Z odhadovanej úrody pšenice 2 milióny ton bude treba vyviezť približne 40 percent, čo je nejakých 800-tisíc ton. Lenže svet sa kúpe v prebytkoch pšenice, čo stláča jej ceny. Keď v pondelok americké ministerstvo poľnohospodárstva zverejnilo svoju prognózu, cena pšenice v Európe spadla na 167 eur za tonu. Pred rokom o takomto čase bola na úrovni 200 eur za tonu.
Slovensko sa v posledných rokoch zaradilo medzi exportérov agrokomodít. Lenže objemy, ktoré vie ponúknuť malá stredoeurópska krajina, jedno či ide o pšenicu, repku, slnečnicu, alebo kukuricu, čo sú nosné slovenské vývozné artikle, nedelia ani nenásobia európsku, nieto svetovú produkciu. O cenách vo svete rozhodujú Američania a v Európe v ostatnom čase už ani nie tak Francúzi ako Ukrajinci.
Aktuálne sa očakáva svetová produkcia pšenice na úrovni 768 miliónov ton. Svetové zásoby sú rekordne vysoké a dosiahli hranicu 265 miliónov ton. Práve tieto dve čísla rámcujú hranice, v ktorých sa pohybuje svetový, európsky, ale aj slovenský obchod so pšenicou.
O cenách obilia, olejnín, strukovín a následne mäsa a mlieka rozhoduje už nielen počasie, technologická vyspelosť poľnohospodárstva, ale aj dotačné podpory a najnovšie svetový obchod pustošiaca americko-čínska a tiež čínsko-kanadská obchodná vojna. K ním pristupujú ako ničivý fenomén nepoznajúci hranice nákazlivé choroby – africký mor ošípaných.
Slovensko je viac objektom ako subjektom týchto globálnych poľnohospodárskych hier.
Rozkmitané úrody aj kvalita
Ešte v máji sa zdalo, že krajina sa dočká veľmi dobrej úrody obilnín, lenže po žatve sa nádeje rozplynuli. Úroda pšenice by mala byť oproti vlaňajšku síce o necelých sedem percent vyššia – taký je včera zverejnený odhad Zväzu výrobcov krmív, skladovateľov a obchodných spoločností, ale „zhodnotenie produkcie nebude u väčšiny roľníkov také, ako si predstavovali“, konštatoval skúsený analytik trhu s obilím Jozef Rebro.
Studený máj, ktorý viac ako stomilimetrovou nádielkou dažďa dával pestovateľom nádej na rekordy, okresal extrémne horúci jún. Pšenica má síce podľa Rebra veľmi dobrý obsah bielkovín aj lepku, ale jej hektolitrová váha je u mnohých producentov nízka, čo znamená, že časť produkcie sa preklasifikuje do kategórie kŕmnej pšenice.
Úrody aj kvalita pšenice na Slovensku sú veľmi rozdielne, líšia sa nielen od regiónu k regiónu, ale aj lokálne. Sú oblasti ako okresy Trnava, Piešťany či Topoľčany, kde v niektorých chotároch zdecimovali úrodu myši. Inde podrazili kvalitu najmä tvrdej pšenice májové zrážky. Sú však aj producenti, ktorí majú špičkové obilie. Opäť sa ukazuje ako mikroklimaticky, ale aj pestovateľsky je Slovensko rôznorodé.
Zoči-voči konkurencii slovenskí poľnohospodári predstavujú len malý obchodný, aj to značne roztrieštený celok. A tak pestovatelia až na výnimky môžu rátať s cenou, ktorú generujú svetové burzy. Momentálne sa podľa Rebra pohybuje cena pšenice na Slovensku od 145 eur do 170 eur za tonu. Cena tvrdej pšenice durumky je okolo 200 eur za tonu.
Slovensko je donútené exportovať, pretože v priebehu posledných 30 rokov prišlo o živočíšnu výrobu. Tri štvrtiny obilia sa v čase, keď mala krajina plné maštale ošípaných, dobytka a hydiny, skonzumovali v živočíšnej výrobe. Tá však extrémne upadla. Len medzi rokmi 2005 a 2018 klesli stavy ošípaných z 1,1 milióna na 630-tisíc zvierat, stavy dojníc spadli zo 199-tisíc na 127-tisíc. Na Slovensku sa síce spotreba mäsa opäť prehupla cez 60 kilogramov na obyvateľa a rok, ale nie zásluhou domácej výroby mäsa, ale dovozov. Konštatoval to Marián Uhrík zo Zväzu výrobcov krmív, skladovateľov a obchodných spoločností.
Hra na jednu bránu
A tak v čase, keď krajina ročne exportuje len pšenice jeden milión ton, teda 40 percent produkcie, k tomu 49 percent produkcie repky a 94 percent slnečnice, nakupuje každoročne vyše stotisíc ton bravčového mäsa. Slovensko, hoci má dosť obilia, nevie získať pridanú hodnotu – obilie a kukuricu vyvezie a mäso dovezie. Má síce mäsokombináty, ale viacerým chýbajú bitúnky. „Napríklad na spracovanie hovädzieho dobytka ich je síce dovedna sto, ale ide prevažne o malé bitúnky, chýba jeden s kapacitou aspoň 60 zvierat denne,“ povedal Peter Polák zo Zväzu chovateľov hovädzieho dobytka.
A tak keď sa hovorí o cenách obilia, repky, slnečnice alebo sóje, treba ich vidieť v širších súvislostiach, v schopnosti tej-ktorej krajiny premeniť ich na živočíšnu bielkovinu v podobe mäsa alebo mlieka. Slovensko ešte nikdy v minulosti nevyvážalo toľko obilnín, ale ani repky, a to preto, lebo jednak má zdecimovanú živočíšnu výrobu, jednak nedokáže spracovať ani všetky vlastné ošípané a výkrmový hovädzí dobytok, ktorý vychová.
Krajina sa dostala do paradoxnej situácie, keď pomer medzi rastlinnou a živočíšnou výrobou dosiahol podľa Mariána Uhríka 10:1, pričom optimálny by bol pomer 1,5:1. Dôsledkom prudkého zníženia počtu hospodárskych zvierat nastal aj pokles produkcie organických hnojív. Tie začínajú pôde chýbať, klesá obsah humusu a z pôd v dôsledku úbytku organickej zložky sa vytráca život, ktorého nositeľmi sú kolónie mikroorganizmov.
Slovensko sa môže dostať zo slepej uličky, keď zvýši spotrebu doma vyrobených potravín. Teda keď väčšinu z rastlinných produktov spracuje doma a nebude agrokomodity vyvážať. „Čím ďalej, tým viac by mala platiť zásada, že konzumujem to, čo vidím, že rastie okolo mňa. Viem, že je to čerstvé a zdravé, môžem sa o tom presvedčiť. Okrem toho je to môj príspevok k ochrane životného prostredia, lebo spotrebou slovenských potravín obmedzujem dovozy a tým uhlíkovú stopu na celej planéte,“ odkázal slovenským spotrebiteľom Jozef Rebro.