Uplynulo sto rokov od vzniku Zemského ústredia včelárskych spolkov na Slovensku. Zdá sa, že na ceste hľadania pravdy sa odvtedy nič nezmenilo. Musíme si pripomínať minulosť, bez nej nepochopíme prítomnosť. Ako sa vlastne rodilo slovenské včelárstvo a s ním povedomie k národu a Slovensku?
Ešte predtým, ako sa v roku 1919 v bratislavskej Redute stretlo 27 včelárskych spolkov, aby sa zjednotilo do zemského ústredia, založil v roku 1869 štúrovec Štefan Závodník Spolok včelárov v Pružine neďaleko Považskej Bystrice. Uhorské úrady ho zrušili. Pokusy rozširovať štúrovskú slovenčinu sa od začiatku spájali so snahou ekonomicky posilniť postavenie drobných slovenských hospodárov. Štúrovci dobre chápali, že príslušnosť k národu je taká silná, aké silné je jeho hospodárske zázemie. A vo včelstvách celkom správne uvideli Štefan Závodník, ešte pred ním Juraj Fándly a po nich všetci ich nasledovníci v 20. storočí – Ján Gašperík, Štefan Hagara – základné podnikateľské bunky maloroľníckeho Slovenska.
Včely učili hospodáriť, zvyšovali príjem, a najmä zlepšovali kvalitu výživy. To sa, pravdaže, vedelo odnepamäti, ale organizované včelárstvo sa stalo realitou až vznikom Československa, keď s výdatnou pomocou rozhľadených českých včelárov bolo založených prvých 44 včelárskych spolkov. Nielen ľudové školy, četnícke stanice, ale aj včelárske spolky sa stávali symbolom nového štátu.
Foto: Jozef Sedlák, Pravda
Akí sme boli, akí sme
Keď sa minulú sobotu a nedeľu stretli včelári na Včelárskej paseke neďaleko Kráľovej pri Senci, aby si pripomenuli sto rokov organizovaného včelárstva na Slovensku, hľadeli, ako to už býva, s istou dávkou nostalgie a pátosu do minulosti poznačenej vzostupmi aj pádmi, ale zároveň museli uprieť pohľad aj na to, ako sa dnes hospodári na poliach, lúkach, v lesoch, a teda aj vo včelniciach.
Z pohľadu suchých čísel Slovensko prežíva obdobie rozvoja včelárstva. Krajina má 300-tisíc včelstiev, o ktoré sa stará 18-tisíc včelárov, mužov a žien, áno, včelárstvo už nie je iba doménou mužov. Porovnajme to so situáciou v prvej polovici minulého storočia – v roku 1942 bolo na Slovensku 10-tisíc včelárov a stotisíc včelstiev.
Slovensko tých čias bolo stále panenskou poľnohospodárskou krajinou, roľníci len minimálne používali priemyselné hnojivá a agrochémiu, tú vlastne využívali v tých časoch zväčša len vinohradníci a ovocinári. Med bol skutočne čistý prírodný produkt.
Odvtedy sa však situácia výrazne zmenila nielen na Slovensku, ale vlastne na celom svete. Zlom zrejme prišiel v šesťdesiatych rokoch so zelenou revolúciou, ktorá použitím nových odrôd a agrochémie výrazne zvýšila úrody, ale narušila aj rovnováhu v prírode. Trendu chemizácie sa nevyhlo ani slovenské poľnohospodárstvo.
Na obdobie socializmu včelári spomínajú ako na rozporné obdobie – na jednej strane dosiahli vrchol, čo sa týkalo počtu včelstiev, keď ich v jednom momente bolo až 400-tisíc a včelárstvu pod krídlami Národného frontu ČSSR sa venovalo až 40-tisíc nadšencov. "Vtedy včeláril nie kto vedel, ale kto mohol,“ zhodnotil toto obdobie s istou dávkou irónie súčasný predseda Slovenského zväzu včelárov Milan Rusnák.
Obrovské množstvo včiel narazilo nielen na problém čoraz viac agrochémiou intenzifikovanej rastlinnej výroby, ale aj na akoby prírodné regulátory rastu populácie: objavil sa včelí mor, hniloba, klieštik. Dodnes si včelári s týmito nákazlivými chorobami a škodcami nevedia poradiť. A do hry vstúpili nové nebezpečné faktory, keď sa na poliach objavili neonikotinoidy, systémové pesticídy ničiace nervový systém hmyzu vrátane včiel. Sú síce legislatívou vytláčané z polí, ale škody narobili veľké.
Nedeľte sa, spájajte sa
A objavil sa ešte jeden nešvár, ktorý je spolupútnikom trhovej ekonomiky. Falšovanie medu sladidlom izoglukóza. "Neškodila nikomu, ani včelám, ani ľuďom, ale vypiť ju nechcel nik,“ povedal na margo problému, s ktorým sa borí súčasné včelárstvo, Milan Rusnák.
Chov včiel je najmä vášňou, ale keďže jeho produktom je na jednej strane opeľovanie rastlín a na druhej med, čistá prírodná potravina a liečivo zároveň, je chov včiel aj podnikaním. Vo výrobe medu a v obchode s medom nehrajú všetci s čistými kartami.
Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná priniesla včelárom k ich storočnici darček. Oznámila, že k obvyklej dotácii pol milióna eur dostanú prémiu stotisíc eur, ktorá by mala slúžiť na vybavenie laboratórií. Kvalitnejšie prístroje by mali bezpečne odhaliť jednak geografický pôvod medu, jednak to, či ide o pravý, alebo pančovaný, či dokonca syntetický výrobok.
Na revanš štát očakáva od včelárov viac jednoty. Po rokoch útlmu prežíva včelárstvo rozmach, veď za posledné desaťročie stúpol počet včelstiev o jednu tretinu a počet včelárov o štyritisíc, ale „vládnu medzi nimi osobné nezhody, rozbroje a škriepky“… "Nedeľte sa, spájajte, potrebujeme počuť jednotný hlas včelárov,“ odkázala Matečná jubileum oslavujúcim včelárom.
Túto výzvu by štát mohol pokojne adresovať všetkým poľnohospodárom, nielen včelárom, ktorí si vravia, že sú šľachtou poľnohospodárstva. Aj v ostatných samosprávnych organizáciách vládne nejednotnosť a pri prvých náznakoch nezhôd v názore na agrárnu politiku nespokojenci problém riešia odštiepením a založením novej organizácie. Včelári nie sú výnimkou, majú Slovenský včelársky zväz a popri ňom výrazne menej početný Spolok včelárov Slovenska a ďalšie nezávislé organizácie. Naozaj ak chcú, a to nielen včelári, dosiahnuť viac, musia sa zjednocovať.
Nič však nie je také zložité, ako hľadanie cesty k sebe.
Krajina konfrontovaná s klimatickou zmenou však funkčné včelárstvo potrebuje ako soľ. Slovensko má pritom na čom stavať, kredit slovenského medu a medoviny je vo svete mimoriadny. V zdravici k storočnici to slovenským včelárom a vôbec celej spoločnosti pripomenul Čech Jiří Píza, vedúci koordinačného centra mladých včelárov.
"Vďaka zručnostiam sa stalo Slovensko včelárskou mocnosťou svetového významu. Z kongresov Apimondie pravidelne dováža množstvo pohárov a ocenení za medovinu a med. Tohto roku Slovensko zorganizovalo 10. medzinárodné stretnutie mladých včelárov z piatich kontinentov. Bolo vyhlásené za jedno z najlepších a televízny štáb spolupracujúci s BBC pripravuje film o podujatí,“ blahoželal k nebývalému úspechu český včelársky nadšenec. Vyzdvihol rolu kľúčového organizátora, nenápadného slovenského učiteľa, včelára a riaditeľa Strednej odbornej školy pod Bánošom v Banskej Bystrici Pavla Filu.
Nuž vieme sa vzopäť k veľkým výkonom. K umenie dobre spravovanej poľnohospodárskej krajiny, v ktorej majú svoje nezastupiteľné miesto včely, však patrí najmä stabilita. Jej hľadanie je najväčšou výzvou pre všetkých slovenských včelárov. A isteže aj poľnohospodárov – lebo živá krajina je iba krajina, v ktorej bzučia včely a opeľujú všetko, čo v nej rastie.