Mor ošípaných dvíha cenu mäsa

Africký mor ošípaných komplikuje vláde oživenie poľnohospodárstva a potravinárstva a spotrebiteľom načiera hlbšie do peňaženiek.

23.08.2019 14:00
africký mor ošípaných, kafiléria Foto: ,
Nakladanie ošípanej a dezinfekcia po vykonaní nariadeného preventívneho usmrtenia ošípaných v jednom z domácich chovov po vykonaní nariadeného preventívneho usmrtenia ošípaných v jednom z domácich chovov v obci Zemplín, v ktorej sa potvrdil výskyt afrického moru ošípaných (AMO). Zemplín 20. augusta 2019.
debata (15)

Odznelo to pri otvorení 46. ročníka najpopulárnejšej slovenskej výstavy Agrokomplex Nitra. Ministerstvá financií a pôdohospodárstva musia po tohtotýždňovom rokovaní vlády dodatočne hľadať zdroje na to, aby zlikvidovali nebezpečnú nákazu schopnú položiť na lopatky roky oslabený sektor výroby bravčového mäsa.

Mor doľahol nielen na chovateľov v okrese Trebišov, kde v postihnutých obciach nemilosrdne likvidujú jednu ošípanú za druhou, ale aj na spotrebiteľov. Len v priebehu posledného mesiaca stúpli ceny živých jatočných zvierat o ďalších desať centov, na 1,50 až 1,51 eura za kilogram. Pre konzumentov bravčoviny to znamená, že si za niektoré partie mäsa priplatia aj o jedno euro viac v prepočte na kilogram. O cenách sa nerozhoduje na Slovensku, ale na svetových burzách.

Africký mor je totiž celosvetový problém. Postihol Čínu, ktorá chová polovicu zo všetkých ošípaných na zemi. Prudko rastúci dopyt v Číne dvíha ceny aj na Slovensku, povedala ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná. Tá včera predstavila viacero opatrení, ktoré by mali viesť k celkovému oživeniu agrosektora najmä vo výrobe citlivých komodít. Medzi poľnohospodármi oceňované opatrenia patrí najmä zelená nafta, ktorá im v najbližších troch rokoch prinesie úľavu na výdavkoch za palivo každoročne 30 miliónov eur.

Medzi najcitlivejšie sektory patrí produkcia bravčového mäsa. Tá klesla v priebehu tridsiatich rokov zo 100 na 38 percent, ale v skutočnosti je nižšia, pretože polovica z odchovaných zvierat sa spracúva na zahraničných bitúnkoch. Mor vtrhol na Slovensko vo chvíli, keď sa konečne vládne štruktúry zmobilizovali a našli viacero systémových opatrení na oživenie produkcie zemiakov, zeleniny, ovocia, mlieka a mäsa a konečne predstavili aj ucelený program takých potrebných pozemkových úprav.

Strategické zámery však minimálne na niekoľko týždňov, ak nie mesiacov či najmenej rok, prekrýva teraz africký mor. Len na ilustráciu – susedov v Českej republike obral o vyše 320 miliónov korún a na likvidáciu diviakov – prenášačov nákazy – nasadili aj policajných ostreľovačov. Za situácie, keď je ohrozená celá slovensko-maďarská hranica, kde sa nachádzajú najväčšie chovy ošípaných, sa pýtajú niektorí poľovníci, či stálo za to povoliť zakázané techniky lovu.

Ministerka pôdohospodárstva vo štvrtok celkom jednoznačne dala najavo, že niet kam cúvať a premnoženú diviačiu populáciu treba, tam kde vyčíňa nákaza, dostať pod kontrolu aj využitím krajných opatrení. Zároveň znovu pripomenula, a to nielen chovateľom ošípaných v domácnostiach, ale aj všetkým návštevníkom, aby boli maximálne opatrní a nechodili do lesa, kde sa pohybujú infikované diviaky. Ľudia môžu z polí a lesov na odeve a topánkach dovliecť nákazu do chovov.

"Bude to (likvidácia moru) stáť nemálo peňazí a bude nás to bolieť,“ povedala včera ministerka pôdohospodárstva, ktorú vláda zaviazala spolu s ministrom financií hľadať dodatočné zdroje na likvidáciu afrického moru ošípaných. Z Matečnej slov vyplýva, že najskôr zrejme dôjde k prerozdeleniu financií vnútri kapitoly rezortu pôdohospodárstva. Ten už musel vynaložiť peniaze na nákup špeciálnych boxov na chladenie ulovených diviakov. Po laboratórnom vyšetrení, ak sú zvieratá zdravé, môžu mäso z nich uvoľniť na bežnú konzumáciu.

Mor hlce peniaze aj tým, že veterinári sú už prakticky mesiac sedem dní v týždni v 24-hodinovej pohotovosti. A budú aj ďalšie výdavky. Treba doplniť vybavenie laboratórií, aby sa urýchlili vyšetrenia zvierat. To je oná finančná bolesť, ktorú pocíti rezort. A tiež spotrebitelia. Tí si za mäso priplatia, pretože Slovensko nie je sebestačné. Export zo západnej Európy sa presúva do Číny, Vietnamu a iných ázijských krajín, čo dvíha jeho cenu.

Mor svojrázne zasiahol aj výstavisko Agrokomplex a XIV. Národnú výstavu hospodárskych zvierat. Najkrajšie exempláre ošípaných si z preventívnych dôvodov chovatelia ponechali na farmách, rodičmi a deťmi hojne navštevované pavilóny zvierat predstavia len bežné ošípané. Ako povedal predseda Zväzu chovateľov ošípaných Andrej Imrich, bolo by priveľké riziko, keby mali chovatelia prísť o geneticky najcennejšie zvieratá.

Najbližšie týždne ukážu, či sa podarí udržať africký mor ošípaných, teda jeho nositeľov na uzde. Vyžiada si to nadľudské úsilie, pretože Maďarsko, s ktorým má Slovensko hranicu od Čiernej nad Tisou až po Rusovce, eviduje vyše 800 diviakov nakazených morom.

Potravinové povedomie rastie

Samozrejme, slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo nestojí a nepadá len na diviakoch. Práve výstava Agrokomplex má ukázať, že toto odvetvie si zaslúži pozornosť tak štátu, ako aj obyvateľstva. Premiér Peter Pellegrini včera zdôraznil, že "musíme otvorene hovoriť, čomu všetkému bude slovenské poľnohospodárstvo čeliť, aké opatrenia ministerstvo pôdohospodárstva a vláda pripravili a aké ešte len pripraviť musia“.

Hovoriac o výsledkoch žatvy, premiér povedal, že Slovensko čelí klimatickej zmene. To sa prejavilo jednak na úrodách obilnín, ktoré sú lokálne veľmi rozdielne, ale napríklad aj na premnožení hrabošov. Pelegriny spomenul, že sa chystajú prostriedky na oživenie závlah – výzva na toto opatrenie má byť uzavretá do konca roka.

Ocenil, že v slovenskej spoločnosti rastie povedomie o slovenských potravinách a dopyt po nich. Ľudia ich totiž vnímajú ako bezpečné a kvalitné. „Máme však ešte veľa práce, aby sme v niektorých komoditách zabezpečili potravinovú sebestačnosť,“ povedal Pellegrini. Dodal, že Slovensko má dosť kvalitnej pôdy, aby pri niektorých položkách nemuselo doviezť ani kilogram toho či onoho produktu.

Slovensko je sebestačné už len v produkcii obilnín, vajíčok, cukru, výrazný pokrok dosiahlo v produkcii rajčín. Mohlo by byť aj v olejninách, ale tak slnečnicu, ako aj repku, ak nerátame tú, čo sa použije ako biozložka do nafty, vyváža. Nemá už totiž vlastné spracovateľské kapacity. V potravinárstve sa nakopil obrovský investičný dlh – dosiahol takmer 500 miliónov eur.

Situácia by sa mohla zmeniť, a to v produkcii mäsa, hydiny, zeleniny aj ovocia, povedal včera predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho. Keď spomenul zemiaky, hovoril o nevyhnutnosti stabilizovať ich pestovateľskú plochu aspoň na výmere 7¤000 hektárov. Zároveň si to vyžaduje dosiahnuť pestovateľskú úroveň takých farmárov, ako je Juraj Máčaj alebo Zdenek Černay. A tiež, ako zdôraznila ministerka pôdohospodárstva, väčšiu chuť poľnohospodárov kooperovať, vytvárať odbytové združenia, ktoré im umožnia byť rovnocenným partnerom pri dodávkach tovaru do obchodných reťazcov.

Slovákom tvorivosť nechýba

Macho povedal, že slovenská spoločnosť sa potravinovo zobudila. Ľudia si uvedomili, že s dovozom prichádzajú potichu na Slovensko jednak potravinové škandály, ktorých bolo neúrekom, a tiež rastie uhlíková stopa. Tá sa pri zelenine, ale aj mäse tiahne tisíc aj dvetisíc kilometrov a zaťažuje životné prostredie v celej Európe a doma v konečnom dôsledku predaj španielskeho cesnaku či bravčového mäsa alebo už aj ovčieho mlieka oberá ľudí o prácu a vyraďuje z produkcie pôdu. "Chceme slovenskú bryndzu zo slovenského ovčieho mlieka,“ povedal včera Macho.

Ešte pred piatimi rokmi by sa všetci na Slovensku čudovali, čo je to za požiadavku, teraz však bryndziarne dovážajú dotované západoeurópske ovčie mlieko, a to dostáva do ofsajdu slovenský chov oviec.

Všetky členské krajiny EÚ finišujú s plánmi novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2020. Ak to Brusel myslí vážne s redukciou uhlíkovej stopy, potom by mal akceptovať nárok každej krajiny podporiť produkciu čerstvých mliečnych výrobkov, ovocia, zeleniny a mäsa na vlastnej pôde. Inak sú všetky reči o ochrane životného prostredia, uhlíkovej stope, otepľovaní planéty a znečisťovaní ovzdušia aj v dôsledku intenzívnej dopravy potravín hore-dole po Európe iba frázami. Slovensko nepotrebuje ani nemeckú, ani španielsku nadprodukciu, potrebuje priestor a financie na rozvoj vlastnej výroby, tá môže krajinu spestriť plodinovo, urobiť ju krajšou a najmä jej dať viac práce.

Výstava ukazuje príklady, ako sa týchto možností zmocniť. Poľnohospodári predstavili v stánku poľnohospodárskej komory nové, moderné cereálne potraviny aj jedinečné pochúťky ako napríklad hrušky v čokoláde, ovocné džemy. Alebo farmársky cukor s etiketou konkrétnych pestovateľov. Krajina má stále dosť invencie, len ide o to, ako dobre nápady zjednotiť a podporiť – na prospech hospodárov a spotrebiteľov.

© Autorské práva vyhradené

15 debata chyba
Viac na túto tému: #Potraviny #poľnohospodárstvo #Africký mor ošípaných