Situáciu, ktorá vznikla na juhovýchode Slovenska, označila ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná za dramatickú. Fakt, že vírus moru zachytili aj medzi diviakmi, mení podľa ministerky situáciu. Mimoriadny odlov diviakov hovorí o tom, že ide naozaj do tuhého.
Okres Trebišov patril v minulosti medzi tzv. produkčné okresy, ktoré zásobovali východné Slovensko obilím, zeleninou a pravdaže aj bravčovým mäsom. Dnes je situácia iná. Stáda ošípaných sú preriedené ako nikdy predtým. Veľké podniky postupne pozatvárali farmy ošípaných a podľa informácií ústredného riaditeľa Štátnej veterinárnej správy Jozef Bíreša sa v Trebišovskom okrese chová už len okolo 2 500 ošípaných. Napospol sú sústredené v menších súkromných chovoch. Iba dva sú väčšie, v jednom je 400 a v druhom 300 zvierat.
Drobní chovatelia roztrúsení po malých pohraničných vieskach sú však pre veterinárov tvrdý oriešok. Chovajú ošípané ako boli po desaťročia zvyknutí a nerešpektujú sprísnené pravidlá, ktoré bol štát donútený vyhlásiť po tom, čo sa mor bezprostredne priblížil k hraniciam Slovenska.
Zodpovednosť politikov a chovateľov
Európska komisia na sklonku minulého roka nariadila oznamovaciu povinnosť už pri chove čo i len jednej ošípanej. Nariadenie vstúpilo do platnosti, ale vidiečania zrejme nielen na periférii krajiny toto pravidlo, ako ukázalo rozšírenie moru, nedodržiavajú. Teraz by všetci, ktorí ho neohlásili regionálnym veterinárnym správam, nemali dostať odškodné.
Podpredsedníčka vlády Gabriela Matečná, ktorá ako nominantka SNS vedie rezort pôdohospodárstva, považuje sankciu za primeranú, jej štátny tajomník Gabriel Csicsai si však myslí, že „nie je čas na vojnu s gazdami a nazdáva sa, že by mal byť odškodnený každý chovateľ ošípaných, teda nielen registrovaný“.
Ako vidno, zvolebnieva sa a na nákazu, ktorá môže byť metlou, čo do posledného zvieraťa vymetie posledné veľké oázy produkcie bravčového mäsa, sú politici schopní hľadieť zhovievavo. Lenže nejde o fazuľky, to vie každý veterinár. Tam, kde udrie mor, likvidujú chovy a je jedno, či je v ňom jedno zviera, stovky alebo celé tisíce. A tie sú sústredené v okresoch Rimavská Sobota, Lučenec a na západnom Slovensku. Tam chovateľom z toho, čo sa deje v okrese Trebišov, vystupuje studený pot na čelo.
Na rovinu treba povedať, že našinec sa chová minimálne nezodpovedne. Vyplýva to z aj posledného registrovaného prípadu moru ošípaných v dedinke Sv. Mária. Tam chovateľ vietnamských ošípaných pokojne nechával prasiatka pásť sa v lese, kde s najväčšou pravdepodobnosťou došlo podľa ústredného riaditeľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozefa Bíreša k priamemu či nepriamemu kontaktu s diviakmi.
„Ak nechceme mať africký mor ošípaných medzi domácimi ošípanými, musia všetci chovatelia do jedného doržiavať zásady bioochrany. Pravidlo číslo jeden znie zabrániť kontaktu domácich ošípaných s diviakmi,“ zdôraznil profesor Bíreš. Ľudia to však podceňujú a potom prichádzajú o zvieratá, ktoré im šetrili výdavky za potraviny a umožňovali robiť chutné tradičné mäsové špeciality.
Ulovený diviak s potvrdeným vírusom afrického moru ošípaných jasne naznačuje, odkiaľ sa nákaza dostala do domácich chovov. Z polí a lesov, kde ľudia chodili po krmivo alebo na huby, či dokonca tam nechávali svine, ako sa to robilo v minulosti, pásť. Jeden z chovateľov sa priznal, že dával svojim svinkám žrať tekvice a kukuricu z poľa, ktoré bolo rozryté diviakmi.
Svätá prostota, dovliekol si pohromu rovno do svojho chlieva. V susednom Maďarsku, napospol ide o pohraničné obce, majú od začiatku roka identifikovaných 800 diviakov (ulovených alebo zdochnutých), ktoré boli nakazené morom. Diviaky chodia veselo cez zelenú hranicu, bolo len otázkou času, kedy prevlečú mor aj na Slovensko.
A ešte jeden možný príklad prevlečenia nákazy. V jednej z postihnutých obcí veterinári zistili, že tam predávajú melóny dovezené z Maďarska. Už sme písali o „agilných“ maďarských melonároch, ktorí ponúkajú svoje prebytky popri cestách aj inde na Slovensku. Lenže ak sa v melónovom poli vyváľala divá sviňa a vidiečania, čo chovajú ošípané, si kúpia takéto melóny, ktorých zvyšky hodia svojim prasatám, akoby ich rovno poslali pod nôž veterinárov.
Účel svätí prostriedky
Hlavný veterinárny lekár by mal dnes vydať povolenie na mimoriadne odstrely diviakov, a to aj v noci za pomoci reflektorov. To sa prieči etike lovu, ale účel naozaj svätí prostriedky. Cieľom je čo najskôr zlikvidovať diviaky v ohniskách nákazy, teda predovšetkým v okrese Trebišov, ale aj v priľahlom Michalovskom a Sobraneckom. Keď tečie do topánok, siaha sa aj po zakázaných technikách lovu. Diviaky sú totiž viac aktívne počas noci ako za bieleho dňa.
Pre rezortnú ministerku medzitým veterinári pripravili žiadosť o mimoriadny balík financií na tzv. zástrelné. Má ísť o sumu 860-tisíc eur, ktorá by mala v podobe odmien za nálezné uhynutých diviakov či ich odlov motivovať poľovníkov k tomu, aby čo najskôr znížili stavy inak premnoženej zveri, ktorá už korzuje aj po mestských sídliskách hraničiacich s lesom. Pre vládu je to mimoriadny finančný výdavok, lenže ak sa nakazené diviaky objavia pred farmami, kde chovajú tisíce zvierat, budú sa riešiť iné škody.
V priebehu troch týždňov sa zmenila aj nálada medzi drobnými chovateľmi. Ľudia, ktorí nemali ošípané prihlásené, ich začali narýchlo registrovať a na stole veterinárov sa množia aj udania občanov na susedov, ktorí nechovajú zvieratá tak, ako by mali. Až katastrofa, ktorá sa valí na krajinu, odhaľuje, ako sa veci v skutočnosti majú.