Atlantik denne križuje približne 2 500 lietadiel. Takú cestu však pre emisie skleníkových plynov Greta odmietla. Napokon prijala ponuku plaviť sa na 18 metrov dlhej plachetnici Malizia. Tá má karbónový trup, je vybavená solárnymi panelmi a podvodnými turbínami, ktoré vyrábajú elektrinu pre navigáciu a komunikáciu. Na palube nie je sama. Okrem nemeckého kapitána Borisa Herrmanna je s ňou otec Sven, nórsky dokumentarista Nathan Grossman a člen monackej kniežacej rodiny Pierre Casiraghi.
„Som jedna z naozaj mála ľudí, ktorí niečo také môžu podniknúť. Myslím si, že by som tú šancu mala využiť,“ odpovedala podľa agentúry Reuters pred vyplávaním na otázku, či jej cesta na drahé jachte s posádkou je receptom pre všetkých ľudí, ktorí sa potrebujú dostať cez oceán. Vyhlásila, že nikoho nepresviedča, ako má cestovať a že jej plavba je motivovaná okrem iného účasťou na klimatickom summite. Tam jede kvôli tomu, že teraz je vďaka mediálnej pozornosti jej hlas počuť oveľa viac ako predtým, vyhlásila.
Nebude to luxusná plavba. Na športovom plavidle je len minimálne vybavenie. Pri vyššej rýchlosti zas počuť ohlušujúci náraz každej vlny a posádka má čo robiť, aby udržala rovnováhu. Najvyššia rýchlosť je pritom 25 uzlov (46 kilometrov za hodinu). K sparťanským podmienkam patrí nielen vedro na hygienu, ale aj sušená strava. „Možno budem cítiť morskú chorobu a nebude to príjemné, ale dá sa s tým žiť. Ak to bude veľmi ťažké, tak si pomyslím, že sú to len dva týždne,“ povedala odhodlane pre BBC.
Švédska tínedžerka sa dostala do povedomia ľudí pred rokom, keď sa rozhodla pred budovou švédskeho parlamentu protestovať proti nedostatočnej politike ochrany klímy a životného prostredia. V proteste pokračovala počas školského roka každý piatok a inšpirovala tisíce ďalších mladých ľudí. Vyvolala tak hnutie piatkových štrajkov školákov s názvom Piatky pre budúcnosť. Na jar sa do tohto protestu zapojilo odhadom milión študentov vo vyše stovke krajín sveta a Greta bola nominovaná na Nobelovu cenu za mier.
„Hovoriť v OSN situáciu nezmení, ale môže to pomôcť zvýšiť povedomie… Myslím si, že spoločne sa môžeme pokúsiť o zmenu,“ povedala pred cestou do New Yorku. Pre náročnú cestu a aktivity, ktorými vyzýva na ochranu životného prostredia a boj proti klimatickým zmenám, tentoraz na rok prerušila školu. Po vystúpení v OSN by mala cestovať po Amerike, v decembri má byť na svetovej konferencii o ochrane klímy v Čile. Hnutie, ktorého vznik inšpirovala, medzitým rastie. Na druhú polovicu septembra si študenti naplánovali veľké demonštrácie po celom svete.
Na školáčku, ktorá sa stala takou slávnou, že ju už pomaly každý volá krstným menom, sa však spustili aj slovné útoky od krajne pravicových politikov a tých, čo popierajú vplyv človeka na klimatickú zmenu. Pri vystúpení v Európskom parlamente ju jeden z europoslancov označil za „proroka v krátkych nohaviciach“, ktorý môže získať tak Nobelovu cenu za strach, a pre iného europoslanca je „apokalyptickým guru“.
S americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ktorý rozhodol o odstúpení USA od Parížskej klimatickej dohody, sa Thunbergová v USA nestretne a ani sa o to nepokúšala. „Nemôžem presvedčiť každého,“ povedala. Tí, čo spochybňujú vplyv ľudí na klimatickú zmenu, by podľa nej mali hovoriť predovšetkým s vedcami. „Sú takí, čo urobia hocičo, aby odvrátili pozornosť od klimatickej krízy alebo chcú, aby ľudia spochybňovali vedu,“ pripustila pred nastúpením na palubu plachetnice.
Časopis Time ju však tento rok zaradil medzi stovku najvplyvnejších ľudí sveta. A šéf krajín vyvážajúcich ropu OPEC Thunbergovú a ďalších aktivistov označil za „najväčšiu hrozbu“ pre priemysel fosílnych palív.