslí si Vladimír Chovan, šéf spoločnosti Agropartner Plavecké Podhradie, ktorá sa orientuje na chov mäsového dobytka.

Agilní Záhoráci pred niekoľkými rokmi oslovili trh s regionálnou značkou Záhorácke hovjazí a telací. Tá sa síce stretla s ohlasom verejnosti aj dopytom rastúcim medziročne o desať percent, ale predaj hovädziny limitujú možnosti kooperujúceho bitúnka na družstve v Dechticiach. Mesačne sa na trh dostane mäso z 5 – 6 kusov hovädzieho dobytka.

"Niektorí odberatelia, ide najmä o hotely a reštaurácie, si žiadajú pritom len sviečkovicu alebo roštenku, lenže čo s ostatným mäsom?“ pýta sa Vladimír Chovan. Vraví, že problém je ukrytý do istej miery aj v samotnej slovenskej kuchyni, ktorá málo pracuje s lacnejšími druhmi mäsa. Ľudia si zvykli na pečené bravčové rebierka, lenže sú národné kuchyne, kde vedia pripraviť aj hovädzie rebierka.

V tomto smere môžu byť Slovákom príkladom Česi. Tam sa rýchlo vzmáha chov mäsového dobytka. V Česku už chovajú 250-tisíc mäsových kráv a v priebehu piatich rokov tam stádo zvýšili o 60-tisíc kusov, to znamená o taký počet, aký sa dnes chová na Slovensku (SR má 65-tisíc mäsových kráv).

"Poľnohospodárom sa bude viac dariť, keď si slovenskí spotrebitelia budú pýtať slovenské hovädzie mäso,“ hovorí Peter Repiský, predseda Zväzu chovateľov slovenského strakatého dobytka. Repiský zdôrazňuje, že hlavnou prednosťou slovenského hovädzieho je čerstvosť a minimálna uhlíková stopa, pretože ho netreba prevážať z jedného konca Európy na druhý či dokonca z kontinentu na kontinent.

Ako pomôcť odbytu? Podľa Vladimíra Chovana treba časť európskych peňazí použiť na podporu mikroregiónov a lokálnu poľnohospodársku produkciu. "Niekedy v televízii bežia spoty, ktoré hovoria o anonymnom využití eurofondov. Tie by mali byť adresne použité na podporu tej či onej produkcie, inak sú to zbytočne vyhodené peniaze,“ myslí si Chovan.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Potraviny #obchodná vojna #hovädzie mäso
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku