Cukor je jedna z posledných bášt sebestačnosti. Stelesňujú ho neznáme tváre

26.08.2019 08:00

Cukor a vajíčka, ak nerátame obilie, sú posledné dve základné potraviny, v ktorých je Slovensko sebestačné. Poznáme však ľudí, ktorí svoj životný a profesionálny osud spojili s takou samozrejmou potravinou? Teraz sa objavuje na pultoch obchodov cukor s tvárami pestovateľov. Produkt sa stáva o čosi bližší, vieme si ho spojiť s niekým, kto žije vedľa nás a robí život sladším.

Slovenskí repári a cukrovarníci nemajú na ružiach ustlané. Keď v Bruseli pred v roku 2017 zrušili kvóty na cukor, rozhorel sa v Európe zápas o nové rozdelenie trhov. Dvaja najsilnejší producenti cukru v Európskej únii – Nemecko a Francúzsko – vzápätí zvýšili produkciu o 30 percent a postarali sa o nevídaný pád cien cukru. Ľudia mohli v akciách kilogram kryštálového cukru kúpiť aj za menej ako 50 centov.

Teraz ceny znova pozvoľna stúpajú. Jedno z mnohých cenových vlnobití, ktoré je typické pre čoraz liberálnejšie trhové prostredie, slovenskí producenti cukru s odretými ušami prežili. Uvedomili si, že ak sa majú na trhu udržať, musia intenzívnejšie komunikovať nielen so štátom, od ktorého chcú podpory umožňujúce držať krok s lepšie dotovanými Nemcami a Rakúšanmi.

Je tu ešte niekto, kto môže poľnohospodárov ekonomicky podržať – spotrebitelia kupujúci slovenský cukor. Tak sa zrodil nápad predstaviť na obale ľudí, ktorí stoja za tisíckami drobných kryštálov.

Robert Kovács je jednou z tvári pestovateľov...
Robert Kovács je jednou z tvári pestovateľov repy na novej edícii obalov kryštálového cukru. Autor: Jozef Sedlák, Pravda

Za posledných tridsať rokov sa zmenili slovenské repniská aj cukrovary. Naši producenti sa dotiahli na západoeurópsku konkurenciu úrodami aj efektívnosťou výroby. Plochy síce klesli z pôvodných 60-tisíc hektárov na 22-tisíc a z desiatich cukrovarov prežili len dva – v Seredi a v Trenčianskej Teplej, ale dvesto pestovateľov dorobí ročne okolo 200-tisíc ton cukru, čo bohato stačí na pokrytie domácej spotreby.

Na obaloch vidíme rôzne tváre mužov aj žien, starších aj mladších, sebavedomých súkromných farmárov, ako je napríklad Robert Kovács z Hronoviec alebo šuriansky hospodár František Rybár, šikovnú agronómku Janu Ligačovú z PD Dolné Saliby alebo Jána Grznára z PD Kráľová pri Senci. Čo tvár, to iný životný aj pestovateľský príbeh, ale všetkých spája láska k pôde a plodine, ktorá sa vpísala do slovenských dejín.

Kto si spomenie, že v Šuranoch bol už v roku 1854 založený jeden z najväčších cukrovarov v strednej Európe, kde sa ako v prvom rakúsko-uhorskom podniku vyrábal čistý biely rafinovaný cukor?

Repu a cukor sme vedeli robiť a spolu s nimi rozvíjať intenzívne poľnohospodárstvo. Lebo tam, kde boli cukrovary, bol aj vedľajší produkt – cukrovarnícke rezky, ktoré slúžili na výkrm hovädzieho dobytka. Repa bola zároveň výbornou predplodinou pre jačmeň. Slovensko sa zaradilo medzi top producentov sladu na svete a dodnes akoby zázrakom medzi nich patrí. Zásluhu na tom má, ako pripomenul predseda slovenskej roľníckej samosprávy Emil Macho, práve pestovanie cukrovej repy. Je to plodina, ktorá tam, kde ju pestujú, udržiava pri živote správne striedanie plodín na pôde.

Štát teraz podporami vytvoril, povedané slovami Štefana Rybu z rezortu pôdohospodárstva, stabilnejšie podmienky na pestovanie cukrovej repy. Garantuje ich na tri roky.

Ak hovoríme o podporách, vidíme často len výdavky, ale repa peniaze zo štátneho rozpočtu nevyťahuje, ona ich tam aj prináša. Kým dotácie vytiahnu 8 miliónov eur, pestovatelia tam vložia po realizácii svojej produkcie prostredníctvom odvodov do štátnej pokladnice 40 miliónov eur. "Nie je to teda hra na jednu bránu, veď štát je napokon v pluse 32 miliónov eur,“ pripomenul Robert Kovács, ktorý ako úspešný pestovateľ stojí na čele Zväzu pestovateľov cukrovej repy.

Onedlho budú voľby, z ktorých vzíde nová vláda. Kovács si želá, aby pokračovala v kurze, ktorý pestovateľom priniesol aspoň základnú stabilitu. Ostatné je takpovediac vecou počasia a pestovateľského umenia. Na Slovensku je zvykom vždy po nástupe novej vlády prudko pootočiť kormidlo agrárnej politiky.

"Pozrime sa, čo robia Rakúšania, nech majú vládu ľavú či pravú, v poľnohospodárstve držia kontinuitu. Takéto citlivé manažovanie odvetvia by sme si priali aj na Slovensku,“ povedal Robert Kovács.

Obal s tvárami pestovateľov je ukážkou dobrej spolupráce medzi cukrovarníkmi a pestovateľmi. "Zomkli sme sa, aby sme prekonali ťažké časy. Obal hovorí o spolupatričnosti a o tom, že na Slovensku vieme robiť produkty, na ktoré môžeme byť hrdí,“ poznamenal na margo novej edície kryštálového cukru Adrián Šedivý, predseda dozornej rady Slovenského cukrovarníckeho spolku.

Farmár Robert Kovács je jednou z tvárí pestovateľov repy na novej edícii obalov kryštálového cukru.

Hnedý či biely? Repný či z izoglukózy?

Akým cukrom sladíte? Je naozaj pravda, že hnedý cukor z trstiny je ekologickejší ako biely z repy? A je lepší výrobok osladený klasickým cukrom alebo izoglukózou vyrobenou z kukurice? Ukazuje sa, že všetko je trochu inak a za spotrebiteľovou voľbou je marketing, ktorý podsúva, čo je lepšie.

Keď sa dostal nedávno farmár Robert Kovács do Brazílie, prekvapilo ho, že miestni si kávu sladili bielym trstinovým cukrom. Ten hnedý je preto hnedý, lebo obsahuje zvyšky melasy.

Prečo je vlastne slovenský repný cukor biely? Vysvetlenie je jednoduché. Ak nejaká hmota kryštalizuje, vytvára jedinečnú štruktúru a túto štruktúru dokáže vytvoriť len vtedy, keď je úplne čistá. Preto je biely cukor čistejší. Otázkou otázok je, či je zdravší.

Cukrovarník Adrián Šedivý radí sladiť striedmo. "Nechceme, aby ľudia jedli veľa cukru, len toľko, koľko organizmus potrebuje. Kľúčová je teda životospráva, pohyb – detí aj dospelých, aby skonzumovaný cukor obrazne i doslova spálili, teda minuli.“

Nehádžme teda svoju lenivosť na výrobcov cukru. Hýbme sa, cukor ako energetickú zložku výživy totiž potrebujeme, ale nie v prehnanom množstve.

Nuž a pokiaľ ide o izoglukózu, to je vlastne invertný – tekutý cukor. Má zaujímavý účinok na mozog. Šedivý tvrdí, že ak ľudia pijú nápoj sladený izoglukózou, nepociťujú nasýtenosť cukrom, len to, že produkt je sladký. Pri klasickom repnom cukre sa dostaví zvyčajne pocit sladkej nasýtenosti.

Podotknime zvyčajne. Keď sa totiž pozrieme na súčasnú populáciu, vidíme, ako sa zaokrúhľuje od detí, cez rodičov až po starých rodičov.

Nepomôže nič len striedmosť a k tomu dostatok pohybu. A tiež výber potravín, čo je presladené, totiž zvyšuje príjem cukru. Jedzme s rozumom, s ohľadom na svoje telá, ale aj pôdu. Tá totiž potrebuje cukor v podobe cukrovej repy.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Potraviny #poľnohospodárstvo #cukor
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku